Vonkajšie a vnútorné dôkazy.

Zlatý rez

Rozmedzie teológie a filozofie

Môžeme otázku či Boh existuje zodpovedať racionálne, rozumom, myšlienkovou námahou? Teda objektívne. Alebo nemôžeme? Lebo je to vec iracionálna (nadrozumová, alebo ak chcete podrozumová), tak nejak zo zjavenia, a vec osobnej voľby, teda subjektívna?


Kozmologický dôkaz / kozmológia – pôvod, začiatok a osud vesmíru.

Prečo je niečo a nie nič? Prečo je existencia? Existenciu vyjadruje pohyb či zmena. Všetko čo sa hýbe bolo uvedené do pohybu niečim iný. Každý pohyb má svoj podnet. Niekde v minulosti musí byť prvý podnet pohybu, ktorý je nehybný.


Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem.

1. Mojžiš. 1:1

Ontologický dôkaz / ontológia – náuka o bytí

Boh je predstaviteľná bytosť vyššieho rádu. Ak by sme si vedeli predstaviť niečo vyššie od Boha, tak by sa to stalo Bohom, to nové vyššie. Pod pojmom Boh si však predstavujeme bytosť toho najvyššieho radu, teda vyššiu bytosť si už nevieme predstaviť. A zamyslime sa, čo je viac, obraz ktorý si predstavuje maliar v mysli, alebo reálne namaľovaný obraz nesmiernej hodnoty? Tak podobne, ak by Boh, najvyššia bytosť, existoval iba v našich mysliach, tak si vzápätí vieme predstaviť Boha vyššieho rádu, a síce takého, ktorý existuje v skutočnosti. Teda Boh existuje.


A Boh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM.

2 Mojžiš. 3:14


Blázon hovorí vo svojom srdci: Niet Boha.

Žalmy 53:2

Teleologický dôkaz / teleológia – náuka o účelnosti

Prečo je kozmos a nie chaos? Stavba živého organizmu, program v DNA, princíp semena, že v semiačku je obsiahnutý strom, v spermii a vajíčku človek … hm

Všetko je súčasťou poriadku, ktorý presahuje všetky úrovne od mikrosveta po megasvet. Vidíme plán a účel, ktorý predpokladá tvorcu.


Veď im je zjavné, čo možno poznať o Bohu; Boh im to totiž zjavil. 2Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí. A tak nemajú ospravedlnenie

List Rimanom 1:19,20

Etický dôkaz / etika – náuka o morálne relevantnom konaní a jeho normách

Kto môže rozhodnúť, že je niečo dobré, a niečo zlé? Ak nie je Boh, vtedy nie je žiadna morálna mierka na posúdenie čo je dobré a čo zlé. Ak nie je Boh sme len zvieratá, ktoré blúdia v tmavom bezvýznamnom vesmíre, k zničeniu …


Ježiš mu povedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, iba jediný — Boh!

ev. Matúša 10:18

Dôkaz z existencie zázrakov

Zázraky sa preukázateľne dejú. Nadprirodzené zásahy Boha do viditeľného sveta.


Boh pritom vydával svedectvo znameniami, zázrakmi i rozličnými prejavmi moci a udeľovaním Ducha Svätého podľa svojej vôle.

List Židom

Dôkaz zo stupňovania k dokonalosti

Svet okolo seba vnímame v rôznych stupňoch, a na konci škály je absolútno. Farba je svetlejšia či tmavšia, ale absolútne svetlá je biela a naopak čierna. Aj život môžeme mať lepší a horší, na slobode, v zajatí, v zdraví v chorobe a pod. A zasa ten absolútny život – najslobodnejší, najinteligentnejší najšťastnejší, ten má Boh. Je prameňom živosti.

Dôkaz z túžby po transcendentne / transcendentno – to čo sa nachádza za (za hranicami vedomia, poznania, materiálneho sveta)

Máme prirodzené túžby na naplnenie ktorých existujú prirodzené predmety. Máme túžby, ktoré v čase a priestore, nie je ani jedná vec ani bytosť schopná naplniť. Preto existuje niečo mimo čas a matériu, čo je schopné naplniť takú túžbu. Je to Boh a šťastná večná existencia s Ním.

Protidôkazy

Existujú však aj dôkazy proti Božej existencii. Ten najobľúbenejší a najpoužívanejší je existencia zla. Vysvetlením je slobodná vôľa, mať možnosť voľby. Ináč by sme boli prinútení byť dobrí.

Záver

Odpoveďou na otázky v úvode sú zrejme oba možnosti, aj objektívne, aj subjektívne dôkazy, alebo ak chcete, presvedčenia. Predsa len to je a zostáva to aj osobnou voľbou. Rozumové dôkazy nestačia ako vidíme. Lebo ak existenciu Boha dokážeme, tým končí možnosť voľby. Bol by tak človek donútený „veriť“, akceptovať existenciu Boha.

