CHRONOLOGICKÉ ČÍTANIE BIBLIE. Chronológia evanjelií. 3. Začiatok prvej verejnej galilejskej služby.

Účelom tohto chronologického zoradenia je nerušené súvislé čítanie (bez listovania z jednej knihy do druhej).

Zoradenie textov Evanjelií je podľa: Ruff Tibor, Chronologické čítania celého svätého Písma, SZPA, Budapešť.

Zdroj textov Evanjelií: http://www.biblia.sk/ Roháčekov preklad.

3. Začiatok prvej verejnej galilejskej služby.

Lk 3:19,20

 19  Ale Heródes, tetrarcha, súc trestaný od neho pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata, a pre všetky zlé skutky, ktoré páchal Heródes,  

20  pridal ku všetkému tomu ešte aj to, že zatvoril Jána do žalára.

Mt 14:3-5

3  Lebo Heródes chopil Jána a poviazal ho a vsadil do žalára pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata.   

4  Lebo Ján mu hovoril: Nepatrí sa ti ju mať.   

5  A chcel ho zabiť, ale sa bál ľudu, lebo ho mali za proroka.

Mk 6: 17- 20

17 Lebo ten istý Heródes poslal svojich sluhov a chopil Jána a poviazal ho v žalári pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata, pretože si ju bol vzal za ženu.   

18  Lebo Ján hovoril Heródesovi: Nepatrí sa ti mať ženu svojho brata.   

19  Lež Heródiada mala zlé oko na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla,   20  lebo Heródes sa bál Jána vediac, že je muž spravedlivý a svätý, a chránil ho. A počujúc ho všeličo i činil, a rád ho počúval. 

Mt 4:12

12  A keď počul Ježiš, že je Ján vydaný, odišiel do Galilee 

Mk 1:14a

14  A potom, keď bol Ján vydaný, prišiel Ježiš do Galilee

Lk 4:14

14  A Ježiš sa navrátil v moci Ducha do Galilee, a rozniesol sa o ňom chýr po celej okolnej krajine.

Jn 4:44-54

44  lebo sám Ježiš vysvedčil, že prorok nemá cti vo svojej vlasti.

45  A tak keď prišiel do Galilee, prijali ho Galileania, ktorí videli všetko, čo činil v Jeruzaleme v ten sviatok, lebo aj oni boli prišli na sviatok.

46  A tedy zase prišiel Ježiš do Galilejskej Kány, kde bol učinil z vody víno. A bol nejaký kráľovský úradník, ktorého syn bol nemocný v Kafarnaume.

47  Ten, keď počul, že Ježiš prišiel z Judska do Galilee, odišiel k nemu a prosil ho, žeby sišiel a uzdravil jeho syna, lebo už mal zomrieť.   

48  A Ježiš mu povedal: Ak neuvidíte divov a zázrakov, neuveríte. 49  A kráľovský úradník mu povedal: Pane, sídi, prv ako zomrie moje dieťa.   

50  Ježiš mu riekol: Idi, tvoj syn žije. A človek uveril slovu, ktoré mu povedal Ježiš, a išiel.   

51  A keď už išiel zpät, dolu do Kafarnauma, stretli sa s ním jeho sluhovia a zvestovali mu a vraveli: Tvoj syn žije.  

52  Vtedy sa dozvedal od nich na hodinu, v ktorú mu bolo lepšie. A povedali mu: Včera o siedmej hodine ho opustila horúčka.   

53  Vtedy poznal otec, že to bolo v hodinu, v ktorú mu povedal Ježiš: Tvoj syn žije. A uveril on aj celý jeho dom.   

54  To učinil Ježiš zase druhý div prijdúc z Judska do Galilee. 

Lk 4:15-31

15  A on učil v ich synagógach zvelebovaný súc od všetkých.   

16  A prišiel do Nazareta, kde bol odchovaný, a vošiel podľa svojej obyčaje, v sobotný deň do synagógy a vstal, aby prečítal.  

17  A podaná mu bola kniha proroka Izaiáša, a otvoriac knihu našiel miesto, kde bolo napísané:   

18  Duch Pánov je nado mnou, a preto ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium, poslal ma uzdravovať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatcom prepustenie a slepým návrat zraku, zlomených poslať na slobodu   

19  a vyhlásiť rok Pánov príjemný.   

20  A zavrúc knihu oddal ju sluhovi a sadol si. A oči všetkých v synagóge boly uprené na neho.   

21  A začal im hovoriť: Dnes sa naplnilo toto písmo vo vašich ušiach.   

22  A všetci mu prisviedčali a divili sa ľúbezným slovám, vychádzajúcim z jeho úst, a hovorili: Či nie je toto syn Jozefov?   

23  A povedal im: Istotne mi poviete toto podobenstvo: Lekáru, uzdrav sám seba! To, o čom sme počuli, že sa dialo v Kafarnaume, učiň aj tu vo svojej otčine.

24  A povedal: Ameň vám hovorím, že niktorý prorok nie je vzácny vo svojej otčine.   

25  Ale pravdu vám hovorím, že za dní Eliášových bolo mnoho vdôv v Izraelovi, keď bolo zavrené nebo tri roky a šesť mesiacov, a keď bol prišiel veliký hlad na celú zem,   

26  a k niktorej z nich nebol poslaný Eliáš, iba do Sidonskej Sarepty k žene vdove.   

27  A mnoho malomocných bolo v Izraelovi za proroka Elizea, a nikto z nich nebol očistený, iba Náman Sýrsky.   

28  A v synagóge boli všetci naplnení hnevom, keď to počuli.  

29  A vstali a vyhnali ho von z mesta a zaviedli ho až na pokraj vrchu, na ktorom bolo postavené ich mesto, aby ho odtiaľ svrhli dolu.   

30  Ale on prešiel stredom pomedzi nich a odišiel. 

31  A sišiel do Kafarnauma, do galilejského mesta, a učil ich po sobotách, 

Mt 4:13-17

13  a opustiac Nazaret prišiel a býval v Kafarnaume, ktoré leží pri mori, v krajoch Zabulona a Neftalima,   

14  aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal:  

15  Zem Zabulona a zem Neftalima, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov,   

16  ľud, ktorý sedel vo tme, uzrel veliké svetlo, a sediacim v krajine a v tôni smrti vzišlo svetlo. 

17  Odvtedy začal Ježiš hlásať a hovoriť: Čiňte pokánie! Lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo. 

koment: cituje Iz 9:1, Galilea bola pohraničná oblasť a na tomto území bolo značne zmiešané obyvateľstvo aj z viacerých pohanských národov, a s nimi prináležiace aj kultúrna a kultické vplyvy, preto tma a tôňa smrti.

Mk 1:14b-15

hlásal Božie evanjelium.   

15  Vravel: Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte v evanjelium! 

Mt 4:18-22

18  Keď Ježiš išiel popri Galilejskom mori, uvidel dvoch bratov: Šimona, ktorý sa volal Peter, a jeho brata Ondreja, ako hádzali siete do mora. Boli totiž rybári.   

19  Zavolal ich: Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.   

20  Obaja hneď nechali siete a nasledovali ho.   

21  O kúsok ďalej videl druhých dvoch bratov, Jakuba, Zebedejovho syna, a jeho brata Jána, ako so svojím otcom Zebedejom opravovali na lodi siete. Aj ich povolal   

22  a oni hneď nechali loď aj otca a nasledovali ho.  

Mk 1:16-20

16  Keď prechádzal popri Galilejskom mori, videl, ako Šimon a jeho brat Ondrej spúšťajú sieť do mora, keďže boli rybári.   

17  Ježiš ich oslovil: Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí. 18  Hneď zanechali siete a nasledovali ho.  

19  Keď odišiel trochu ďalej, videl Zebedejovho syna Jakuba a jeho brata Jána, ako na lodi opravovali siete.   

20  Hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja s nádenníkmi na lodi a odišli za ním. 

Lk 5:1-11

1  Raz, keď stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa k nemu zástup, aby počúval Božie slovo.  

2  Vtedy videl pri brehu stáť dve loďky. Rybári z nich vystúpili a prali si siete.   

3  Ježiš vstúpil do jednej loďky, ktorá patrila Šimonovi, a požiadal ho, aby trochu odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy.   

4  Keď dokončil, povedal Šimonovi: Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov.   

5  Šimon mu odpovedal: Učiteľ, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili, ale na tvoje slovo spustím siete.   

6  Len čo tak urobili, chytili veľké množstvo rýb, až sa im trhali siete.   

7  Preto dali znamenie spoločníkom z druhej loďky, aby im prišli pomôcť. Tí prišli a naplnili obe loďky tak, že sa až ponárali.   

8  Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek.  

9  Jeho aj ostatných sa totiž zmocnila hrôza nad úlovkom rýb.

10  Zhrozili sa aj Jakub a Ján, Zebedejovi synovia, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Nato povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí.   

11  Keď loďky prirazili k brehu, zanechali všetko a šli za ním.

Mk 1:21-28

21  Tak prišli do Kafarnauma. Hneď v sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil.   

22  Žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.   

23  Práve vtedy bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol:   

24  Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť? Viem, kto si: Boží Svätý.   

25  No Ježiš mu pohrozil slovami: Mlč a vyjdi z neho!   

26  Vtom nečistý duch človekom zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel.   

27  Všetci sa čudovali a medzi sebou sa dohadovali: Čo je to? Nové učenie s mocou. Rozkazuje aj nečistým duchom a poslúchajú ho.   

28  A zvesť o ňom sa rýchle rozniesla po celom galilejskom kraji.

Lk 4:(31), 32-37

31  A sišiel do Kafarnauma, do galilejského mesta, a učil ich po sobotách,

32  a žasli nad jeho učením, lebo jeho reč bola mocná.   

