4. Charles Fox Parham – Čo predchádzalo“Azusa Street“? Predstavitelia letničného prebudenia na prelome 19. a 20. storočia.

4 . Charles Fox Parham

Na prelome 19. a 20. storočia povstávalo množstvo osobností, ktoré povolal Boh do apoštolského poslania, k tomu aby dejiny spasenia a cirkev prešli do dynamickej fázy, nazývanej letničné hnutie a neskôr letnično-charizmatické hnutie. Tu Pán opäť začal prejavovať svoju moc, v uzdravovaní ľudí, a napĺňaní ľudí Svätým Duchom, čoho prejavom je aj hovorenie v iných jazykoch. Podotknem však, že Boh nikdy počas história neprestal prejavovať svoju moc. Vždy sa objavovali väčšie či menšie prebudenia, dokonca aj počas „veselého stredoveku“, ale teraz tu hovoríme o celosvetovom prebudení na konci tohto veku.

Najprv sa pozrieme ako začali rašiť prvé výhonky tohto záverečného mohutného Božieho záťahu na záchranu ľudstva. To trvá dodnes, a vyvrcholí v blízkej budúcnosti (do cca 50 rokov) vytrhnutím (nanebovzatím) cirkvi – znovuzrodených ľudí patriacich Ježišovi Kristovi. Sám Ježiš, keď sa Ho pýtali učeníci v Jeruzaléme na Olivovej hore, že kedy bude skonanie sveta, a že čo bude znamením Jeho opätovného príchodu na Zem, tak uviedol, okrem mnohých iných znamení, aj to, že bude globálne kázané evanjelium. A to môžeme vidieť od začiatku 20. storočia, na masových evanjelizáciach v USA s potvrdzovaním kázaného Slova zázrakmi, ktoré sa viac a viac rozširovalo skrze misionárov a neskôr média – rozhlas, televízia, internet do celého sveta.

Aj keď začiatky letničného hnutia sú v Spojených štátoch, väčšina základov jeho teológie má korene v britských perfekcionistických a charizmatických hnutiach. Najmä v metodistickom hnutí svätosti (holiness movement), v Katolickom apoštolskom hnutí (Catholic Apostolic movement,) Edwarda Irvinga – čo nemá nič spoločné  ani s Rímsko, ani s Grésko katolickou cirkvou – a v britskom Keswickom hnutí „Vyššieho života“ (Keswick „Higer Life“ movement). V nich sa kládol dôraz na tzv. „druhé požehnanie“. To znamená, že po obrátení, teda záchrane človeka od hriechu a pekla, a nadobudnutí večného života v Božom kráľovstve (prvom požehnaní), je možné zažiť, a to aj hľadali, dotyk Božieho Ducha. Ktorý sa dotkne srdca človeka a dá mu život úplného posvätenia a očistenia srdca od všetkého hriechu, túto skúsenosť nazývali aj „krst Svätým Duchom“. V druhej polovici 19. stor. bolo toto hnutie už značne rozšírené aj v USA a Kanade. V 90-tých rokoch 19. stor. tento pojem – Krst Duchom Svätým, začali skôr používať ako „tretie požehnanie“ a znamenal už samotný krst Svätým Duchom a Ohňom, ako zmocnenie k prejavom darov Ducha Svätého: prorokovať, uzdravovať, činiť divy. Rapídny rast tohto hnutia svedčil o hlade mnohých evanjelikálnych kresťanov, ktorí volali po letničnej skúsenosti. Najvyznamnejšími predstaviteľmi a služobnými darmi s mocou uzdravenia v tom čase boli Dwight L. Moody (1837-1899), madam Maria Woodworth-Etter(1844-1924) a J. A. Dowie (1847-1907). Títo mali priami a aj osobný vplyv na nasledujúcu generáciu evanjelistov a služobníkov uzdravenia, ktorými sa tu budeme zaoberať, ktorý sa narodili v 70-tých rokoch 19. stor. Sú to Charles Fox Parham (1873-1929), Wiliam Joseph Seymour (1870- 1922), John Graham Lake (1870- 1935), Fred Francis Bosworth (1877-1958). Sú to zakladatelia a rozširovatelia Slávneho prebudenia na Azusa Street v Los Angelos. Cez týchto ľudí Boh mimoriadným, dynamickým teda letnično-charizmatickým spôsobom zasiahol Spojené štáty, odkiaľ sa táto vlna rozšírila do celého sveta a až do dnešných dní, kedy týmto biblickým spôsobom praktizuje vieru viac ako pol miliardy ľudí.

Teraz sa oboznámime so životom a službou jedného z nich.

Charles Fox Parham

Je považovaný za kľúčovú osobnosť pre vznik letničného hnutia. Bol bývalým metodistickým kazateľom, ktorý dospel k názoru, že krst Svätým Duchom je reálnou skúsenosťou, ktorá sa prejavuje hovorením jazykmi. V roku 1898 založil biblickú školu v meste Topeka, Kansas. Túto školu navštevovalo 40 študentov a práve tu Parham sformuloval učenie o tom, že hovorenie jazykmi je prvotným dôkazom toho, že veriaci prijal krst Svätým Duchom. Toto hovorenie jazykmi je schopnosťou človeka hovoriť jazykom, ktorému sa nikdy neučil. Túto schopnosť dáva človeku Svätý Duch. Je zaujímavé, že Parham toto učenie zastával aj keď ani on, ani nikto z jeho biblickej školy nemal takúto skúsenosť. Prišiel k tomuto záveru tým, že študoval Božie slovo a usiloval sa o spoločenstvo s Bohom. Prvého januára 1901 tesne po polnoci začala jedna zo študentiek biblickej školy Agnes Ozmanová, hovoriť jazykmi po tom, čo na ňu vložili ruky a modlili sa za krst Svätým Duchom. Veľmi skoro nato, začala hovoriť v jazykoch aj väčšina ostatných študentov. Učenie o krste vo Svätom Duchu sa začalo šíriť a týchto skúseností v Božom ľude pribúdalo. Mnohí duchovne hladní ľudia v tradičných aj prebudeneckých zboroch, toto „ nové“ učenie prijali a prežili naplnenie Svätým Duchom. Spôsobilo to však silné napätie vo vnútri týchto zborov, a tak sa stávalo, že títo ľudia zo svojich cirkví buď sami odišli, alebo boli vylúčení. Zakladali nezávislé zbory, alebo sa pripojili k hnutiu svätosti, kde bolo očakávanie na naplnenie Duchom Svätým akceptované.

Použité zdroje:

http://www.milost.sk/logos/clanok/stoleti-ducha-svateho

http://www.milost.sk/logos/clanok/stoleti-ducha-svateho-iii

http://www.rozmer.sk/sk/articles/print/148 dostupné na internete jún2011

Roberts Liardon: Boží generálové, prepis z audionahrávky.