CHRONOLOGICKÉ ČÍTANIE BIBLIE. Chronológia evanjelií. 6. Tretia galilejská služba a vstúpenie do Jeruzaléma.

Účelom tohto chronologického zoradenia je nerušené súvislé čítanie (bez listovania z jednej knihy do druhej).

Zoradenie textov Evanjelií je podľa: Ruff Tibor, Chronologické čítania celého svätého Písma, SZPA, Budapešť.

Zdroj textov Evanjelií: http://www.biblia.sk/ Roháčekov preklad.

6. Tretia galilejská služba a vstúpenie do Jeruzaléma.

Mt 16:13-20

13  A keď prišiel Ježiš do okolia Cezáree Filipovej, opýtal sa svojich učeníkov a riekol: Čo hovoria ľudia o mne, že kto som ja, Syn človeka?

14  A oni povedali: Jedni hovoria, že si ty Ján Krstiteľ, iní, že Eliáš, a zase iní, že Jeremiáš, alebo niektorý z prorokov.

15  Povedal im: A vy čo hovoríte, že kto som ja?

16  A Šimon Peter odpovedal a riekol: Ty si Kristus, Syn živého Boha!

17  A Ježiš odpovedal a riekol mu: Blahoslavený si Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv ti toho nezjavily, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.

18  A ja ti tiež hovorím, že si ty Peter, Skala, a na tej skale zbudujem svoju cirkev, a nepremôžu jej ani brány ríše smrti;

19  a dám ti kľúče nebeského kráľovstva, a čokoľvek by si sviazal na zemi, bude sviazané aj na nebi; a čokoľvek by si rozviazal na zemi, bude rozviazané aj na nebi.

20  Vtedy prikázal svojim učeníkom, aby to nikomu nepovedali, že on je Kristus.

 

Mk 8:27-30

27  Potom vyšiel Ježiš i jeho učeníci do mestečiek Cezáree Filipovej. A na ceste sa pýtal svojich učeníkov a riekol im: Čo hovoria ľudia o mne, že kto som ja?

28  A oni mu odpovedali: Jedni hovoria, že si ty Ján Krstiteľ, iní, že Eliáš, a zase iní, že jeden z prorokov.

29  A on sa ich opýtal: A vy čo hovoríte, že kto som ja? A Peter odpovedal a riekol mu: Ty si Kristus!

30  A prihrozil im, aby nikomu nehovorili o ňom.

 

Lk 9:18-21

18  A stalo sa, keď sa modlil o samote, že boli s ním aj jeho učeníci, a opýtal sa ich a riekol: Čo hovoria tie zástupy o mne, že kto som ja?

19  A oni odpovedali a riekli: Ján Krstiteľ vraj, a iní, že Eliáš, a zase iní, že to niektorý z dávnych prorokov vstal.

20  A on im povedal: A vy čo hovoríte o mne, že kto som ja? A Peter odpovedal a riekol: Kristus, ten Boží.

21  A on im prihrozil a prikázal, aby toho nikomu nepovedali,

 

Mt 16:21-28

21  Odvtedy začal Ježiš ukazovať svojim učeníkom, že musí odísť do Jeruzalema a mnoho vytrpieť od starších a od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a na tretí deň vstať z mŕtvych.

22  Vtedy si ho pojal Peter a začal mu dohovárať hovoriac: Milosrdne sebe, Pane; to sa ti nikdy nestane!

23  Ale on sa obrátil a povedal Petrovi: Idi za mnou, satane; pohoršením si mi, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.

24  Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž a ide za mnou!

25  Lebo ten, kto by chcel zachrániť svoju dušu, ztratí ju, a kto by pre mňa ztratil svoju dušu, najde ju.

26  Lebo čože to osoží človekovi, keby získal hoci aj celý svet a svoju dušu utratil? Alebo jaké výmenné dá človek za svoju dušu?

27  Lebo Syn človeka prijde v sláve svojeho Otca, so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.

28  Ameň vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve.

 

Mk 8:31 – 9:1

31  Potom ich začal učiť, že Syn človeka musí mnoho pretrpieť a byť zavrhnutý od starších, od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych,

32  a otvorene hovoril to slovo. Vtedy si ho pojal Peter a začal ho karhať.

33  Ale on sa obrátil a vidiac svojich učeníkov pokarhal Petra a povedal: Idi za mnou, satane, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.

34  A privolajúc si k sebe zástup so svojimi učeníkmi a povedal im: Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba a nech vezme svoj kríž a ide za mnou.

35  Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, stratí ju, a kto by stratil svoju dušu pre mňa a pre evanjelium, ten ju zachráni.

36  Lebo čo osoží človekovi, keby získal čo hneď i celý svet a svoju dušu utratil?

37  Lebo veď aké výmenné dá človek za svoju dušu?

38  Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová v tomto pokolení cudzoložnom a hriešnom, za toho sa bude aj Syn človeka hanbiť, keď prijde v sláve svojeho Otca so svätými anjelmi.

Kap. 9

1  A hovoril im: Ameň vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia kráľovstva Božieho, prišlého v moci.

 

Lk 9:22-27

22  a riekol, že Syn človeka musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý od starších, od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a tretieho dňa vstať z mŕtvych.

23  A vravel všetkým: Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž na každý deň a nasleduje ma.

24  Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, ztratí ju; a kto by ztratil svoju dušu pre mňa, ten ju zachráni.

25  Lebo čo prospeje človekovi, keby získal hoci celý svet a sám seba by zahubil alebo utratil?!

26  Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď prijde vo svojej sláve a v sláve Otca a svätých anjelov.