33  A bol v tej synagóge človek, ktorý mal ducha nečistého démona, a skríkol velikým hlasom:   

34  Ach, čo máme s tebou, Ježišu Nazarénsky! Prišiel si nás zahubiť? Znám ťa, kto si – ten Svätý Boží!   

35  A Ježiš ho pokarhal a povedal: Umĺkni a vyjdi z neho! A démon vrhnúc ho do prostredku vyšiel od neho a nič mu neuškodil.   

36  Vtedy prišla hrôza na všetkých, a shovárali sa medzi sebou a vraveli: Jaké je to slovo, že právom a mocou rozkazuje nečistým duchom, a vychádzajú?!   

37  A išla o ňom povesť na všetky miesta toho okolia. 

Mk 1:29-34

29  Len čo vyšli zo synagógy, vošli s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu.  

30  Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu o nej povedali. 31  Ježiš k nej pristúpil, chytil ju za ruku a pomohol jej vstať. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.   

32  Keď slnko zapadlo a nastal večer, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi.   

33  Celé mesto sa zhromaždilo pri dverách.   

34  Ježiš vtedy uzdravil mnohých postihnutých, ktorých trápili rozličné choroby, vyhnal mnohých zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. 

Lk 4:38-41

38  Potom vstal zo synagógy a vošiel do domu Šimonovho. A Šimonovu svokru trápila veľká horúčka, a prosili ho za ňu.   

39  A on zastal nad ňou, pohrozil horúčke, a opustila ju. A naskutku vstala a posluhovala im.   

40  Potom pri západe slnka všetci, ktorí mali nemocných na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu, a on vzkladajúc ruky na jedného každého z nich uzdravoval ich.   

41  A od mnohých vychádzali aj démoni, ktorí kričali a hovorili: Ty si Kristus, ten Syn Boží! Ale karhal ich a nedal im hovoriť, lebo vedeli, že je on Kristus.

Mt 8:14-17

14  A keď prišiel Ježiš do domu Petrovho videl jeho svokru, že leží a má horúčku,   

15  a dotknul sa jej ruky, a hneď ju opustila horúčka, a vstala a posluhovala im.   

16  A keď bol večer, priviedli mu mnohých posadlých démonami, a on slovom vyhnal nečistých duchov a všetkých, ktorí sa zle mali, uzdravil,   

17  aby sa naplnilo, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal: On vzal naše nemoci a naše neduhy niesol. 

Mk 1:35-39

35  Nadránom, zavčasu, ešte za tmy vstal a vyšiel von. Odobral sa na osamelé miesto a tam sa modlil.

36  Šimon a tí, čo boli s ním, sa ponáhľali za ním.   

37  Keď ho našli, povedali mu: Všetci ťa hľadajú!   

38  On im povedal: Poďme inde, do blízkych mestečiek, aby som aj tam kázal; veď nato som prišiel.   

39  Chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.  

Lk 4:42-44

42  A keď bol zase deň, vyšiel odtiaľ a išiel na pusté miesto. A zástupy ho hľadaly a prišly až k nemu a zdržovaly ho, žeby neodchádzal od nich.   

43  Ale on im povedal: Musím aj iným mestám zvestovať kráľovstvo Božie, lebo nato som poslaný.

44  A kázal v galilejských synagógach. 

Mk 1:40-45

40  Tu prišiel k nemu malomocný a prosil ho na kolenách: Ak chceš, môžeš ma očistiť.   

41  Ježiš sa nad ním zľutoval, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý!

42  Jeho malomocenstvo hneď zmizlo a bol očistený.   

43  Prísne ho napomenul a hneď ho poslal preč.

44  Povedal mu: Hľaď, aby si nikomu nič nepovedal, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetu za svoje očistenie, ako prikázal Mojžiš — im na svedectvo.   

45  Lenže on po svojom odchode začal o tom veľa rozprávať a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta a zdržiaval sa vonku na osamelých miestach. No i tak za ním zovšadiaľ prichádzali. 

Lk 5:12-16

12  A stalo sa, keď bol v ktoromsi z tých miest, že hľa, bol tam nejaký muž, plný malomocenstva. A keď uvidel Ježiša, padol na tvár a prosil ho a hovoril: Pane, keby si chcel, môžeš ma očistiť. 13  A Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A hneď odišlo od neho malomocenstvo.   

14  A on mu prikázal, aby nikomu nepovedal, ale vraj odídi, ukáž sa kňazovi a obetuj za svoje očistenie, ako nariadil Mojžiš, im na svedoctvo.   

15  Ale povesť sa vždy väčšmi rozširovala o ňom. A mnohé zástupy sa schádzaly, aby ho počuli a aby boli ním uzdravení od svojich nemocí.   

16  Ale on uchádzal na púšte a modlil sa. 

Mt 8:2-4

2  A hľa, malomocný pristúpiac klaňal sa mu a vravel: Pane, keby si chcel, môžeš ma očistiť.

3  A Ježiš vystrel ruku, dotknul sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A hneď bolo očistené jeho malomocenstvo.   

4  A Ježiš mu riekol: Hľaď, aby si nikomu nepovedal o tom, ale idi, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, aký nariadil Mojžiš, im na svedoctvo.

Koment: túto udalosť nevieme s úplnou presnosťou vsadiť do časového sledu.

Mt 12:1-8

1  Toho času išiel Ježiš v sobotu siatinami, a jeho učeníci súc hladní začali trhať klasy a jesť.  

2  A keď to videli farizeovia, povedali mu: Hľa, tvoji učeníci robia to, čo sa nepatrí robiť v sobotu.   

3  A on im povedal: Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný, on i tí, ktorí boli s ním?   

4  Ako vošiel do domu Božieho a jedol chleby predloženia, ktoré sa mu nepatrilo jesť ani tým, ktorí boli s ním, krome samým kňazom?   

5  Alebo či ste nečítali v zákone, že v sobotu kňazi v chráme poškvrňujú sobotu a sú bez viny?   

6  No, hovorím vám, že tu je väčší ako chrám.   

7  A keby ste boli poznali, čo je to: Milosrdenstvo chcem a nie obeť, neboli by ste odsúdili nevinných.   

8  Lebo Syn človeka je pánom i soboty.  

Mk 2:23-28

23  Raz v sobotu Ježiš prechádzal cez obilné pole. Cestou jeho učeníci začali trhať klasy.   

24  Farizeji mu hovorili: Pozri, robia v sobotu, čo neslobodno.   

25  On im povedal: Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný a nemal čo jesť on i tí, čo boli s ním?   

26  Ako za veľkňaza Abiatára vstúpil do Božieho domu, jedol posvätné chleby a dal i tým, čo boli s ním, hoci to bolo dovolené jesť len kňazom?   

27  I povedal im: Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu!   

28  Preto Syn človeka je pánom aj nad sobotou.

Lk 6:1-5

1  A stalo sa v druhoprvú sobotu, že išiel Ježiš cez siatiny, a jeho učeníci trhali klasy a mrviac ich rukami jedli.   

2  Vtedy im povedali niektorí z farizeov: Prečo robíte to, čo sa nesluší robiť v sobotu?   

3  A Ježiš im odpovedal a riekol: Či ste nečítali ani toho, čo učinil Dávid, keď bol hladný, on aj tí, ktorí boli s ním?   

4  Ako vošiel do domu Božieho a vzal chleby predloženia a jedol a dal aj tým, ktorí boli s ním, ktoré sa nepatrí jesť, jedine samým kňazom?   

5  A vravel im, že Syn človeka je pánom i soboty. 

koment: túto udalosť nevieme s úplnou presnosťou vsadiť do časového sledu.

Mt 12:9-21

9  A odíduc odtiaľ prišiel do ich synagógy.   

10  A hľa, bol tam človek, ktorý mal uschnutú ruku. A opýtali sa ho a riekli: Či sa smie v sobotu uzdravovať? Aby ho obžalovali.  

11  A on im povedal: Kto z vás bude taký človek, ktorý, keď bude mať jednu ovcu, a keby mu spadla v sobotu do jamy, či jej azda nepochytí a nevytiahne?  

12  A o koľko viac je človek než ovca! Preto sa smie v sobotu dobré robiť.   

13  Vtedy povedal človekovi: Vystri svoju ruku! A vystrel, a ruka bola zase zdravá jako tá druhá.   

14  A farizeovia vyjdúc odtiaľ radili sa proti nemu, jako by ho zmárnili. Ale Ježiš to poznal a ušiel odtiaľ.  

15  A išlo za ním mnoho zástupov, a uzdravil ich všetkých   

16  a zakázal im prísne, aby ho nezjavili,   

17  aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal:   

18  Hľa, môj služobník, ktorého som vyvolil, môj milovaný, v ktorom sa zaľúbilo mojej duši, položím svojho Ducha na neho, a bude zvestovať národom súd;   

19  nebude sa vadiť ani nebude kričať, ani nikto nepočuje na ulici jeho hlasu;   

20  nalomenej trstiny nedolomí a tlejúceho knotu nevyhasí, dokiaľ neprivedie súdu k víťazstvu;   

21  a v jeho mene dúfať budú národy. 

Mk 3:1-6

1  Keď znova vošiel do synagógy, bol tam človek s ochrnutou rukou.   

2  Pozorne ho sledovali, či nezačne uzdravovať v sobotu, aby ho mohli obžalovať.   

3  A Ježiš človekovi s nehybnou rukou prikázal: Postav sa do stredu!   

4  A povedal im: Je dovolené v sobotu robiť dobre alebo zle, život zachrániť alebo zničiť? Oni však mlčali.   

5  Vtedy si ich s hnevom premeral a zarmútený nad ich bezcitným srdcom povedal tomu človeku: Vystri ruku! On ju vystrel. A jeho ruka ozdravela.   