Preto, hoc sú dôkazy presvedčivé, môže na srdce človeka vstúpiť zjavenie.

Sláva. Boh je slávny.


Tam, kde sa schádza súčasná cirkev na rôznych miestach na všetkých kontinentoch, áno aj v Európe, a aj na Slovensku zaplavuje zhromaždenie Božia Sláva, Jeho prítomnosť a Jeho „tiaž“.

chválili Hospodina, že je dobrý, že jeho milosť trvá na veky, stalo sa, že bol dom plný oblaku, dom Hospodinov, takže nemohli kňazi obstáť a svätoslúžiť pre oblak, lebo sláva Hospodinova naplnila dom Boží.“   2 Kroník 5:13b, 14

Keď dáv ľudí, (nemusí byť dav, ale väčšinou čím väčší dav, tým väčšia Sláva), a v ňom jednotlivec fyzický stojí, zo zdvihnutými rukami k nebesiam, a duchovne postavený s vierou, uctievaním a odovzdaním sa Bohu, chváliac Ho duchovnými piesňami, a hudbou, tancom, veselým poskakovaním, smiechom, plačom, kľačiac a ležiac pod tiažou tej Slávy z neba.

Tam v cirkvi Ježiša Krista môžte vidieť Božiu Slávu. A tam sa stretnete s nebom. Uvidíte nebo otvorené, a tú obrovskú, gigantickú Slávu v nebi, keď všetky národy a čeľade z každého jazyka Zeme oslavujú tú nádhernú, dokonalú, bytosť – prameň, podstatu života a lásky, svojho Otca, Boha menom Láska, z gréckeho slova Agapé (bezpodmienečná láska).

A keď dajú živé bytosti sediacemu na tróne, živému na veky vekov, slávu a česť a vďaku,  padnú dvadsiati štyria starci pred sediacim na tróne a budú sa klaňať živému na veky vekov a hodia svoje koruny pred trónom hovoriac: Hoden si, Pane a náš Bože, vziať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci, a pre tvoju vôľu sú a boly stvorené.“  Zjavenie Jánove 7:9-11

Seminár o náboženskej slobode, Travis Weber – Centrum pre náboženskú slobodu.

Kresťanské spoločenstvo milosť v Bratislave usporiadalo 13. 1. 2018 vo svojich priestoroch na Rožňavskej ul. 1, seminár o náboženskej slobode. Prednášajúcim hosťom bol Travis S. Weber. Travis je riaditeľom Centra pre náboženskú slobodu v Rade pre výskum rodiny (Family research council, ďalej len FRC) vo Washingtone, kde sa zameriava na rôzne právne a politické otázky týkajúce sa náboženskej slobody. Radí FRC o medzinárodných a domácich otázkach náboženskej slobody a obhajuje náboženskú slobodu v prospech FRC na rôznych fórach.

FRC je nezisková organizácia, ktorej činnosťou je ochrana rodiny, plodu a náboženskej slobody.

Ďalej uvádzam krátky report hlavných myšlienok, ktoré odzneli počas seminára, a ktorých cieľom je aktualizácia myslenia o náboženskej slobode, ktoré sa za posledných niekoľko rokov významne posunulo.

Výrok náboženská sloboda sa stal kontroverzný a sú proti jeho obsahu útoky. Niekedy potrebovali túto pomoc skôr nekresťanské skupiny a minority z okraja spoločnosti. Ale dnes to potrebuje viac a viac kresťanov. Je to preto lebo sa zmenili postoje k sexualite. Je to teraz najmä súboj medzi konzervatívcami a liberálnymi obhajcami inej sexuálnej orientácie, LGBTI agendy a genderovej ideológie. V súvislosti so sexuálnou orientáciou sú útoky vedené takmer výlučne na kresťanstvo, na islam a židov paradoxne nie, aj keď oni tiež majú systém manželstva ako jeden muž a jedna žena, (islam aj viac žien). Kresťania využívajú náboženskú slobodu vo všetkých oblastiach spoločenského spektra nie len kvôli sexuálnej orientácii.

Read more

NÁSLEDKY ATEISTOVEJ VIERY.

Ateisti, ako je známe sú ľudia, ktorí neveria v Boha Stvoriteľa. Boha, Všemohúceho a Spasiteľa. Dá sa to tiež povedať tak, že sú to ľudia, ktorí veria tomu, že Boh neexistuje. Takto štylizované vyjadrenie zvýrazňuje to, že ateizmus je tiež viera. Totižto nemajú žiadne dôkazy o tom, že Boh neexistuje.

Viera je totiž vierou práve preto, lebo nie sú dôkazy. A musíme len nejakej tej teórii, či prísľubu dôverovať.