27  Ale pravdu vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti dokiaľ neuvidia kráľovstva Božieho.

 

Mt 17:1-13

1  A po šiestich dňoch pojal Ježiš Petra, Jakoba a Jána, jeho brata, a vyviedol ich na vysoký vrch osobitne,

2  a premenil sa pred nimi, a jeho tvár sa skvela jako slnce, a jeho rúcho stalo sa bielym ako svetlo.

3  A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš shovárajúc sa s ním.

4  A Peter odpovedal a riekol Ježišovi: Pane, dobre nám je tu byť. Ak chceš, spravíme tu tri stány: tebe jeden, Mojžišovi jeden a Eliášovi jeden.

5  A kým ešte hovoril, hľa, zatônil ich svetlý oblak, a hľa, bolo počuť z toho oblaku hlas, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Toho počúvajte!

6  A keď to počuli učeníci, padli na svoju tvár a báli sa veľmi.

7  A Ježiš pristúpiac dotknul sa ich a povedal: Vstaňte a nebojte sa!

8  A keď pozdvihli svoje oči, nevideli už nikoho, iba samotného Ježiša.

9  A keď schádzali s toho vrchu, prikázal im Ježiš a povedal: Nepovedzte nikomu o tom videní, dokiaľ Syn človeka nevstane z mŕtvych!

10  A jeho učeníci sa ho opýtali a riekli: Čože to tedy hovoria zákonníci, že najprv musí prijsť Eliáš?

11  A Ježiš povedal a riekol im: Eliáš pravda prijde prv a napraví všetko;

12  ale hovorím vám, že Eliáš už prišiel, a nepoznali ho, ale mu urobili všetko, čo chceli. Tak bude od nich trpieť aj Syn človeka.

13  Vtedy porozumeli učeníci, že im to povedal o Jánovi Krstiteľovi.

 

Mk 9:2-13

2  Potom po šiestich dňoch povolal Ježiš so sebou Petra, Jakoba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch osobitne, samotných. A premenil sa pred nimi,

3  i jeho rúcho stalo sa skvejúcim, veľmi bielym ako sneh, akého bielič na zemi nemôže vybieliť.

4  A ukázal sa im Eliáš s Mojžišom, a shovárali sa s Ježišom.

5  Vtedy odpovedal Peter a riekol Ježišovi: Rabbi, dobre nám je tu byť; urobme tri stány: tebe jeden, Mojžišovi jeden a Eliášovi jeden.

6  Lebo nevedel, čo by mal hovoriť, pretože boli veľmi poľakaní.

7  A povstal oblak, zatôňujúci ich, a hlas prišiel z oblaku, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, jeho počúvajte!

8  A razom, obzrúc sa dookola, nevideli viacej nikoho, iba samého Ježiša so sebou.

9  A keď schádzali s vrchu, prikázal im, aby nikomu nerozprávali o tom, čo videli, iba vraj až potom, keď vstane Syn človeka z mŕtvych.

10  A držali to slovo u seba dopytujúc sa medzi sebou, čo je to vstať z mŕtvych.

11  A opýtali sa ho a riekli: Zákonníci hovoria, že Eliáš musí prijsť prv. –

12  A on im povedal: Eliáš pravda prijde prv a napraví všetko. A jako je napísané o Synovi človeka, že musí mnoho trpieť a byť zavrhnutým?

13  Ale hovorím vám, že aj Eliáš už prišiel, a urobili mu, čo chceli, jako je o ňom napísané.

 

Lk 9:28-36

28  A stalo sa po týchto rečiach tak asi osem dní, že pojal so sebou Petra, Jána a Jakoba a vyšiel na vrch modliť sa.

29  A v tom, čo sa modlil, vzhľad jeho tvári bol razom iný, a jeho rúcho stalo sa bielym, skvejúcim sa jako blesk.

30  A hľa, dvaja mužovia sa shovárali s ním, a boli to Mojžiš a Eliáš,

31  ktorí sa zjavili v sláve a hovorili o jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme.

32  A Peter i tí, ktorí boli s ním, boli obtiažení spánkom, ale prebdejúc videli jeho slávu aj tých dvoch mužov, ktorí to stáli s ním.

33  A stalo sa v tom, keď sa lúčili od neho, že povedal Peter Ježišovi: Pane, dobre nám je tu byť; urobme tu tri stány; jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi, nevediac, čo hovorí.

34  A kým to hovoril, povstal oblak a zatônil ich. A báli sa, keď tamtí dvaja vchádzali do oblaku.

35  A hlas zavznel z oblaku, ktorý hovoril: Toto je ten môj milý Syn, toho počúvajte!

36  A medzitým, čo zavznel ten hlas, nachádzal sa Ježiš zase len sám. A oni mlčali o veci a nepovedali v tých dňoch nikomu ničoho o tom, čo videli.

 

2Pt 1:16-18

16  Lebo sme neišli za chytrácky vymyslenými bájkami, keď sme vám oznámili moc a príchod nášho Pána Ježiša Krista, ale jako takí, ktorí sme boli očitými svedkami jeho veličenstva.

17  Lebo dostanúc od Boha Otca česť a slávu, keď sniesla na neho velebná sláva taký hlas: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mne zaľúbilo. –

18  A ten hlas, ktorý sa sniesol s neba, sme my počuli, keď sme s ním boli na tom svätom vrchu.

 

Mt 17:14-21

14  A keď prišli k zástupu, pristúpil k nemu človek, ktorý sa mu klaňal padnúc na kolená

15  a hovoril: Pane, zmiluj sa nad mojím synom, lebo je námesačník a hrozne trpí, lebo často padáva do ohňa a často do vody.