6  Farizeji hneď odišli a začali sa radiť s herodiánmi, ako ho zabiť.

Lk 6:6-11

6  A stalo sa aj v inú sobotu, že vošiel do synagógy a učil. A bol tam človek, ktorého pravá ruka bola uschlá.   

7  A zákonníci a farizeovia ho striehli, či uzdraví v sobotu, aby našli žalobu na neho.   

8  Ale on znal ich myšlienky a povedal človekovi, ktorý to mal uschlú ruku: Vstaň a postav sa do prostredku! A on vstal a stál.   9  Vtedy im povedal Ježiš: Pýtam sa vás: čo sa sluší v sobotu – dobre činiť a či zle činiť, život zachrániť a či zatratiť?   

10  A obzrúc sa po nich po všetkých dookola povedal človekovi: Vystri svoju ruku! A urobil tak, a jeho ruka bola zase zdravá jako tá druhá.   

11  A oni, naplnení hnevivou nerozumnosťou, shovárali sa medzi sebou, čo by mohli urobiť Ježišovi

Mt 12:22-45

22  Vtedy mu doviedli posadlého démonom, slepého a nemého, a uzdravil ho, takže ten slepý a nemý i hovoril i videl.   

23  A všetky tie zástupy žasly a vravely: Či nie je toto ten syn Dávidov?   

24  Ale keď to počuli farizeovia, povedali: Tento nevyháňa démonov, iba Belzebúbom, kniežaťom nad démonami.   

25  A Ježiš vediac ich myšlienky povedal im: Každé kráľovstvo, rozdelené proti sebe, pustne; a niktoré mesto, rozdelené proti sebe, alebo tiež niktorý dom, rozdelený proti sebe, neobstojí.  

26  A jestli satan vyháňa satana, sám so sebou je rozdelený, a jako tedy obstojí jeho kráľovstvo?   

27  A jestli ja Belzebúbom vyháňam démonov, vaši synovia ich kým vyháňajú? Preto oni budú vašimi sudcami.   

28  Ale jestli ja Duchom Božím vyháňam démonov, vtedy nečakane prišlo k vám kráľovstvo Božie.

29  Alebo jako môže niekto vojsť do domu silného a zlúpiť jeho náradie, keby prv nepoviazal toho silného? Len potom olúpi jeho dom.   

30  Ten, kto nie je so mnou, je proti mne, a kto neshromažďuje so mnou, rozptyľuje   

31  Preto vám hovorím, že každý hriech a každé rúhanie bude odpustené ľuďom, ale rúhanie sa proti Duchu nebude odpustené ľuďom.   

32  A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, bude mu odpustené; ale kto by povedal proti Svätému Duchu, nebude mu odpustené ani v tomto veku ani v budúcom. 

33  Ale urobte strom dobrým, a urobíte i jeho ovocie dobrým; alebo urobte strom zlým, a urobíte i jeho ovocie zlým. Lebo strom sa pozná po ovocí.   

34  Plemä vreteníc, ako vy môžete vravieť dobré veci, keď ste zlí? Lebo čím je preplnené srdce, to hovoria ústa.   

35  Dobrý človek z dobrého pokladu srdca vynáša dobré veci, a zlý človek zo zlého pokladu vynáša zlé veci.   

36  Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré povedia ľudia, vydajú počet v deň súdu;

37  lebo zo svojich slov budeš ospravedlnený a zo svojich slov budeš odsúdený.

38  Vtedy mu povedali niektorí zo zákonníkov a z farizeov a povedali: Učiteľu, chceme od teba vidieť znamenie.   

39  Ale on odpovedal a riekol im: Pokolenie, zlé a cudzoložné, vyhľadáva znamenie, ale mu nebude dané znamenie, iba znamenie proroka Jonáša.   

40  Lebo jako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci.   

41  Mužovia Ninivänia povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho, lebo činili pokánie na kázeň Jonášovu, a hľa, tu je viac ako Jonáš.   

42  Kráľovná juhu vstane na súde s týmto pokolením a odsúdi ho, lebo prišla z ďalekých končín zeme počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa, tu je viac ako Šalamún. 

43  Ale keď vyjde nečistý duch z človeka, chodí po miestach, kde nieto vody, hľadajúc odpočinutie a nenachádza,   

44  vtedy hovorí: Navrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď prijde, najde prázdny, vymetený a vyzdobený;   

45  vtedy ide a pojme so sebou sedem iných duchov, horších ako je sám, a vojdúc prebývajú tam, a posledné veci toho človeka bývajú horšie ako prvé. Tak sa stane i tomuto zlému pokoleniu.

Mk 3:20-30

20  Potom vošiel do domu a znova sa zišiel zástup, takže si nemohli ani chleba zajesť.   

21  Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, prišli, aby ho odviedli, lebo hovorili, že sa pomiatol.   

22  Zákonníci, ktorí zišli z Jeruzalema, tvrdili: Je posadnutý Belzebulom a mocou vládcu zlých duchov vyháňa zlých duchov. 23  Zavolal ich k sebe a hovoril im v podobenstvách: Ako môže satan vyháňať satana?   

24  Ak je nejaké kráľovstvo vnútorne rozdelené, také kráľovstvo nemôže obstáť.   

25  Ak je nejaký dom vnútorne rozdelený, taký dom nemôže obstáť.   

26  Ak satan povstal proti sebe a je rozdelený, neobstojí, a je s ním koniec.   

27  Nik nemôže vniknúť do domu siláka a okradnúť ho o jeho veci, ak toho siláka najprv nezviaže; a potom môže vylúpiť jeho dom.   

28  Amen, hovorím vám: Všetky hriechy a rúhania, ktorých sa ľudia dopustia, im budú odpustené.   

29  Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu nebude odpustené naveky, ale je vinný večným hriechom.   

30  Lebo hovorili: Je posadnutý nečistým duchom. 

Lk 11:14-36

14  A vyháňal démona, a ten bol nemý. A stalo sa, keď vyšiel démon, že nemý hovoril. A zástupy sa divily.   

15  Ale niektorí z nich povedali: Belzebúbom, kniežaťom nad démonami, vyháňa démonov.   

16  A zase iní pokúšajúc hľadali od neho znamenie z neba.   

17  Ale on znal ich myšlienky a povedal im: Každé kráľovstvo, rozdelené proti sebe, pustne, i dom, rozdelený proti domu, padá. 18  A jestli je i satan rozdelený proti sebe, jako potom obstojí jeho kráľovstvo? Lebo hovoríte, že Belzebúbom vyháňam démonov. 19  No, ak ja Belzebúbom vyháňam démonov, vaši synovia ich kým vyháňajú? Preto oni budú vašimi sudcami.

20  Ale ak ja prstom Božím vyháňam démonov, tak teda prišlo k vám kráľovstvo Božie.   

21  Keď silný ozbrojenec stráži svoj palác, v pokoji sú jeho veci.   

22  Ale keby prišiel na neho silnejší, ako je on, a premohol by ho, vezme jeho zbraň, na ktorú sa nadejal, a rozdá svoju korisť.   

23  Kto nie je so mnou, je proti mne: a kto so mnou neshromažďuje, rozptyľuje.

24  Keď vyjde nečistý duch od človeka, chodí po bezvodných miestach a hľadá odpočinok a keď nenajde, hovorí: Navrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.   

25  A keď prijde, najde zametený a ozdobený.   

26  Vtedy ide a pojme so sebou ešte sedem iných duchov, horších ako je sám, a vojdúc bývajú tam, a posledné veci toho človeka stávajú sa horšími ako prvé.   

27  A stalo sa v tom, ako to hovoril, že nejaká žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval!   

28  Ale on povedal: Ba pravda, blahoslavení, ktorí čujú slovo Božie a zachovávajú ho! 

29  A keď sa k nemu shromažďovaly zástupy, začal hovoriť: Toto pokolenie je zlé pokolenie, znamenie vyhľadáva; a znamenie mu nebude dané, iba znamenie proroka Jonáša.   

30  Lebo jako bol Jonáš znamením Ninivänom, tak bude aj Syn človeka tomuto pokoleniu.   

31  Kráľovná Juhu vstane na súde s mužmi tohoto pokolenia a odsúdi ich; lebo prišla z ďalekých končín zeme počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa, tu je viac ako Šalamún!   

32  Ninivskí mužovia povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho; lebo činili pokánie na kázeň Jonášovu; a hľa, tu je viac ako Jonáš!   

33  A nikto zažnúc sviecu nestavia jej na skryté miesto ani pod nádobu, ale na svietnik, aby tí, ktorí vchádzajú, videli svetlo.

34  Sviecou tela je oko; keď je tedy tvoje oko prosté, je i celé tvoje telo svetlé; ale keby bolo zlé, i tvoje telo by bolo tmavé.   

35  Hľaď tedy, aby svetlo, ktoré je v tebe, nebolo tmou!   

36  Ak tedy bude celé tvoje telo svetlé, nemajúce nijakej tmavej čiastky, vtedy bude celé svetlé, jako blesk keď ťa svieca osvecuje svojím bleskom. 

Mt 12:46-50

46  A kým ešte hovoril zástupom, hľa, prišli a stáli vonku jeho matka i jeho bratia hľadajúc príležitosť s ním prehovoriť.   

47  A ktosi mu povedal: Hľa, tvoja matka i tvoji bratia stoja vonku a chcú s tebou hovoriť.   

48  Ale on odpovedajúc riekol tomu, kto mu to povedal: Kto je moja matka, a kto sú moji bratia?   

49  A vztiahnuc svoju ruku na svojich učeníkov povedal: Hľa, moja matka i moji bratia!   

50  Lebo ktokoľvek by činil vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, ten je mojím bratom i sestrou i matkou. 