Ateizmus sľubuje, že po smrti už nie je nič. Tma a nula. Nie sú na to však žiadne dôkazy. Majú vnútorné presvedčenie, že Boh nie je, majú to podporené rôznymi prírodovednými, filozofickými a sociologickými teóriami a výskumami. Občas pochybujú, a majú taký dojem, že Boh je.

Kresťania, ako je známe sú ľudia, ktorí veria vo všemohúceho Boha Stvoriteľa a Spasiteľa. Veria tomu, že Boh existuje, že je živý a reálny. A tomu aj svoje životy prispôsobujú. Nemajú na to žiadne dôkazy, a práve preto, sa to nazýva viera.

Majú vnútorné presvedčenie, že Boh je, a dôverujú Božím Slovám a Jeho prísľubom zapísaným v Biblii. Prísľubom, že keď budú veriť a na základe toho konať – čo sa nazýva živá viera – tak po smrti budú žiť večný , ten pravý, blažený život zoči-voči Bohu. A ak nebudú veriť, tak budú žiť večný život mimo Božej prítomnosti, čo sa nazýva zatratením, premárnením života, alebo peklom. Preto sa snažia presviedčať neveriacich, aby uverili. Chcú pozvať týchto ľudí do toho blaženého večného života s Bohom. Pretože v nich je ten Boží charakter, a síce, dať dobré veci každému, nenechať si to iba pre seba.

Svoju vieru majú tiež podporenú rôznymi prírodovednými, filozofickými a sociologickými teóriami a výskumami. Občas zapochybujú o svojej viere, a majú taký dojem, že Boh nie je.

Kresťania sú od ateistov bežne vystavovaný výsmechu, alebo pohŕdaniu, kdežto ateisti sú od kresťanov vystavovaný láske a súcitu, ktorý je prejavovaný presviedčaním na vieru1 v Ježiša Krista a kázaním evanjelia, čo je ale od ateistov často chápané ako obťažovanie2.

Takže všeobecne aj ateisti, aj kresťania sú veriaci, v tomto rozdiel nie je. Avšak v následkoch ich viery už je rozdiel zásadný.

Ak majú pravdu ateisti, tak je všetko jedno, a život vlastne nemá zmysel, nemajú zmysel ani žiadne pravidlá podľa, ktorých sa riadia aj ateisti (inač vychádzajúce z Biblie). Preto že, keď je po smrti tma a nula, tak či človek žije ako kresťan, alebo ako ateista, tak je to úplne jedno. Ateisti žijú svoj život svojvoľne, často nemorálne3, pôžitkársky, roztopašne, sexuálne neviazane a pod. Kresťania zase podľa Biblie, bez pôžitkárstva a roztopaší, rodinne a konzervatívne založení a pod. Veď keď po tých cca 70-tich, 80-tich rokoch príde smrť, tma a nula, tak čo prehrajú kresťania? Tých pár pôžitkov? 

Ak majú pravdu kresťania, tak ateisti prehrajú všetko. Prehrajú život. A na veky budú v zatratení bez života. Ak slovom život myslime niečo viac ako len život biologický, ak životom myslíme ten život po ktorom „piští“ duša každého človeka, život plný spravodlivosti, radosti a pokoja. Ak plný znamená, že tam niet ani trochu miesta pre krivdu, smútok, bolesť, a rozorvanosť.


1 Nie sú tým myslené násilne, či politicky presadzované náboženské systémy v minulosti, či v súčasnosti, ale kresťania, ktorí šíria vieru kázaním evanjelia a dokazovaním nadprirodzenej Božej biblickej moci.

2 Obťažovanie preto, lebo pri počúvaní Božieho Slova je konfrontované ich svedomie, ktoré vlastne súhlasí z Božím slovom a nastavuje ich zmýšľaniu a konaniu zrkadlo, čo im je nepríjemné. Alebo sa vyplavuje na povrch horkosť ich života, za čo vinia Boha –„lebo keby bol Boh nedopustil by to…“ – a to je tiež nepríjemné.

3 Odkiaľ, je posúdenie morálneho a nemorálneho správania? Ak nie je Boh – sudca z vyššieho princípu, tak v konečnom dôsledku, nič také ako morálka neexistuje.

ZVONČEK ŽELANÍ NA VIANOČNÝCH TRHOCH V BANSKEJ BYSTRICI.

Na hlavnom námestí zvanom nám. SNP v Banskej Bystrici sú v týchto dňoch vianočné trhy. Uprostred námestia, ale tak trochu mimo hlavný prúd, pretože je to za stánkami, je postavený malý, útulný, drevený prístrešok, ktorý má pod strieškou malý zvon, ktorým sa dá zazvoniť potiahnutím lanka pripevnenom o tento zvon. Ten prístrešok ma po bokoch dve malé lavice na posedenie a na stenách napísané zvon želaní. Niektorí ľudia, tam prichádzajú, (vyjmúc deti, ktoré tam chodia zvoniť z čistej radosti z toho zvonenia dokiaľ ich dospelý nezasvätí do toho čara) a sústredia myseľ na svoje želanie, či prianie, a zazvonia vkladajúc do tohto úkonu sprevádzaného zvukom nádej a vieru, že sa toto prianie stane skutočnosťou.