16  A priviedol som ho k tvojim učeníkom, ale ho nemohli uzdraviť.

17  A Ježiš odpovedal a riekol: Ó, pokolenie, neveriace a prevrátené, dokedy budem s vami? Dokedy vás ponesiem? Doveďte mi ho sem!

18  A Ježiš ho pokarhal, a démon hneď vyšiel z neho, a mládenec bol uzdravený od tej hodiny.

19  Vtedy pristúpili učeníci k Ježišovi osobitne a povedali: Prečo sme ho my nemohli vyhnať?

20  A on im povedal: Pre vašu neveru; lebo ameň vám hovorím, keby ste mali vieru jako horčičné zrno, poviete tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto tam hen! a prejde, a nič vám nebude nemožným.

21  Ale tento druh nevychádza, iba modlitbou a pôstom.

 

Mk 9:14-29

14  A keď prišli k učeníkom, videli veľký zástup okolo nich a zákonníkov dohadovať sa s nimi.

15  A hneď celý zástup, keď ho uvideli, preľakli sa a pribehnúc pozdravili ho.

16  A opýtal sa ich, (tých zákonníkov): Čo sa s nimi dohadujete?

17  A jeden zo zástupu mu odpovedal: Učiteľu, doviedol som k tebe svojho syna, ktorý má nemého ducha,

18  a kdekoľvek ho pochytí, trhá ho, a idú mu peny, škrípe zubami a schne. A povedal som tvojim učeníkom, žeby ho vyhnali, ale nevládali.

19  A on im odpovedal a riekol: Ó, neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami?! Dokiaľ vás ponesiem?! Priveďte ho ku mne!

20  A priviedli ho k nemu. A keď ho uvidel, hneď ním lomcoval duch, a padol na zem, váľal sa a penil.

21  A opýtal sa jeho otca: Jako dávno je odvtedy, ako sa mu to stalo? A on povedal: Od detinstva.

22  A mnoho ráz ho aj na oheň hodil aj do vody, len aby ho zahubil. Ale ak môžeš niečo, pomôž nám zľutujúc sa nad nami.

23  Ale Ježiš mu povedal: Ach, to ak môžeš! Všetko je možné veriacemu!

24  Tu hneď skríkol otec mládenca so slzami a povedal: Verím, Pane; pomôž mojej nevere!

25  A keď videl Ježiš, že sa sbieha zástup, pokarhal nečistého ducha a povedal mu: Duchu, nemý a hluchý, ja ti rozkazujem, vyjdi z neho a viacej nevojdeš do neho!

26  A kričiac a veľmi ním lomcujúc vyšiel, a mládenec bol ako mŕtvy, takže mnohí hovorili, že zomrel.

27  Ale Ježiš ho chopil za ruku, pozdvihnul ho, a vstal.

28  A keď vošiel do domu, pýtali sa ho jeho učeníci osobitne: Prečo sme ho my nemohli vyhnať?

29  A povedal im: Toto pokolenie nemôže vyjsť nijakým činom, iba modlitbou a pôstom.

 

Lk 9:37-42

37  A stalo sa nasledujúceho dňa, keď sišli s vrchu, že sa stretol s ním veliký zástup.

38  A hľa, muž zo zástupu zvolal a povedal: Ó, Učiteľu, prosím ťa, vzhliadni na môjho syna, lebo je mojím jednorodeným.

39  A hľa, duch ho pochytáva a zrazu kričí a trhá ho sem a ta s penami a ťažko odchádza od neho lomcujúc ním.

40  A prosil som tvojich učeníkov, žeby ho vyhnali, ale nemohli.

41  A Ježiš odpovedal a riekol: Ó, pokolenie, neveriace a prevrátené, dokiaľ budem u vás a ponesiem vás? Doveď sem svojho syna!

42  A keď ešte len prichádzal, trhnul ho démon a silne ním zalomcoval. Ale Ježiš pokarhal nečistého duch, uzdravil mládenca a odovzdal ho zpät jeho otcovi.

 

Lk 9:43-45

43  A všetci žasli nad veličenstvom Božím. A keď sa všetci divili všetkému tomu, čo činil, povedal svojim učeníkom:

44  Vy si zapamätajte tieto slová, lebo Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.

45  Ale oni nerozumeli tomu slovu, a bolo zakryté pred nimi, aby ho nepochopili, a báli sa ho opýtať na to slovo.

 

Mt 17:22,23

22  A keď chodili spolu po Galilei, povedal im Ježiš: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.

23  A zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. A veľmi sa zarmútili.

 

Mk 9:30-32

30  Potom vyšli ztadiaľ a išli pomimo cez Galileu, a nechcel, aby to niekto zvedel,

31  lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí, a zabijú ho. No, keď ho zabijú, tretieho dňa vstane z mŕtvych.

32  Ale oni nerozumeli tomu slovu a báli sa ho opýtať sa.

 

Mt 17:24-27

24  A keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberajúci poplatok dvojdrachmy a riekli: Či váš učiteľ neplatí dvojdrachmy?

25  A on povedal: Platí! A keď vošiel do domu, predišiel ho Ježiš a povedal: Čo sa ti zdá, Šimone, od koho berú kráľovia tejto zeme clo alebo daň? Od svojich synov a či od cudzích?

26  A keď odpovedal, že od cudzích, riekol mu Ježiš: Tak tedy ich synovia sú slobodní.

27  Avšak aby sme ich nepohoršili, idi k moru, hoď udicu a vezmi rybu, ktorá najprv vyjde hore a keď jej otvoríš ústa, najdeš groš striebra; ten vezmi a daj im za seba i za mňa.