Mk 3:31-35

31  Vtom prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať.   

32  Okolo neho sedelo množstvo ľudí. Oznámili mu: Vonku ťa hľadá tvoja matka a tvoji bratia.   

33  On im odpovedal: Kto je moja matka a moji bratia?   

34  Prešiel pohľadom po okolosediacich a povedal: Hľa, moja matka i moji bratia!   

35  Lebo mojím bratom, sestrou a matkou je každý, kto plní Božiu vôľu!  

Lk 8:19-21

19  A prišli k nemu matka a jeho bratia a nemohli sa k nemu dostať pre zástup.   

20  A povedal mu: Tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú ťa vidieť.  

21  A on odpovedal a riekol im: Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, ktorí čujú slovo Božie a činia ho.  

Lk 11:37-54

37  A medzitým, čo hovoril, prosil ho jakýsi farizeus, žeby obedoval u neho. A vošiel a sadol si za stôl.   

38  A farizeus vidiac to zadivil sa, že sa prv neumyl pred obedom. 39  A Pán mu povedal: Teraz vy farizeovia čistíte vonok pohára a misy, ale vaše vnútro je plné lúpeže a zloby.   

40  Blázni, či ten, ktorý učinil vonok, neučinil aj vnútra?   

41  Avšak len dávajte to, čo je dnu, almužnou, a hľa, všetko vám je čisté.   

42  Ale beda vám, farizeovia, že dávate desiatky z máty a ruty a z každej zeliny a obchádzate súd a lásku Božiu. Toto bolo treba robiť a tamto neopúšťať.   

43  Beda vám, farizeovia, že milujete prvé stolice v synagógach a pozdravovania na trhoch.   

44  Beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, že ste jako nie patrné hroby, a ľudia, ktorí chodia po nich, nevedia o tom, že chodia po hroboch.   

45  A ktorýsi zo zákonníkov odpovedal a riekol mu: Učiteľu, toto hovoriac i nás hanobíš.   

46  A on povedal: Aj vám, zákonníkom, beda, lebo kladiete na ľudí neznesiteľné bremená, ale sami sa ani jedným svojím prstom tých bremien nedotýkate.   

47  Beda vám, že staviate prorokom náhrobky, a vaši otcovia ich povraždili!  

48  Tak tedy ste svedkami a súhlasíte so skutkami svojich otcov; lebo oni ich povraždili, a vy staviate ich náhrobky.   

49  Preto aj múdrosť Božia povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov, a niektorých z nich zavraždia a niektorých budú prenasledovať,   

50  aby bola vyhľadaná od tohoto pokolenia krv všetkých prorokov, vyliata od založenia sveta,   

51  od krvi Ábelovej až do krvi Zachariášovej, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám, bude vyhľadaná od tohoto pokolenia.   

52  Beda vám, zákonníkom, že ste vzali kľúč známosti; sami ste nevošli a vchádzajúcim ste bránili.

53  A keď vyšiel odtiaľ, začali zákonníci a farizeovia strašne sa na neho hnevať   

54  a úkladnícky sa ho na všeličo vypytovať, aby ulovili niečo z jeho úst a obžalovali ho.

Lk 12:1-59

1  A v tom, keď sa boly sišly desaťtisíce zástupu, takže šliapali jedni po druhých, začal hovoriť svojim učeníkom: Najprv sa vystríhajte kvasu farizeov, ktorý je pokrytstvo.   

2  Ale nieto ničoho ukrytého, čo by nemalo byť odkryté, ani tajného, čo by sa nemalo zvedieť.

3  A preto všetko, čo ste povedali vo tme, bude sa čuť na svetle; a čo ste v komorách šeptali do ucha, bude sa hlásať na domoch.   

4  Ale vám, svojim priateľom, hovorím: Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo a ktorí potom nemajú viacej čo urobiť.   

5  Ale ukážem vám, koho sa máte báť: bojte sa toho, ktorý, keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla. Áno, hovorím vám, toho sa bojte!  

6  Či nepredávajú päť vrabčekov za dva groše? A ani jeden z nich nie je zabudnutý pred Bohom.   

7  Ale aj vlasy vašej hlavy všetky sú spočítané. Nebojte sa teda! Vy ste drahší nad mnoho vrabcov.   

8  Ale hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyzná i Syn človeka pred anjelmi Božími.   

9  Ale ten, kto mňa zaprel pred ľuďmi, bude zaprený pred anjelmi Božími.   

10  A každému, kto povie slovo proti Synovi človeka, bude odpustené; ale tomu, kto sa rúhal Svätému Duchu, nebude odpustené.   

11  A keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a pred vrchnosti, nestarajte sa, jako alebo čo máte povedať na svoju obranu alebo čo máte riecť;   

12  lebo Svätý Duch vás naučí v tú istú hodinu, čo treba povedať. 

13  A ktosi zo zástupu mu povedal: Učiteľu, povedz môjmu bratovi, aby si rozdelil so mnou dedičstvo!   

14  Ale on mu povedal: Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo za deliteľa nad vami?   

15  A povedal im: Hľaďte a chráňte sa lakomstva! Lebo keď má niekto hojnosť, zato jeho život nie je z jeho majetku.   

16  A povedal im aj podobenstvo a riekol: Ktoréhosi bohatého človeka zem hojne zarodila.   

17  A rozmýšľal v sebe a povedal: Čo urobím? Lebo nemám, kde by som shromaždil svoju úrodu.   

18  A povedal: Toto spravím: zborím svoje stodoly a nastaviam väčších a shromaždím tam všetky svoje plodiny a svoj majetok  

19  a poviem svojej duši: Dušo, máš mnoho majetku, složeného na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa.   

20  A Bôh mu povedal: Blázne, tejto noci požiadajú tvoju dušu od teba, a to, čo si nahotovil, čie bude?   

21  Tak je to s tým, kto si shromažďuje poklady a nie je bohatý v Bohu. 

22  A povedal svojim učeníkom: Preto vám hovorím: nestarajte sa o svoj život, čo budete jesť, ani o telo, čím sa odejete.   

23  Lebo život je viac ako pokrm, a telo viac než odev.   

24  Povážte vrany, že nesejú ani nežnú, ktoré nemajú komory ani stodoly, a Bôh ich živí. A o koľko drahší ste vy nad vtákov!   

25  A kto z vás môže starajúci sa pridať k veľkosti svojej postavy čo len jeden lakeť?   

26  Ak tedy ani len najmenšie nemôžete, prečo sa o to ostatné staráte?   

27  Povážte ľalie, jako rastú; nepracujú ani nepradú, a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol tak odiaty jako jedna z nich.   

28  Ak tedy trávu na poli, ktorá je dnes a zajtra sa hodí do pece, Bôh tak odieva, o koľko skôr zaodeje vás, ó, ľudia malej viery.   

29  A vy nehľadajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, ani sa takými starosťami neznepokojujte,   

30  lebo to všetko hľadajú národy tohoto sveta, a veď váš Otec vie, že to potrebujete.   

31  Ale hľadajte kráľovstvo Božie, a to všetko vám bude pridané.

32  Neboj sa, malé stádečko! Lebo sa zaľúbilo vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo!   

33  Predajte svoje imania a dajte almužnu! Urobte si mešce, ktoré nevetšejú, nepominuteľný poklad v nebesiach, kde sa neblíži zlodej, a moľ nekazí;   

34  lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce

35  Nech sú vaše bedrá opásané a sviece horiace!   

36  A vy podobní ľuďom, očakávajúcim svojho pána, kedy sa vráti zo svadby, aby mu, keď prijde a zaklepe, hneď otvorili.   

37  Blahoslavení to sluhovia, ktorých, keď prijde pán, najde bdieť! Ameň vám hovorím, že sa opáše a usadí ich za stôl a prijdúc bude ich obsluhovať.   

38  A keby prišiel za druhej stráže a za tretej stráže keby prišiel a našiel tak, blahoslavení sú tí sluhovia!   

39  Ale to vedzte, že keby vedel hospodár, v ktorú hodinu prijde zlodej, bdel by a nedal by preboriť svoj dom.   

40  Teda aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, ktorú sa nenazdáte, prijde Syn človeka.   

41  A Peter mu povedal: Pane, či len nám hovoríš toto podobenstvo a či aj všetkým?   

42  A Pán povedal: Nuž kto tedy je to ten verný a opatrný správca, ktorého ustanoví pán nad svojou čeľaďou, aby jej na čas dával vymeraný pokrm?   

43  Blahoslavený ten sluha, ktorého, keď prijde jeho pán, najde tak robiť!   

44  Pravdu vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom.   

45  Ale keby povedal ten sluha vo svojom srdci: Môj pán odkladá s príchodom! A začal by sluhov biť aj slúžky a jesť a piť a opíjať sa –   

46  prijde pán toho sluhu v deň, v ktorý sa nenazdá, a v hodinu, ktorej nezná, a rozpoltí ho a jeho diel položí s nevernými.   

47  A oný sluha, ktorý znal vôľu svojho pána a nezhotovil sa ani neurobil podľa jeho vôle, bude veľmi bitý.   

48  A zase ten, ktorý neznal, ale konal veci, hodné bitky, bude menej bitý. A od každého, komu je mnoho dané, bude sa vyhľadávať mnoho, a komu mnoho sverili, od toho budú viacej požadovať.