Jedná sa teda o snahu preniesť realitu z ideálneho (duchovného) sveta, do sveta hmotného, alebo ovplyvniť myslenie a následne konanie ľudí. Tieto priania sa dajú zhrnúť do troch slov, ktoré vyjadrujú všeobecne to po čom ľudia túžia, a to – pokoj, radosť a spravodlivosť.

Táto túžba preniesť ideálny svet do nášho ľudského sveta znamená, že títo ľudia sú vo svojom svetonázore, možno aj neuvedomele, idealisti. Idealizmus znamená, že existuje nemateriálny svet, svet ideí, duchovný svet, ktorý vládne nad materiálnym a hmotným svetom.

Vianoce sú pôvodne od našich staroslovanských predkov oslavou zimného slnovratu, ktorého predstaviteľom je slnečné božstvo. Neskôr vplyvom evanjelia Ježiša Krista, ale nie veľmi úspešným pokresťančením, a to vplyvom byzantskej ríše, sa tieto slávnosti pre-konvertovali na oslavu narodenia Spasiteľa Ježiša Krista a oficiálne sa stali kresťanskými sviatkami. Ale dodnes vidíme, ako je to premiešané a zdeformované s pôvodnými pohanskými sviatkami.

Takže tu opisované vianočné trhy sú pri príležitosti narodenia Ježiša Krista. A oslavujú ho kresťania. Kresťania sú tiež ľudia s idealistickým svetonázorom. Veria, že môžu ľudský svet ovplyvňovať a pretvárať vplyvom toho Božského, a to cez modlitbu. V ktorej povolávajú veci, ktoré nie sú, aby boli. Podľa Biblie, ktorá podľa kresťanov, obsahuje zjavené Božie Slovo, o princípe fungovania človeka a sveta, Boh počuje na meno Ježiš. Takže tá modlitba ktorá je volaná na Boha jedine v mene Ježiša Krista, je tá ktorá k Bohu prichádza, tú Boh počuje.

Boh nepočuje na zvonenie zvončeka.

Niekto môže oponovať, že zazvonil zvončekom a prianie sa stalo skutočnosťou. Áno súhlasím. Totiž ako som uvádzal vyššie, skrze vieru vieme, že existuje duchovný, nadprirodzený svet. A v ňom existujú duchovné bytosti, ktoré sú v Božom kráľovstve, ale aj bytosti, ktoré sú nepriateľské Bohu a Jeho kráľovstvu, ako sú padlí anjeli a démoni. Títo majú tiež moc ovplyvňovať náš ľudský svet. A tak priania a nádeje, ktoré nie sú vkladané do mena Ježiš a Ježiša samotného, tieto nepriateľské bytosti radi vyplnia, aby pomýlili človeka. Ten si takto bude myslieť, že je v spojení s dobrým Bohom, ale skutočnosť je taká, že ak sa nemodlí v mene Ježiš k pravému Bohu, tak vlastne spolupracuje s nepriateľmi Boha. Je neposlušný božiemu zjaveniu z Biblie, že k Bohu sa prichádza jedine cez Ježiša Krista, Božieho syna, Spasiteľa každého človeka.

Namiesto zvonenia želaní volajte na meno Ježíš.

Lebo Písmo hovorí: Nikto, kto verí v neho, nebude zahanbený.“ List Rímanom 10:11

 

Odluka cirkví od štátu, referendum o rodine a svetonázor.

  1. CIRKEV

Veľmi by pomohlo tejto spoločnosti ak by sa podarilo zmeniť tú predstavu, že cirkev je totožná s Rímsko – katolíckou cirkvou poťažmo s evanjelickou AV. Je prekvapujúce, že aj cirkevne nezainteresovaní ľudia rôzni politici, ekonómovia, novinári a ďalšie slovenské intelektuálne kapacity, toto, aspoň vo verejnom a mediálnom priestore, tiež nerozlišujú.  Read more

Zhrnutie obdobia Sudcov.

Po smrti Jozuu syna Núnovho, služobníka Hospodinovho, ktorý previedol Boží ľud, t.j. potomkov Iraelových cez rieku Jordán do zeme zasľúbenej Abrahámovi, a ďalej po smrti starších ľudu, ktorí prežili Jozuu, a ktorí poznali (1) všetky skutky Hospodinove, povstalo iné pokolenie po nich. Potomkovia boli iný v tom, že nepoznali (2) Hospodina, ani skutky, ktoré konal medzi ľudom. Read more