 

Mt 18:1-20

1  V tú istú hodinu pristúpili učeníci k Ježišovi a povedali: Kto je tedy väčší v nebeskom kráľovstve?

2  A Ježiš privolajúc si dieťa postavil ho do prostredku medzi nich

3  a povedal: Ameň vám hovorím, keď sa neobrátite a nebudete jako deti, nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva.

4  Ktokoľvek sa tedy poníži jako toto dieťa, to je ten väčší v nebeskom kráľovstve.

5  A ktokoľvek by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma,

6  a ktokoľvek by pohoršil jedného z týchto maličkých, veriacich vo mňa, tomu by bolo užitočnejšie, aby bol zavesený oslí žernov na jeho šiju, a aby bol ponorený do hlbiny mora.

7  Beda svetu pre pohoršenia. Lebo pohoršenia musia prijsť, ale beda človekovi, skrze ktorého prichádza pohoršenie.

8  A jestli ťa pohoršuje tvoja ruka alebo tvoja noha, odtni ju a zahoď od seba. Lepšie ti je, aby si vošiel do života chromý alebo okyptený, než aby si mal dve ruky a dve nohy a bol uvrhnutý do večného ohňa.

9  A jestli ťa pohoršuje tvoje oko, vylúp ho a zahoď od seba. Lepšie ti je, aby si vošiel do života jednooký, než aby si mal dve oči a bol uvrhnutý do ohnivého pekla.

10  Hľaďte, aby ste neopovrhli niktorým z týchto maličkých! Lebo vám hovorím, že ich anjelia v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach.

11  Lebo Syn človeka prišiel, aby spasil to, čo bolo zahynulo.

12  Čo sa vám zdá, keby mal niektorý človek sto oviec, a keby jedna z nich zablúdila, či nezanechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nejde a nehľadá tej zablúdilej?

13  A keď sa stane, že ju najde, ameň vám hovorím, že sa jej viacej raduje ako tým deväťdesiatim deviatim nepoblúdilým.

14  Zrovna tak, nie je vôľa vašeho Otca, ktorý je v nebesiach, aby zahynulo čo len jedno z týchto maličkých.

15  A keby zhrešil proti tebe tvoj brat, idi potresci ho medzi sebou a ním samým. Keď ťa počúvne, získal si svojho brata.

16  A keby nepočúvnul, pojmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby na ústach dvoch svedkov alebo troch bolo postavené každé slovo.

17  A keby ich nepočúvnul, povedz to cirkvi; a keby nepočúvnul ani cirkvi, nech ti je ako pohan a publikán.

18  Ameň vám hovorím: Všetko, čo by ste sviazali na zemi, bude sviazané aj na nebi; a všetko, čo by ste rozviazali na zemi, bude rozviazané aj na nebi.

19  A zase vám hovorím, že keď sa dvaja z vás shodnú na zemi o jakejkoľvek veci, za ktorú by prosili, stane sa im od môjho Otca, ktorý je v nebesiach.

20  Lebo kde sú dvaja alebo traja shromaždení v mojom mene, tam som i ja v ich strede.

 

Mk 9:33-50

33  A prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, pýtal sa ich: O čom ste to rozmýšľali medzi sebou na ceste?

34  Ale oni mlčali. Lebo sa shovárali medzi sebou na ceste o tom, ktorý je väčší.

35  A sadnúc si zavolal dvanástich a povedal im: Ak chce niekto byť prvým, bude od všetkých najposlednejším a všetkých služobníkom.

36  Potom vzal dieťa, postavil ho do prostredku medzi nich a vezmúc ho na ramená povedal im:

37  Ktokoľvek by prijal jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma; a ktokoľvek by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.

38  A Ján mu povedal: Učiteľu, videli sme nejakého človeka, ktorý v tvojom mene vyháňa démonov a ktorý nechodí s nami, a zbraňovali sme mu to, pretože nechodí s nami.

39  Ale Ježiš povedal: Nebráňte mu, lebo nieto nikoho, kto by v mojom mene činil divy, a mohol by hneď zle o mne hovoriť.

40  Pretože kto nie je proti nám, je za nás.

41  Lebo ktokoľvek by vás pohárom vody napojil v mojom mene, pretože ste Kristovi, ameň vám hovorím, že nestratí svojej odplaty.

42  A ktokoľvek by pohoršil jedného z týchto maličkých, veriacich vo mňa, tomu by lepšie bolo, keby mu bol mlynský kameň zavesený okolo šije, a bol hodený do mora.

43  A keby ťa pohoršovala tvoja ruka, odtni ju; lepšie ti je vojsť do života bezrukému, než aby si mal dve ruky a odišiel do pekla, do toho neuhasiteľného ohňa,

44  kde ich červ nezomiera, a oheň nehasne.

45  A keby ťa pohoršovala tvoja noha, odtni ju; lepšie ti je vojsť do života beznohému, než aby si mal dve nohy a bol hodený do pekla, do toho neuhasiteľného ohňa,

46  kde ich červ nezomiera, a oheň nehasne.

47  A keby ťa pohoršovalo tvoje oko, vylúp ho; lepšie ti je vojsť do kráľovstva Božieho jednookému, než aby si mal dve oči a bol hodený do ohnivého pekla,

48  kde ich červ nezomiera, a oheň nehasne.