49  Oheň som prišiel hodiť na zem, a čo chcem, ak už je zapálený?   

50  Ale mám byť pokrstený krstom, a jaký som stiesnený, dokiaľ sa nesplní!   

51  A či sa domnievate, že som prišiel dať pokoj na zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.   

52  Lebo odteraz budú piati v jednom dome rozdelení, traja proti dvom a dvaja proti trom.   

53  Rozdelený bude otec proti synovi a syn proti otcovi, mať proti dcére a dcéra proti materi, svokra proti svojej neveste a nevesta proti svojej svokre.   

54  A vravel i zástupom: Keď vidíte oblak, že vystupuje od západu, hneď hovoríte, že ide dážď, a býva tak.   

55  A zase keď vidíte, že veje poludný vietor, hovoríte, že bude horúčava, a býva.   

56  Pokrytci, tvárnosť zeme a neba viete zkúmať a posúdiť, a jakože potom tohoto času nezkúmate?

57  A prečo aj sami od seba nesúdite toho, čo je spravedlivé?   

58  Lebo kým ideš so svojím protivníkom k vrchnosti, na ceste sa pričiň o to, aby si sa ho sprostil, aby ťa snáď nezavliekol k sudcovi, a sudca by ťa vydal hajdúchovi, a hajdúch by ťa uvrhnul do žalára.  

59  Hovorím ti, že nevyjdeš ztade, dokiaľ nezaplatíš aj posledného haliera.  

koment: túto udalosť nevieme s úplnou presnosťou vsadiť do časového sledu.

Mt 13:1-53

1  V ten deň vyšiel Ježiš z toho domu a sadnul si pri mori.   

2  A sišlo sa k nemu mnoho zástupov, takže vstúpil do lode a sadnul si tam, a celý zástup stál na brehu.   

3  A hovoril im mnoho v podobenstvách a vravel: Hľa, vyšiel rozsievač, aby rozsieval.   

4  A keď rozsieval, niektoré zrnká padly vedľa cesty, a prišli vtáci a sozobali ich.   

5  A iné padly na skalnaté miesta, kde nemaly mnoho zeme, a hneď vzišly, pretože nemaly hlbokosti zeme;   

6  ale keď vyšlo slnce, vyhorely a preto, že nemaly koreňa, vyschly.   

7  A iné padly do tŕnia, a tŕnie vzrástlo a udusilo ich.   

8  A zase iné padly na dobrú zem a vydaly užitok, niektoré sto, niektoré šesťdesiat a niektoré tridsať.   

9  Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!   

10  A pristúpili učeníci a povedali mu: Prečo im hovoríš v podobenstvách?   

11  A on odpovedal a riekol im: Vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale tamtým nie je dané.   

12  Lebo kto má, tomu bude dané, a rozhojní sa mu; ale kto nemá, od toho bude odňaté i to, čo má.

13  V podobenstvách im hovorím preto, že hľadiac nevidia a čujúc nečujú ani nerozumejú,   

14  a plní sa na nich proroctvo Izaiášovo, ktoré hovorí: Počuť počujete, ale neporozumiete, a hľadieť i hľadieť budete, ale neuvidíte.   

15  Lebo stučnelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počuli a svoje oči zažmúrili, aby snáď nejako očami nevideli, ušami nepočuli, srdcom neporozumeli a neobrátili sa, a uzdravil by som ich.   

16  Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že čujú.   

17  Lebo ameň vám hovorím, že mnohí proroci a spravedliví žiadali si vidieť to, čo vy vidíte, a nevideli, a počuť, čo vy čujete, a nepočuli.   

18  Vy tedy počujete podobenstvo o rozsievačovi.   

19  Keď ktokoľvek počuje slovo o tom kráľovstve a nerozumie, prichádza ten zlý a uchvacuje to, čo mu bolo vsiate do srdca. To je ten posiaty vedľa cesty.   

20  A na skalné miesta posiaty je ten, kto čuje slovo a hneď ho prijíma s radosťou.   

21  Lež nemá v sebe koreňa, ale je dočasný, a keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa pohoršuje.   

22  A zase posiaty do tŕnia je ten, kto čuje slovo, ale starosť tohoto sveta a zvod bohatstva udusuje slovo, a býva bez užitku.   

23  Ale na dobrú zem posiaty je ten, kto čuje slovo a rozumie, a kto už potom naozaj donáša užitok, a síce niekto donáša sto, niekto šesťdesiat a niekto tridsať.  

24  Predložil im aj iné podobenstvo povediac: Nebeské kráľovstvo je podobné človekovi, ktorý zasial dobré semeno na svojom poli.   

25  Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ a nasial kúkoľa medzi pšenicu vonkoncom po poli a odišiel.   

26  Keď potom vzrástla bylina a doniesla plod, vtedy sa ukázal i kúkoľ.   

27  A pristúpili sluhovia hospodárovi a povedali mu: Pane, či si ty nenasial dobrého semena na svojom poli? Zkadiaľže má tedy kúkoľ?   

28  A on im povedal: Človek nepriateľ to urobil. A sluhovia mu riekli: Či chceš tedy, aby sme išli a sosbierali ho?   

29  A on povedal: Nie, aby ste snáď sbierajúc kúkoľ nejako spolu s ním nevytrhali aj pšenice. 30  Nechajte oboje spolu rásť až do žatvy, a v čas žatvy poviem žencom: Soberte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu svezte do mojej stodoly.

31  A zase iné podobenstvo im predložil a povedal: Nebeské kráľovstvo je podobné horčičnému zrnu, ktoré vzal človek a zasial na svojom poli,   

32  ktoré zrno je menšie od všetkých takých semien, ale keď vzrastie, je väčšie ako zeliny a býva z neho strom, takže prichádzavajú nebeskí vtáci a robia si hniezda na jeho vetviach. 33  A ešte iné podobenstvo im rozprával: Nebeské kráľovstvo je podobné kvasu, ktorý vzala žena a zarobila do troch mierok múky, až všetko skyslo.   

34  Toto všetko hovoril Ježiš v podobenstvách zástupom a bez podobenstva im nehovoril ničoho,   

35  aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka, ktorý hovoril: Otvorím svoje ústa v podobenstvách, budem vyprávať veci, skryté od založenia sveta. 

36  Vtedy zanechajúc Ježiš zástupy, išiel do domu. A pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali mu: Vylož nám podobenstvo o tom kúkoli toho poľa.   

37  A on odpovedal a riekol im: Ten, kto rozsieva dobré semeno, je Syn človeka,   

38  a pole je svet, a dobré semeno sú synovia kráľovstva; kúkoľ sú synovia toho zlého;   

39  nepriateľ, ktorý ich nasial, je diabol; žatva je skonanie sveta, a ženci sú anjeli.   

40  A tedy jako sa sberá kúkoľ a páli ohňom, tak bude aj pri skonaní tohoto sveta:   

41  Syn človeka pošle svojich anjelov, a vyberú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, ktorí páchajú neprávosť,   

42  a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.   

43  Vtedy sa budú spravedliví skvieť ako slnce v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! 

44  Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu skrytému na poli, ktorý, keď našiel človek, skryl a od radosti ide a predáva všetko, čo má, a kúpi to pole.

45  Zase je nebeské kráľovstvo podobné človekovi kupcovi, ktorý hľadal krásne perly   

46  a ktorý najdúc jednu drahocennú perlu odišiel a predal všetko, čo mal, a kúpil ju. 

47  Opät je nebeské kráľovstvo podobné vlečnej sieti, spustenej do mora a tiahnucej so sebou tvory z každého druhu,   

48  ktorú, keď bola naplnená, vytiahli na breh a sadnúc si sobrali čo dobré do nádob a čo zlé vyhádzali von.   

49  Tak bude pri skonaní sveta: vyjdú anjeli a oddelia zlých zpomedzi spravedlivých   

50  a uvrhnú ich do ohnivej pece, tam bude plač a škrípanie zubami.   

51  A Ježiš im riekol: Či ste porozumeli tomuto všetkému? A oni mu povedali: Áno, Pane.   

52  A on im povedal: Preto každý učený v zákone, získaný za učeníka v nebeskom kráľovstve je podobný človeku hospodárovi, ktorý vynáša zo svojho pokladu nové i staré veci

53  A stalo sa, keď dopovedal Ježiš tie podobenstvá, že sa pobral preč odtiaľ

Mk 4:1-34

1  Ježiš zasa začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil taký veľký zástup, že musel nastúpiť na loď na mori; sadol si, a celý zástup zostal na brehu mora.   

2  Učil ich mnohým veciam v podobenstvách a vo svojom učení im hovoril:   

3  Počúvajte! Rozsievač vyšiel siať.  

4  Keď rozsieval, časť zrna padla na kraj cesty, prileteli vtáky a pozobali ho.   

5  Iné padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo dostatok zeme. Rýchlo vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi.   

6  Keď potom vyšlo slnko, spálilo ho a pretože nemalo koreň, uschlo.   

7  Ďalšie padlo medzi bodľačie. Bodľačie sa rozrástlo a udusilo ho, takže neprinieslo úrodu.   

8  A iné padlo do dobrej pôdy, vzišlo, vyrástlo a prinieslo úrodu: niektoré tridsaťnásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a ďalšie stonásobnú.   

9  A Ježiš dodal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva!   

10  Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho spolu s Dvanástimi, sa ho pýtali, čo znamenajú podobenstvá.   

11  Povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, sa všetko podáva v podobenstvách,   

12  aby hľadeli, hľadeli, ale nevideli, počúvali, počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a nebolo im odpustené.   

