5. Wiliam Joseph Seymour – Hlavný predstaviteľ „Azusa Street“. Predstavitelia letničného prebudenia na prelome 19. a 20. storočia.

5 . Wiliam Joseph Seymour

Na prelome 19. a 20. storočia povstávalo množstvo osobností, ktoré povolal Boh do apoštolského poslania, k tomu aby dejiny spasenia a cirkev prešli do dynamickej fázy, nazývanej letničné hnutie a neskôr letnično-charizmatické hnutie. Tu Pán opäť začal prejavovať svoju moc, v uzdravovaní ľudí, a napĺňaní ľudí Svätým Duchom, čoho prejavom je aj hovorenie v iných jazykoch. Podotknem však, že Boh nikdy počas história neprestal prejavovať svoju moc. Vždy sa objavovali väčšie či menšie prebudenia, dokonca aj počas „veselého stredoveku“, ale teraz tu hovoríme o celosvetovom prebudení na konci tohto veku.

Najprv sa pozrieme ako začali rašiť prvé výhonky tohto záverečného mohutného Božieho záťahu na záchranu ľudstva. To trvá dodnes, a vyvrcholí v blízkej budúcnosti (do cca 50 rokov) vytrhnutím (nanebovzatím) cirkvi – znovuzrodených ľudí patriacich Ježišovi Kristovi. Sám Ježiš, keď sa Ho pýtali učeníci v Jeruzaléme na Olivovej hore, že kedy bude skonanie sveta, a že čo bude znamením Jeho opätovného príchodu na Zem, tak uviedol, okrem mnohých iných znamení, aj to, že bude globálne kázané evanjelium. A to môžeme vidieť od začiatku 20. storočia, na masových evanjelizáciach v USA s potvrdzovaním kázaného Slova zázrakmi, ktoré sa viac a viac rozširovalo skrze misionárov a neskôr média – rozhlas, televízia, internet do celého sveta.

Aj keď začiatky letničného hnutia sú v Spojených štátoch, väčšina základov jeho teológie má korene v britských perfekcionistických a charizmatických hnutiach. Najmä v metodistickom hnutí svätosti (holiness movement), v Katolickom apoštolskom hnutí (Catholic Apostolic movement,) Edwarda Irvinga – čo nemá nič spoločné  ani s Rímsko, ani s Grésko katolickou cirkvou – a v britskom Keswickom hnutí „Vyššieho života“ (Keswick „Higer Life“ movement). V nich sa kládol dôraz na tzv. „druhé požehnanie“. To znamená, že po obrátení, teda záchrane človeka od hriechu a pekla, a nadobudnutí večného života v Božom kráľovstve (prvom požehnaní), je možné zažiť, a to aj hľadali, dotyk Božieho Ducha. Ktorý sa dotkne srdca človeka a dá mu život úplného posvätenia a očistenia srdca od všetkého hriechu, túto skúsenosť nazývali aj „krst Svätým Duchom“. V druhej polovici 19. stor. bolo toto hnutie už značne rozšírené aj v USA a Kanade. V 90-tých rokoch 19. stor. tento pojem – Krst Duchom Svätým, začali skôr používať ako „tretie požehnanie“ a znamenal už samotný krst Svätým Duchom a Ohňom, ako zmocnenie k prejavom darov Ducha Svätého: prorokovať, uzdravovať, činiť divy. Rapídny rast tohto hnutia svedčil o hlade mnohých evanjelikálnych kresťanov, ktorí volali po letničnej skúsenosti. Najvyznamnejšími predstaviteľmi a služobnými darmi s mocou uzdravenia v tom čase boli Dwight L. Moody (1837-1899), madam Maria Woodworth-Etter(1844-1924) a J. A. Dowie (1847-1907). Títo mali priami a aj osobný vplyv na nasledujúcu generáciu evanjelistov a služobníkov uzdravenia, ktorými sa tu budeme zaoberať, ktorý sa narodili v 70-tých rokoch 19. stor. Sú to Charles Fox Parham (1873-1929), Wiliam Joseph Seymour (1870- 1922), John Graham Lake (1870- 1935), Fred Francis Bosworth (1877-1958). Sú to zakladatelia a rozširovatelia Slávneho prebudenia na Azusa Street v Los Angelos. Cez týchto ľudí Boh mimoriadným, dynamickým teda letnično-charizmatickým spôsobom zasiahol Spojené štáty, odkiaľ sa táto vlna rozšírila do celého sveta a až do dnešných dní, kedy týmto biblickým spôsobom praktizuje vieru viac ako pol miliardy ľudí.

Teraz sa oboznámime so životom a službou jedného z nich.

Wiliam Joseph Seymour

Ďalšou osobnosťou, ktorá stala pri zrode letničného hnutia, bol tento jednooký černošský kazateľ. Patril medzi Parhamových študentov a navštevoval jeho biblickú školu. Bolo to v období rasovej segregácie, keď bieli a čierni študenti nesmeli navštevovať spoločné vyučovania. Parham dovolil Seymourovi sedieť aspoň na schodoch pri dverách do učebne a počúvať prednášky. Seymour tu prijal učenie o krste Svätým Duchom.

Bol pozvaný do Los Angeles slúžiť do černošského zboru, ale pre svoje učenie bol z neho vyhodený. Potom začal kázať v jednej černošskej domácnosti, ale čoskoro sa zhromaždenia do nej pre svoju veľkosť nezmestili. Preto si prenajali budovu opusteného metodistického episkopálneho zboru na Azusa street č. 312. To čo sa stalo a ďalej dialo v tejto budove, fascinovalo cirkevných historikov po desaťročia. Zhromaždenia sa tu konali od 10:00 dopoludnia až do polnoci a takto to pokračovalo 3,5 roka, od apríla 1906 do r. 1909. Každý deň bolo množstvo ľudí spasených. Ľudia prijímali krst Svätým Duchom, boli uzdravovaný z chorôb a oslobodzovaní z démonských poviazaností. Dochádzalo k prejavom svätého tanca, smiechu, spievania a hovorenia v Duchu, teda inými jazykmi. Bohoslužby boli veľmi emocionálne a každý sa zúčastňoval uctievania. Posolstvá v iných jazykoch boli vykladané v angličtine. Prepuklo prebudenie, na ktoré sa chodili pozerať ľudia z celých Spojených štátov, Európy a celého sveta. Seymour kázal jasné posolstvo evanjelia. Nabádal ľudí, aby vyvyšovali Ježiša. Hovoril im: „Až odídete odtiaľto, nerozprávajte o jazykoch, rozprávajte o Ježišovi.“ Prebudenie na Azusa street malo naozaj veľký rozmer. Tisíce ľudí prišlo ku Kristovi. Na prebudení sa zúčastnili ako černosi, tak belosi. Segregacionalisti mohli vidieť, že rasová hranica bola zrušená krvou Kristovou. Správy s prebudenia sa šírili prostredníctvom časopisu: „Apoštolská viera“, ktorý Seymour rozosielal 50-tisícom predplatiteľov. Letničné hnutie sa šírilo po celom svete a stalo sa hlavnou silou v modernom kresťanstve.

Použité zdroje:

http://www.milost.sk/logos/clanok/stoleti-ducha-svateho

http://www.milost.sk/logos/clanok/stoleti-ducha-svateho-iii

http://www.rozmer.sk/sk/articles/print/148 dostupné na internete jún2011

Roberts Liardon: Boží generálové, prepis z audionahrávky.