49  Lebo každý bude osolený ohňom a každá obeť bude osolená soľou.

50  Soľ je dobrá. Ale keby sa soľ stala neslanou, čím ju osolíte? Majte soľ v sebe a majte pokoj medzi sebou!

 

Lk 9:46-50

46  A prišla im myšlienka, že ktorý asi z nich je väčší.

47  Ale Ježiš vidiac myšlienku ich srdca pojal si dieťa a postavil ho vedľa seba

48  a povedal im: Ktokoľvek by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma; a ktokoľvek by mňa prijal, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je najmenší medzi všetkými vami, ten bude veľký.

49  A Ján odpovedal a riekol: Pane videli sme nejakého človeka, ktorý v tvojom mene vyháňa démonov, a bránili sme mu, pretože nechodí s nami.

50  Ale Ježiš mu povedal: Nebráňte mu, lebo ten, kto nie je proti vám, je za vás.

 

Mt 18:21-35

21  Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: Pane, koľko ráz zhreší proti mne môj brat, a odpustím mu? Či do sedem ráz?

22  Ježiš mu rečie: Nehovorím ti, že do sedem ráz, ale až do sedemdesiatsedem ráz.

23  Preto je podobné nebeské kráľovstvo človeku kráľovi, ktorý sa chcel porátať so svojimi sluhami.

24  A keď začal rátať, privedený mu bol jeden dlžník, ktorý mu bol dlžen desať tisíc hrivien.

25  Ale, že nemal ako zaplatiť, rozkázal ho jeho pán predať i jeho ženu i deti i všetko, čo mal, a zaplatiť.

26  Tedy padnul pred ním sluha, klaňal sa mu a hovoril: Pane, pozhovej mi, a všetko ti zaplatím.

27  A pán toho sluhu, milosrdenstvom hnutý, prepustil ho a dlžobu mu odpustil.

28  Ale ten istý sluha vyjdúc našiel jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžen sto denárov, a pochytil ho a hrdúsil hovoriac: Zaplať mi, čo si dlžen!

29  Tedy padnul jeho spolusluha k jeho nohám, prosil ho a hovoril: Pozhovej mi a všetko ti zaplatím.

30  Ale on nechcel, lež odišiel a hodil ho do žalára, dokiaľ by nezaplatil toho, čo bol dlžen.

31  A keď videli jeho spolusluhovia, čo sa stalo, zarmútili sa veľmi a prišli a porozprávali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.

32  Vtedy si ho zavolal jeho pán a povedal mu: Zlý sluha, všetok ten dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil;

33  či si sa teda i ty nemal zmilovať nad svojím spolusluhom, ako som sa i ja zmiloval nad tebou?

34  A jeho pán, rozhnevaný, vydal ho mučiteľom, dokiaľ by nezaplatil všetkého, čo mu bol dlžen.

35  Tak i môj nebeský Otec učiní vám, keď neodpustíte jeden každý svojmu bratovi zo srdca ich previnení.

 

Lk 17:1-14

1  A povedal svojim učeníkom: Nie je možné, aby neprišly pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú.

2  Lepšie mu je, ak leží oslí žernov okolo jeho hrdla, a je vrhnutý do mora, než aby pohoršil jedného z týchto maličkých.

3  Vystríhajte sa! A keby zhrešil proti tebe tvoj brat, potresci ho; a jestli sa pokaja, odpusť mu.

4  A keby sedem ráz za deň zhrešil proti tebe a sedem ráz za deň by sa obrátil k tebe a povedal: Kajam sa, odpustíš mu!

5  A apoštolovia povedali Pánovi: Pridaj nám viery!

6  A Pán povedal: Keby ste mali vieru jako horčičné zrno, povedali by ste tejto moruši; Vykoreň sa a presaď sa do mora! A poslúchla by vás.

7  A kto z vás, kto má sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu hneď, keď sa navráti s poľa: Poď, sadni si za stôl?

8  Ale či mu nepovie: Prihotov mi večeru a opáš sa a obsluhuj ma, až sa najem a napijem, a potom budeš jesť a piť ty!?

9  Či azda ďakuje tomu sluhovi, že urobil, čo mu bolo nariadené? Nezdá sa mi.

10  Tak aj vy, keď učiníte všetko, čo vám bolo nariadené, hovorte: Neužitoční sluhovia sme; učinili sme, čo sme boli povinní učiniť.

11  A stalo sa, keď išiel do Jeruzalema, že išiel pomedzi Samáriu a Galileu.

12  A keď vchádzal do ktoréhosi mestečka, stretlo sa s ním desať malomocných mužov, ktorí sa postavili zďaleka

13  a hovorili povýšeným hlasom: Pane Ježišu, zmiluj sa nad nami!

14  A keď ich uvidel, povedal im: Iďte a ukážte sa kňazom! A stalo sa v tom, ako išli, že boli očistení.

 

Mt 19:1

1  A stalo sa, keď dokončil Ježiš tie slová, že sa sobral z Galilee a prišiel do Judského kraja za Jordánom.

 

Mk 10:1a

1a A vstanúc odtiaľ prišiel do Judského kraja cez Zajordánie.

 

Lk 9:51

51  A keď sa už doplňovaly dni, aby bol vzatý hore do neba, pevne obrátil svoju tvár, že pojde do Jeruzalema

 

Lk 9:51-56

51  A keď sa už doplňovaly dni, aby bol vzatý hore do neba, pevne obrátil svoju tvár, že pojde do Jeruzalema

52  a poslal poslov pred sebou. A oni idúc vošli do samaritánskeho mestečka, aby mu tam prihotovili.