13  Potom im povedal: Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky ostatné podobenstvá?   

14  Rozsievač rozsieva slovo.   

15  To zrno vedľa cesty sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich.   

16  Podobne je to aj s tými, u ktorých je zasiate do skalnatej pôdy: keď slovo počujú, hneď ho s radosťou prijímajú,   

17  no nemajú v sebe koreň, sú chvíľkoví, a keď potom príde súženie alebo prenasledovanie za slovo, hneď odpadnú.   

18  A u iných je zasiate do bodľačia. Oni slovo síce počúvajú,   

19  ale svetské starosti, vábenie bohatstva a žiadostivosť po ostatných veciach prenikajú dovnútra a slovo udusia, takže zostáva bez úžitku.   

20  Nakoniec sú takí, u ktorých je zasiate do dobrej pôdy: slovo počúvajú, prijímajú a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný, ba aj stonásobný.  

21  Ďalej im povedal: Vari je lampa nato, aby ju položili pod mericu alebo pod posteľ? Či nie je nato, aby ju postavili na svietnik?   

22  Nič nie je také skryté, aby nebolo odhalené, a nič také utajené, aby to nevyšlo najavo.   

23  Kto má uši na počúvanie, nech počúva!   

24  Ďalej im hovoril: Dávajte si pozor, čo počúvate! Akou mierou meriate, takou vám bude odmerané, ba ešte aj pridané,   

25  lebo kto má, tomu bude pridané, a kto nemá, tomu bude odňaté i to, čo má.   

26  Ďalej povedal: S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek zaseje zrno do zeme.   

27  Či spí, alebo bdie, vo dne i v noci zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako.   

28  Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a nakoniec plno zŕn v klase.   

29  Keď potom úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.   

30  A pokračoval: K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme?   

31  Je ako horčičné zrnko, ktoré je po zasiatí do zeme najmenšie zo všetkých zŕn na zemi,   

32  ale zasiate vzíde a býva mohutnejšie ako iné rastliny a vyháňa také veľké konáre, že v jeho tieni môžu hniezdiť nebeské vtáky. 33  Ježiš im hlásal slovo mnohými takýmito podobenstvami, podľa toho, ako boli schopní počúvať.   

34  Bez podobenstva im ani nehovoril, ale svojim učeníkom osamote všetko vysvetľoval.

Lk 8:4-18

4  A keď sa schádzal veliký zástup, a tí z jednotlivých miest prichádzali k nemu, povedal v podobenstve:   

5  Vyšiel rozsievač rozosiať svoje semeno. A v tom, ako rozsieval, niektoré padlo vedľa cesty a zašliapalo sa, a zožrali ho nebeskí vtáci.   

6  A iné padlo na skalu a vzíduc uschlo, pretože nemalo vlahy.   

7  A zase iné padlo medzi tŕnie, a tŕnie vzrastúc spolu s ním udusilo ho.   

8  A opät iné padlo na dobrú zem a keď vzišlo, donieslo stonásobný užitok. A keď to hovoril, zavolal: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!   

9  A jeho učeníci sa ho pýtali a vraveli: Jaké je to podobenstvo? 10  A on povedal: Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Božieho, ale ostatným sa hovorí v podobenstvách, aby hľadiac nevideli a čujúc nerozumeli.   

11  A podobenstvo je toto: Semä je slovo Božie.   

12  A tí vedľa cesty sú, ktorí čujú, ale potom prichádza diabol a vyníma slovo z ich srdca, aby uveriac neboli spasení.   

13  A tí na skale sú takí, ktorí, keď počujú, prijímajú slovo s radosťou, ale tí nemajú koreňa, ktorí veria do času a včas pokušenia odpádajú.   

14  A zase to, ktoré padlo do tŕnia, to sú takí, ktorí počuli, ale idúc bývajú udusení starosťami, bohatstvom a rozkošmi života a nedonášajú užitku.   

15  A čo do toho v dobrej zemi, to sú tí, ktorí, keď počuli, v šľachetnom a dobrom srdci podržujú slovo a donášajú užitok v trpezlivosti.   

16  A nikto, keď zažne sviecu, nepokrýva jej nádobou alebo nestavia pod posteľ, ale stavia na svietnik, aby tí, ktorí vchádzajú, videli svetlo.   

17  Lebo nie je ničoho tajného, čo by nemalo byť zjavené, ani ukrytého, čo by sa nemalo zvedieť a vyjsť na javo.   

18  Tedy hľaďte, jako čujete, lebo kto má, tomu bude dané; a kto nemá, od toho bude odňaté aj to, o čom sa domnieva, že to má. 

Mk 4:35-41

35  V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: Prejdime na druhý breh!   

36  Nato opustili zástup a jeho vzali so sebou, tak ako bol, na lodi. Sprevádzali ho aj iné lode.   

37  Tu sa strhla silná búrka s víchricou a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala.   

38  Ježiš však spal na vankúši v zadnej časti lode. Zobudili ho a povedali mu: Učiteľ, nedbáš, že hynieme?   

39  On vstal, pohrozil víchru a prikázal moru: Mlč, utíš sa! Vtedy víchor ustal a nastalo veľké ticho.

40  A im povedal: Čo ste takí vystrašení? Ešte stále nemáte vieru?   

41  Prenikol ich veľký strach a jeden druhému hovorili: Ktože je to, že ho počúva i vietor, i more? 

Mt 8:18-27

18  A Ježiš vidiac mnohé zástupy okolo seba rozkázal preplaviť sa na druhú stranu.   

19  A pristúpil nejaký zákonník a povedal mu: Učiteľu, pojdem za tebou, kamkoľvek pojdeš.  

20  A Ježiš mu povedal: Líšky majú svoje skrýše a nebeskí vtáci svoje hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by hlavu sklonil.   

21  A iný z jeho učeníkov mu povedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať svojho otca.   

22  Ale Ježiš mu povedal: Poď za mnou a nechaj, nech mŕtvi pochovajú svojich mŕtvych.  

23  A keď vstúpil do lode, išli za ním jeho učeníci.   

24  A hľa, veliká búrka povstala na mori, takže vlny prikrývaly loď, a on spal.   

25  A pristúpiac jeho učeníci zobudili ho a hovorili: Pane, zachráň nás, hynieme!   

26  A on im povedal: Čo sa bojíte, ľudia malej viery? Vtedy vstal, pohrozil vetrom a moru, a nastalo veliké ticho.   

27  A ľudia sa divili a vraveli: Jaký je toto človek, že ho i vetry i more poslúchajú?

Lk 9:57-62

57  A stalo sa, keď išli, že mu povedal ktosi na ceste: Pane, pojdem za tebou, kamkoľvek pojdeš.   

58  A Ježiš mu riekol: Líšky majú svoje skrýše, i nebeskí vtáci majú svoje hniezda; ale Syn človeka nemá, kde by hlavu sklonil. 59  A inému riekol: Poď za mnou! Ale on povedal: Pane, dovoľ mi, aby som prv odišiel a pochoval svojho otca.   

60  Ale Ježiš mu povedal: Nechaj mŕtvych pochovať svojich mŕtvych, ale ty odídi a rozhlasuj kráľovstvo Božie!   

61  A povedal aj iný: Pojdem za tebou, Pane, ale mi dovoľ prv rozlúčiť sa s tými, ktorí patria k môjmu domu.   

62  Ale Ježiš mu povedal: Nikto položivší svoju ruku na pluh a ozerajúci sa nazpät nie je súci do kráľovstva Božieho.

koment: túto udalosť nevieme s úplnou presnosťou vsadiť do časového sledu.

Lk 8:22-25

22  A stalo sa v ktorýsi ten deň, že vošiel do lode i jeho učeníci a povedal im: Prejdime na druhú stranu jazera. A odplavili sa.   

23  A keď sa plavili, usnul. A spustil sa búrny víchor na jazero, a loď sa im napĺňala, a boli v nebezpečenstve.   

24  A pristúpiac zobudili ho a hovorili: Pane, Pane, hynieme! A on prebudiac sa pohrozil vetru a vlnám, a upokojily sa, a nastalo ticho.   

25  A povedal im: Kde je vaša viera? A oni bojac sa divili sa a hovorili jeden druhému: Ktože je tento, že ešte aj vetrom rozkazuje, aj vode, a poslúchajú ho?! 

Mt 8:28-34

28  A keď prišiel na druhú stranu, do zeme Gergežanov, stretli sa s ním dvaja posadlí démonami; išli z hrobov, strašní náramne, takže nikto nemohol prejsť tou cestou popri nich.  

29  A hľa, kričali a hovorili: Čo máme s tebou, Ježišu, Synu Boží? Prišiel si sem pred časom nás trápiť?   

30  A bolo opodiaľ od nich veliké stádo svíň pasúce sa.   

31  A démoni ho prosili a hovorili: Jestli nás vyháňaš, dovoľ nám odísť do toho stáda svíň!   

32  A povedal im: Iďte! A oni vyjdúc odišli do svíň. A hľa, celé to stádo svíň sa srútilo dolu úbočím do mora, a zomrely potopiac sa vo vodách.   

33  A pasáci utiekli a odíduc do mesta porozprávali všetko, aj o tých posadlých.   

34  A tu hľa, vyšlo celé to mesto oproti Ježišovi, a keď ho videli, prosili ho, žeby odišiel z ich kraja.

Mk 5:1-21

1  Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja.   

2  Sotva vystúpil z lode, hneď mu vyšiel oproti z hrobov akýsi človek s nečistým duchom.   

3  Býval v hroboch a nik ho už nevládal sputnať ani reťazami.   

4  Často ho síce ľudia sputnali putami a reťazami, no on si reťaze postŕhal a putá rozlámal. Nik nemal silu skrotiť ho.   

5  Stále, v noci i vo dne zúrivo kričal medzi hrobmi a na horách a tĺkol sa kameňmi.   

6  Keď z diaľky zbadal Ježiša, pribehol a padol pred ním na zem. 7  Potom silným hlasom vykríkol: Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn Boha, Najvyššieho? Zaprisahám ťa na Boha, netráp ma!   

8  Ježiš mu totiž prikazoval: Nečistý duch, vyjdi z tohto človeka! 9  A spýtal sa ho: Ako sa voláš? On povedal: Volám sa Légia, lebo je nás mnoho.   

10  A úpenlivo ho prosil, aby ich z toho kraja neposielal preč.   

11  Na úpätí hory sa pásla veľká črieda svíň.   

12  Zlí duchovia ho prosili: Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich!   

13  A dovolil im to. Nečistí duchovia vyšli a vošli do svíň. Črieda — asi dvetisíc kusov — sa rútila úbočím do mora a utopila sa v mori.   

14  Pastieri sa rozutekali a priniesli o tom správu do mesta a do osád. Ľudia sa zbehli pozrieť, čo sa stalo.   

15  Keď prišli k Ježišovi a zbadali, že muž, ktorý bol posadnutý zlým duchom Légia, sedí oblečený a je pri rozume, preľakli sa.   

16  Očití svedkovia im rozprávali, čo sa stalo s posadnutým i so sviňami.   

17  A začali Ježiša prosiť, aby odišiel z ich kraja.   

18  Keď nastupoval na loď, prosil ho človek, čo bol predtým posadnutý zlým duchom, aby mohol ísť s ním.   

19  Ježiš mu to však nedovolil, ale mu povedal: Choď domov k svojim a porozprávaj im, čo všetko ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.   

20  Nato odišiel a začal v Desaťmestí rozhlasovať, aké veľké veci mu vykonal Ježiš. A všetci sa čudovali. 

21  Keď sa Ježiš opäť preplavil loďou na druhý breh, zhromaždil sa okolo neho pri mori veľký zástup.  

Mt 8:26-39

26  A preplavili sa do kraja Gadarénov, ktorý je naproti Galilei. 27  A keď vystúpil na zem, stretol sa s ním nejaký muž z toho mesta, ktorý mal démonov od dlhých čias a rúchom sa neodieval ani v dome nebýval, ale v hroboch.   

28  A keď uvidel Ježiša, skríkol a padol pred ním a povedal veľkým hlasom: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Najvyššieho Boha! Prosím ťa, žeby si ma netrápil!   

29  Lebo velel nečistému duchu, aby vyšiel z človeka, pretože ho pochytával po dlhé časy, a hoci ho i reťazmi poväzovali a putami na nohách a strážili ho, on po každé roztrhal putá, a démon ho zaháňaval na púšť.   

30  A Ježiš sa ho opýtal a riekol: Ako ti je meno? A on povedal: Legion. Pretože bolo mnoho démonov vošlo do neho.   

31  A prosili ho, žeby im nenariadil odísť do priepasti.   

32  A bolo tam veľké stádo svíň, ktoré sa pásly na vrchu. A prosili ho, žeby im dovolil vojsť do nich. A dovolil im.   

33  A démoni vyjdúc od človeka vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do jazera a potopilo sa.   

34  A keď videli pasáci, čo sa stalo, utiekli a odíduc oznámili to v meste i v domoch v poli.   

35  A vyšli vidieť, čo sa stalo, a prišli k Ježišovi, a našli sedieť človeka, z ktorého boli vyšli démoni, odiateho a majúceho zdravý rozum, pri nohách Ježišových, a báli sa.   

36  A rozprávali im aj tí, ktorí to videli, jako bol posadlý uzdravený.   

37  A prosilo ho celé to množstvo okolia Gadarénov, žeby odišiel od nich, lebo ich bola objala veľká bázeň. A on vošiel do lode a navrátil sa.   

38  A muž, z ktorého boli vyšli démoni, ho prosil, žeby bol s ním. Ale Ježiš ho prepustil a povedal:  

39  Vráť sa do svojho domu a rozprávaj, aké veľké veci ti učinil Bôh. A odišiel a hlásal po celom meste, jaké veľké veci mu učinil Ježiš.

Mt 9:1-8

1  A vstúpiac do lode preplavil sa na druhú stranu a prišiel do svojho vlastného mesta.   

2  A hľa, priniesli mu porazeného, položeného na ležisku. A keď videl Ježiš ich vieru, povedal porazenému: Dúfaj, dieťa, odpustené sú ti tvoje hriechy.   

3  A hľa, niektorí zo zákonníkov povedali sami v sebe: Tento sa rúha!   

4  Ale Ježiš vidiac ich myšlienky povedal: Načo vy myslíte zlé veci vo svojich srdciach?   

5  Lebo čože je ľahšie, povedať: Odpustené sú ti hriechy, a či povedať: Vstaň a choď?   

6  Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy – vtedy povedal porazenému: Vstaň, vezmi svoje ležisko a iď domov!   

7  A on vstal a odišiel domov.   

8  A keď to videly zástupy, divily sa a oslavovaly Boha, ktorý dal ľuďom takú moc.

Lk 5:17-26

17  A stalo sa jedného z tých dní, že učil, a sedeli tam farizeovia a učitelia zákona, ktorí boli prišli zo všetkých mestečiek Galilee a Judska i z Jeruzalema, a moc Pánova bola prítomná uzdravovať ich.   

18  A tu hľa, prišli mužovia nesúc na posteli človeka, ktorý bol porazený, a hľadali spôsob vniesť ho a položiť pred neho.   

19  A keď pre zástup nenašli cesty, ktorou by ho boli vniesli, vyšli na dom a spustili ho s posteľou cez tehly povaly do prostredku pred Ježiša.   

20  A on vidiac ich vieru povedal mu: Človeče, odpustené sú ti tvoje hriechy!   

21  A zákonníci a farizeovia začali rozmýšľať a vraveli: A kto je tento, ktorý hovorí také rúhania? Kto môže odpúšťať hriechy krome samého Boha?   

22  Ale Ježiš poznal ich myšlienky a odpovedal a riekol im: Čo to rozmýšľate vo svojich srdciach?

23  Čože je ľahšie, povedať: Odpustené sú ti tvoje hriechy, a či povedať: Vstaň a choď!?   

24  Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy – riekol porazenému: Tebe hovorím: Vstaň, vezmi svoju posteľ a iď do svojho domu!   

25  A naskutku vstal pred nimi, vzal to, na čom ležal, a odišiel do svojho domu oslavujúc Boha.   

26  Vtedy pojal všetkých úžas, a oslavovali Boha a súc naplnení bázňou hovorili: Dnes sme videli neslýchané veci.

Mk 2:1-12

1  Po niekoľkých dňoch sa znovu vrátil do Kafarnauma. Roznieslo sa, že je v dome.   

2  Nahrnulo sa ta veľa ľudí, takže už nemali miesta ani predo dvermi. A Ježiš im hlásal slovo.  

3  Vtedy k nemu prišli štyria, ktorí priniesli ochrnutého človeka. 4  Pretože sa k nemu pre množstvo ľudí nemohli dostať, otvorili strechu tam, kde bol Ježiš, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý.   

5  Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!   

6  Sedeli tam aj niektorí zákonníci a vo svojom vnútri uvažovali: 7  Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Odpúšťať hriechy môže jedine Boh.   

8  Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že takto uvažujú a spýtal sa: Prečo takto uvažujete vo svojom vnútri?   

9  Čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy — alebo povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď!   

10  Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, povedal ochrnutému:   

11  Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!   

12  On vstal, vzal si lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci žasli, velebili Boha a hovorili: Čosi také sme ešte nikdy nevideli.

Mt 9:9-17

9  A keď išiel odtiaľ Ježiš, videl človeka menom Matúša, sedieť na cle a povedal mu: Poď za mnou! A vstal a išiel za ním.   

10  A stalo sa, keď sedel Ježiš v jeho dome za stolom, že hľa, prišli mnohí publikáni a hriešnici a stolovali spolu s Ježišom i s jeho učeníkmi.   

11  A keď to videli farizeovia, hovorili jeho učeníkom: Prečo jie váš učiteľ s publikánmi a s hriešnikmi?  

12  A Ježiš počujúc to povedal (im): Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní.   

13  Lež iďte a naučte sa, čo je to: Milosrdenstvo chcem a nie obeť. Lebo neprišiel som volať spravedlivých, ale hriešnych ku pokániu.

14  Vtedy pristúpili k nemu učeníci Jánovi a povedali: Prečo sa my často postíme i farizeovia, a tvoji učeníci sa nepostia?   

15  A Ježiš im povedal: Či môžu svadobníci smútiť, kým je s nimi ženích? Ale prijdú dni, keď bude odňatý od nich ženích, a vtedy sa budú postiť.   

16  A veď nikto neprišíva záplaty surového súkna na staré rúcho, lebo jeho plnosť by odtrhla kus z toho rúcha a bola by ešte horšia diera.   

17  Ani nevlievajú nového vína do vetchých kožíc, lebo ináče by sa kožice potrhaly, a aj víno by sa vylialo, aj kožice by sa zahubily; ale nové víno lejú do nových kožíc, a zachované je oboje.

Mk 2:13-22

13  Opäť vyšiel k moru. Prichádzali k nemu celé zástupy a on ich učil.   

14  Cestou zbadal Alfejovho syna Léviho, ktorý pracoval na mýtnici. Povedal mu: Nasleduj ma! On vstal a nasledoval ho.   

15  Keď bol potom Ježiš na hostine v jeho dome, stolovali s ním a jeho učeníkmi mnohí mýtnici a hriešnici, lebo bolo mnoho tých, čo ho nasledovali.   

16  Keď zákonníci zo skupiny farizejov videli, že jedáva s hriešnikmi a mýtnikmi, vyčítali jeho učeníkom: Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?   