53  Ale ho neprijali, pretože jeho tvár bola obrátená ísť hore do Jeruzalema.

54  A keď to videli jeho učeníci, Jakob a Ján, povedali: Pane, či chceš, aby sme povedali, aby oheň sostúpil s neba a strávil ich, ako aj Eliáš urobil?

55  Ale Ježiš sa obrátil, pokarhal ich a povedal: Neviete, čieho ste vy ducha;

56  lebo Syn človeka neprišiel zahubiť ľudské duše, ale spasiť. A išli do iného mestečka.

 

Lk 9:61 – 10:22

61  A povedal aj iný: Pojdem za tebou, Pane, ale mi dovoľ prv rozlúčiť sa s tými, ktorí patria k môjmu domu.

62  Ale Ježiš mu povedal: Nikto položivší svoju ruku na pluh a ozerajúci sa nazpät nie je súci do kráľovstva Božieho.

kap. 10

1  Potom vyvolil Pán aj iných, sedemdesiatich, a poslal ich po dvoch pred svojou tvárou do každého mesta a na každé miesto, kde mal sám prijsť.

2  A vravel im: Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, žeby vypudil robotníkov do svojej žatvy.

3  Iďte, hľa, ja vás posielam ako baránkov medzi vlkov.

4  Nenoste ani mešca ani kapsy ani sandálov a nepozdravujte nikoho na ceste.

5  A do ktoréhokoľvek domu vojdete, najprv tam povedzte: Pokoj tomuto domu!

6  A jestli tam bude syn pokoja, váš pokoj odpočinie na ňom, ináče sa navráti k vám.

7  A v tom istom dome ostaňte jediac a pijúc to, čo je u nich; lebo robotník je hoden svojej mzdy. Neprechádzajte z domu do domu.

8  A do ktoréhokoľvek mesta vojdete, a prijmú vás, jedzte, čo sa vám predloží,

9  a uzdravujte nemocných, ktorí sú v ňom, a hovorte im: Priblížilo sa k vám kráľovstvo Božie.

10  Ale do ktoréhokoľvek mesta by ste vošli, a neprijali by vás vyjdúc na jeho ulice povedzte:

11  I ten prach, ktorý sa nás prichytil z vášho mesta na nohy, vám stierame. Avšak to vedzte, že sa k vám bolo priblížilo kráľovstvo Božie.

12  Ale hovorím vám, že Sodomänom bude znesiteľnejšie toho dňa ako tomu mestu.

13  Beda ti, Korazime! Beda ti, Betsaido! Lebo keby sa v Týre a v Sidone boly udialy divy, ktoré sa udialy vo vás, dávno by sediac vo vrecovine a v popole boly činily pokánie.

14  No, Týru a Sidonu bude znesiteľnejšie na súde ako vám.

15  A ty, Kafarnaum, ktoré si vyvýšené až do neba, budeš svrhnuté až do pekla.

16  Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda; a kto mnou pohŕda, pohŕda tým, ktorý ma poslal.

17  Potom sa navrátili tí sedemdesiati s radosťou a hovorili: Pane, aj démoni sa nám poddávajú v tvojom mene.

18  A on im povedal: Videl som padnúť satana jako blesk z neba.

19  Hľa, dal som vám právo a moc šliapať po hadoch a po škorpiónoch a nad všetkou mocou nepriateľa, a nič vám neuškodí.

20  Avšak tomu sa neradujte, že sa vám poddávajú duchovia, ale radšej sa radujte, že sú vaše mená napísané v nebesiach.

21  V tú hodinu zaplesal Ježiš v duchu a povedal: Chválim ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si skryl tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich nemluvňatám. Áno, Otče, lebo tak sa ti to ľúbilo.

22  Všetko mi je dané od môjho Otca. A nikto nezná, kto je Syn, iba Otec, a kto je Otec, iba Syn, a komu by to Syn chcel zjaviť.

 

Mt 11:25-30

25  Toho času odpovedal Ježiš a riekol: Ďakujem Ti, Otče, Pane neba i zeme, že si skryl tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich nemluvňatám,

26  áno, Otče, lebo tak sa ti to ľúbilo.

27  Všetko mi je vydané od môjho Otca, a nikto nezná Syna, iba Otec, ani Otca nezná nikto, iba Syn, a ten, komu by Syn chcel zjaviť.

28  Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie.

29  Vezmite moje jarmo na seba a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a najdete odpočinutie svojim dušiam;

30  lebo moje jarmo je užitočné a moje bremeno ľahké.

 

Lk 10:23 – 11:13

23  A obrátiac sa k učeníkom osobitne v súkromí povedal: Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte!

24  Lebo hovorím vám, že mnohí proroci a kráľovia chceli vidieť, čo vy vidíte, a nevideli, a počuť, čo vy čujete, a nepočuli.

25  A hľa, nejaký zákonník vstal a pokúšajúc ho povedal: Učiteľu, čo mám učiniť, aby som dedične obdržal večný život?

26  A on mu povedal: Čo je napísané v zákone? Jako čítaš?

27  A on odpovedal a riekol: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej sily a z celej svojej mysli a svojho blížneho jako samého seba.

28  A Ježiš mu povedal: Dobre si odpovedal, to čiň a budeš žiť.

29  A on chcúc sám seba ospravedlniť povedal Ježišovi: A kto je mojím blížnym?

30  Na to odpovedal Ježiš a riekol: Istý človek išiel z Jeruzalema dolu do Jericha a upadol medzi lotrov, ktorí ho i vyzliekli i zranili a odišli zanechajúc ho polomŕtveho.