17  Keď to Ježiš začul, povedal im: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.

18  Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Niektorí prichádzali za ním s otázkou: Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?   

19  Ježiš im povedal: Môžu sa azda svadobní hostia na svadbe postiť v prítomnosti ženícha? Kým je ženích s nimi, nemôžu sa postiť.   

20  Príde však čas, keď im vezmú ženícha a vtedy, v ten deň, sa budú postiť.   

21  Nikto predsa neprišíva záplatu z ešte nepratej látky na staré šaty, lebo nový prišitý kus sa od starého odtrhne a diera sa zväčší. 22  Nik nenalieva nové víno do starých mechov, lebo mladé víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno, aj mechy, ale nové víno patrí do nových mechov.

Lk 5:27-39

27  A potom vyšiel von a videl colného, menom Léviho, sedieť na cle a povedal mu: Poď za mnou!

28  A on zanechal všetko a vstal a išiel za ním.   

29  A Lévi mu urobil veľkú počestnú hostinu vo svojom dome. A bol tam veliký zástup colných aj iných, ktorí stolovali s nimi.   

30  A ich zákonníci a farizeovia reptali proti jeho učeníkom a hovorili: Prečo jete a pijete s publikánmi a hriešnikmi?   

31  A Ježiš odpovedal a riekol im: Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní.   

32  Neprišiel som volať spravedlivých, ale hriešnych ku pokániu. 33  A oni mu povedali: Prečo sa učeníci Jánovi často postia a modlia a podobne aj učeníci farizeov, a tvoji jedia a pijú?   

34  A on im povedal: Či môžete rozkázať svadobníkom, kým je s nimi ženích, aby sa postili?   

35  Ale prijdú dni, a keď bude odňatý od nich ženích, potom sa budú postiť v tých dňoch.   

36  A povedal im aj podobenstvo, že nikto neodtrhne záplaty od nového rúcha, aby ju prišil na staré rúcho. Lebo ináč aj nové potrhá, a starému nezodpovie záplata z toho nového.   

37  A nikto vraj nevlieva nového vína do starých kožíc, lebo ináče nové víno potrhá kožice, aj samo sa vyleje, aj kožice sa zahubia. 38  Ale nové víno sa má vliať do nových kožíc, a oboje sa zachová. 39  A nikto, kto pije staré, nechce hneď nového, lebo hovorí: Staré je lepšie.

Mt 9:18-26

18  Keď im to hovoril, tu hľa, prišlo isté knieža, klaňalo sa mu a hovorilo: Moja dcéra teraz zomrela, ale poď a vzlož na ňu svoju ruku, a bude žiť.   

19  A Ježiš vstal a išiel za ním i jeho učeníci.   

20  A hľa, nejaká žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, pristúpila odzadu a dotkla sa dole okraja jeho rúcha,   

21  lebo riekla sama v sebe: Len keď sa dotknem jeho rúcha, budem uzdravená.   

22  A Ježiš obrátiac sa a vidiac ju povedal: Dúfaj, dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. A žena bola zdravá od tej hodiny.   

23  A keď prišiel Ježiš do domu kniežaťa a videl pískajúcich na píšťaly a zástup, robiaci ruch a nepokoj,   

24  povedal im: Odídite, lebo dievčatko nezomrelo, ale spí. A vysmievali sa mu.   

25  A keď bol vyhnaný zástup, vošiel chopil dievčatko za ruku, a vstalo.   

26  A tento chýr sa rozniesol o ňom po celej tej zemi. 

Mk 5:22-43

22  Tu prišiel k nemu jeden z predstavených synagógy menom Jairos. Len čo uzrel Ježiša, padol mu k nohám   

23  a úpenlivo ho prosil: Dcérka mi skonáva. Poď, polož na ňu ruky, aby vyzdravela a žila!   

24  Ježiš s ním odišiel. Hrnulo sa za ním množstvo ľudí, ktorí ho tlačili zo všetkých strán.   

25  Bola tam istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. 26  Veľa vytrpela od mnohých lekárov, minula na to celý svoj majetok, ale nič jej to neosožilo, ba stav sa jej neustále zhoršoval. 27  Keď sa dopočula o Ježišovi, pretisla sa zástupom a odzadu sa dotkla jeho odevu,  

28  lebo si povedala: Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, budem uzdravená!   

29  Krvácanie sa hneď zastavilo, takže na tele pocítila, že z neduhu je vyliečená.  

30  Ježiš hneď poznal, že vyšla z neho sila. Obrátil sa k zástupu a opýtal sa: Kto sa dotkol môjho rúcha?   

31  Jeho učeníci mu povedali: Vidíš, že sa ľudia na teba tlačia, a ty sa ešte pýtaš: Kto sa ma dotkol?

32  Ale on sa poobzeral dookola, aby videl tú, ktorá to urobila. 33  Žena vedela, čo sa s ňou stalo; ustrašená a rozochvená prišla bližšie, hodila sa pred ním na kolená a rozpovedala celú pravdu. 34  On ju oslovil: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji, buď zbavená svojho trápenia.   

35  Kým ešte hovoril, prišli ľudia z domu predstaveného synagógy so správou: Tvoja dcéra zomrela, načo ešte obťažuješ učiteľa?   

36  Keď Ježiš začul tieto slová, povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver!   

37  Nikomu inému nedovolil, aby ho sprevádzal, len Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi.

38  Keď prišli do domu predstaveného synagógy, videl veľký rozruch, plačúcich a nariekajúcich.  

39  Vošiel dnu a povedal im: Prečo robíte taký rozruch a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí.  

40  A vysmiali ho. No Ježiš všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dieťaťa aj tých, čo boli s ním, a vošiel do izby, kde ležalo dieťa.   

41  Chytil dieťa za ruku a povedal mu: Talitha kum! Čo v preklade znamená: Dievča, hovorím ti, vstaň!   

42  Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Malo totiž dvanásť rokov. Vtedy sa všetkých zmocnil ohromný úžas.   

43  Ježiš im dôrazne kládol na srdce, že sa to nikto nesmie dozvedieť a povedal im, aby dali dievčaťu jesť.

Lk 8:41-56

41  A hľa, prišiel istý muž, ktorému bolo meno Jairus, a to bol predstavený synagógy, ktorý padol k nohám Ježišovým a prosil ho, žeby vošiel do jeho domu,   

42  lebo mal jednorodenú dcéru, asi dvanásťročnú, a tá zomierala. A v tom, ako vošiel, tlačily ho zástupy.   

43  A istá žena, ktorá bola v krvotoku od dvanástich rokov a ktorá bola na lekárov vynaložila všetku svoju živnosť a nemohla byť uzdravená od nikoho,   

44  pristúpila odzadu a dotkla sa lemu jeho rúcha, a naskutku zastál tok jej krvi.   

45  A Ježiš povedal: Kto sa ma to dotknul? A keď všetci popierali, povedal Peter a tí, ktorí boli s ním: Pane, zástupy ťa tisnú a tlačia, a hovoríš: Kto sa ma to dotknul?   

46  Ale Ježiš povedal: Dotknul sa ma niekto, lebo ja som poznal, že vyšla odo mňa moc.   

47  A keď videla žena, že vec nezostala v tajnosti, trasúc sa prišla a padla pred ním a pre ktorú príčinu sa ho dotkla, povedala mu pred všetkým ľudom, aj to, jako bola naskutku uzdravená.  

48  A on jej povedal: Dúfaj, dcéro, tvoja viera ťa uzdravila; Iď v pokoji!   

49  A kým on ešte hovoril, prišiel niekto od predstaveného synagógy a povedal mu: Tvoja dcéra už zomrela, neunúvaj Učiteľa!   

50  Ale keď to počul Ježiš, odpovedal mu: Neboj sa, len ver, a bude zachránená.   

51  A vojdúc do domu nedal nikomu vojsť so sebou iba Petrovi, Jánovi a Jakobovi a otcovi dieťaťa a matke.   

52  A všetci plakali a nariekali nad ňou. A on povedal: Neplačte, veď nezomrela, ale spí.   

53  A vysmievali ho vediac, že zomrela.   

54  Ale on vyhnal všetkých von a chopil ju za ruku, zavolal a riekol: Dievča vstaň!   

55  A jej duch sa navrátil, a vstala naskutku; a rozkázal, aby jej dali jesť.   

56  A jej rodičia žasli. Ale on im prikázal, aby nikomu nepovedali o tom, čo sa stalo.

Mt 9:27-34

27  A keď išiel odtiaľ Ježiš, išli za ním dvaja slepí, ktorí kričali a hovorili: Zmiluj sa nad nami, Synu Dávidov!   

28  A keď vošiel do domu, pristúpili k nemu slepí. A Ježiš im povedal: Či veríte, že to môžem učiniť? A oni mu povedali: Áno, Pane!   

29  Vtedy sa dotknul ich očí a povedal: Nech sa vám stane podľa vašej viery!   

30  A hneď sa im otvorily oči. A Ježiš im prísne zakázal a povedal: Hľaďte, aby sa nikto nedozvedel o tom!   

31  Ale oni vyšli a rozhlásili ho po celej tej zemi. 

32  A keď oni vychádzali, tu hľa, priviedli mu nemého človeka, posadlého démonom.   

33  A keď bol démon vyhnaný, hovoril nemý. Vtedy sa divily zástupy a vravely: Nikdy nebolo nič také vidieť v Izraelovi.   

34  Ale farizeovia hovorili: Kniežaťom démonov vyháňa démonov.

Súbor na stiahnutie: CHRONOLÓGIA 2014- 03. Začiatok prvej verejnej galilejskej služby.