31  A náhodou išiel tiež dolu jakýsi kňaz, tou istou cestou, a keď ho zazrel, obišiel druhou stranou.

32  A podobne aj Levita, ktorý idúc tiež dolu prišiel na to miesto, a keď prišiel a videl, obišiel druhou stranou.

33  No, potom prišiel k nemu nejaký Samaritán, uberajúci sa cestou, a keď ho videl, milosrdenstvom bol hnutý

34  a pristúpil a poobväzoval jeho rany a polial olejom a vínom a vyložiac ho na svoje vlastné hovädo zaviedol ho do hostinca a postaral sa o neho.

35  A druhého dňa, keď odchádzal, vyňal dva denáre, dal hostinskému a povedal mu: Maj o neho starosť, a čo by si nad to viacej vynaložil, ja ti, keď pojdem tadeto zpät, zaplatím.

36  Ktorý teda z týchto troch zdá sa ti, že bol blížnym tomu, ktorý to bol upadol medzi lotrov?

37  A on povedal: Ten, ktorý mu učinil to milosrdenstvo. Vtedy mu povedal Ježiš: Idi a čiň aj ty podobne!

38  A stalo sa, keď išli, že vošiel do jakéhosi mestečka. A istá žena menom Marta, prijala ho do svojho domu.

39  A tá mala sestru, menom Máriu, ktorá si aj sadla k nohám Ježišovým a počúvala jeho slovo.

40  Ale Marta bola rozrušená pre mnohú obsluhu a pristúpila k Ježišovi a povedala: Pane, či nedbáš, že ma moja sestra nechala samu obsluhovať? Povedz jej tedy, aby mi pomohla.

41  Ale Ježiš odpovedal a riekol jej: Marta, Marta, staráš sa a nepokojíš pre mnohé veci,

42  a jedného je treba. Mária si vyvolila dobrú čiastku, ktorá nebude odňatá od nej.

kap. 11

1  A stalo sa, keď bol na ktoromsi mieste a modlil sa a keď prestal, že mu povedal ktorýsi z jeho učeníkov: Pane, nauč nás modliť sa, jako i Ján naučil svojich učeníkov.

2  A on im povedal: Keď sa modlíte, hovorte: Náš Otče, ktorý si v nebesiach! Nech sa posvätí tvoje meno! Nech prijde tvoje kráľovstvo! Nech sa stane tvoja vôľa jako v nebi, tak i na zemi!

3  Dávaj nám náš povšedný chlieb každého dňa!

4  A odpusť nám naše hriechy, lebo aj my sami odpúšťame každému svojmu vinníkovi. A neuvoď nás v pokušenie, ale nás zbav zlého!

5  A povedal im: Kto z vás bude mať priateľa a pojde k nemu o polnoci a povedal by mu: Priateľu, požičaj mi tri chleby,

6  lebo môj priateľ prišiel ku mne s cesty, a nemám, čo by som mu predložil.

7  A tamten z vnútra odpovedajúc by povedal: Netráp ma! Dvere sú už zamknuté, a moje deti sú so mnou v posteli; nemôžem vstať a dať ti.

8  Hovorím vám, že ak aj vstanúc nedá mu preto, že mu je priateľom, ale pre jeho nestudatosť vstane a dá mu, koľko potrebuje.

9  I ja vám hovorím: Proste, a bude vám dané; hľadajte a najdete; klepte a otvorí sa vám;

10  lebo každý, kto prosí, berie; kto hľadá, nachádza, a tomu kto klepe, bude otvorené.

11  A ktorýže z vás otec by bol taký, aby svojmu synovi, keby ho prosil za chlieb, podal kameň?! Alebo aj za rybu, či mu azda miesto ryby podá hada?

12  Alebo aj keby prosil za vajce, však mu len nepodá škorpióna?!

13  Ak teda vy, súc zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o koľko skôr dá Otec z neba Svätého Ducha tým, ktorí ho prosia!

 

Lk 13:1 – 18:14

1  Toho istého času tam boli prítomní niektorí, ktorí mu rozprávali o tých Galileanoch, ktorých krv smiešal Pilát s ich obeťami.

2  A Ježiš odpovedal a riekol im: A či sa domnievate, že tí Galileania boli hriešni nad všetkých Galileanov, že pretrpeli také veci?

3  Nie, hovorím vám; ale ak nebudete činiť pokánie, všetci podobne zahyniete.

4  Alebo tí osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, či sa nazdáte, že oni boli vinní nad všetkých ľudí, ktorí bývajú v Jeruzaleme?

5  Nie, hovorím vám; ale ak nebudete činiť pokánie, všetci zrovna tak zahyniete.

6  A povedal toto podobenstvo: Niekto mal fík, zasadený vo svojej vinici. A prišiel hľadajúc na ňom ovocie, ale nenašiel.

7  Vtedy povedal vinárovi: Hľa, toto už po tri roky prichádzam hľadajúc ovocie na tomto fíku a nenachádzam. Vytni ho; načo ešte i tú zem kazí!

8  A on odpovedal a riekol mu: Pane, ponechaj ho ešte i tento rok, až ho okopem a pohnojím,

9  či by na budúce nedoniesol ovocia; a keď nie, potom ho vytneš.

10  A po tie soboty učil v jednej z tých synagóg.

11  A hľa, bola tam žena, ktorá mala osemnásť rokov ducha nemoci a bola zohnutá a nemohla sa vzpriamiť nijakým spôsobom.

12  A keď ju videl Ježiš, zavolal ju k sebe a povedal jej: Ženo, sprostená si svojej nemoci!

13  A položil na ňu ruky, a naskutku sa narovnala a oslavovala Boha.

14  Vtedy predstavený synagógy, namrzený, že Ježiš uzdravoval v sobotu, odpovedal a vravel zástupu: Šesť dní jesto, v ktorých sa má pracovať, teda v tých prichádzajte a uzdravujte sa, a nie v sobotný deň!

15  A Pán mu odpovedal a riekol: Pokrytče, či každý z vás neodväzuje v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí napájať?

16  Nuž a táto, ktorá je dcérou Abrahámovou, ktorú bol poviazal satan, hľa, toto už osemnásť rokov, nemala byť vyprostená z toho puta v sobotný deň?

17  A keď to hovoril, hanbili sa všetci jeho protivníci, a celý zástup sa radoval všetkým tým slávnym skutkom, ktoré sa dialy od neho.

18  A tedy vravel: Čomu je podobné kráľovstvo Božie, a čomu ho pripodobním?

19  Podobné je horčičnému zrnu, ktoré vzal človek a vrhol do svojej zahrady, a vzrástlo a stalo sa veľkým stromom, a na jeho letorastoch si spravili nebeskí vtáci hniezda.

20  A zase povedal: Čomu mám pripodobniť kráľovstvo Božie?

21  Podobné je kvasu, ktorý vzala žena a zarobila ho do troch mierok múky, až všetko skyslo. 22  A chodil po mestách a mestečkách učiac a bol na ceste do Jeruzalema.

23  A ktosi mu povedal: Pane, či je málo tých, ktorí budú spasení? A on im povedal:

24  Snažte sa vojsť tesnou bránou, lebo mnohí, hovorím vám, budú hľadať vojsť, ale nebudú môcť.

25  Lebo od tej chvíle, keď vstane domáci pán a zamkne dvere, začnete vonku stáť a klepať na dvere a hovoriť: Pane, Pane, otvor nám! A odpovediac povie vám: Neznám vás, odkiaľ ste.

26  Vtedy začnete hovoriť: Jedávali sme pred tebou a pili, a na našich uliciach si učil.

27  A povie: Hovorím vám, neznám vás, odkiaľ ste. Odstúpte odo mňa všetci, činitelia neprávosti!

28  Tam bude plač a škrípanie zubami, keď uvidíte Abraháma, Izáka, Jakoba a všetkých prorokov v kráľovstve Božom a seba von vyhodených.

29  A prijdú od východu aj od západu, od severa aj od juhu a budú stolovať v kráľovstve Božom.

30  A hľa, sú poslední, ktorí budú prví, a sú prví, ktorí budú poslední.

31  Toho istého dňa pristúpili niektorí farizeovia a vraveli mu: Vyjdi a idi odtiaľto, lebo Heródes ťa chce zabiť.

32  A on im povedal: Iďte a povedzte tej líške, že hľa, vyháňam démonov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím.

33  Avšak musím i dnes i zajtra i pozajtre chodiť, lebo nie je možné, aby zahynul prorok inde než v Jeruzaleme.

34  Ó, Jeruzalem, Jeruzalem, ty, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, ktorí bývajú poslaní k tebe! Koľko ráz som chcel shromaždiť tvoje deti tak, ako sliepka svoje kurence pod svoje krýdla! A nechceli ste!

35  Hľa, zanecháva sa vám váš dom pustý. A ameň vám hovorím, že ma už nikdy neuvidíte, dokiaľ neprijde čas, keď poviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!

kap. 14

1  A stalo sa, keď raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi z kniežat farizeov jesť chlieb, že oni, farizeovia, ho pozorovali.

2  A hľa, bol pred ním nejaký vodnateľný človek.

3  A Ježiš odpovedal a riekol zákonníkom a farizeom: Či sa smie v sobotu uzdravovať a či nie?

4  Ale oni mlčali. A on pochytiac človeka uzdravil ho a prepustil.

5  A im povedal: Ktorého z vás osol alebo vôl padne do jamy a nevytiahne ho hneď v sobotný deň?

6  A nemohli mu odpovedať na to.

7  A pozvaným povedal podobenstvo pozorujúc, ako si vyberali predné miesta, a riekol im:

8  Keďby si bol od niekoho pozvaný na svadbu, nesadaj si na predné miesto, aby snáď nebol od neho pozvaný aj niekto vzácnejší ako ty,

9  a neprišiel, kto teba i tamtoho pozval, a nepovedal ti: Daj tomuto miesto, a vtedy by si započal s hanbou zaujímať najposlednejšie miesto.

10  Ale keď ťa pozvú, iď a sadni si na posledné miesto, aby, keď prijde ten, kto ťa pozval, povedal ti: Priateľu, sadni si vyššie! Vtedy budeš mať chválu pred všetkými svojimi spolustolujúcimi.

11  Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený: a kto sa ponižuje, bude povýšený.

12  A povedal aj tomu, ktorý ho pozval: Keď strojíš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani svojich príbuzných ani bohatých súsedov, aby ťa snáď aj oni zato tiež nepozvali, a mal by si odplatu.

13  Ale keď robíš hostinu, povolaj chudobných, chromých, krivých a slepých

14  a budeš blahoslavený, pretože ti nemajú čím odplatiť, lebo ti bude odplatené pri vzkriesení spravedlivých.

15  Keď to počul ktorýsi zo spolustolujúcich, povedal mu: Blahoslavený, kto jie chlieb v kráľovstve Božom!

16  Ale on mu povedal: Nejaký človek urobil veľkú večeru a pozval mnohých.

17  A v hodinu večere poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo je už všetko hotové.

18  Ale oni sa začali všetci jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Kúpil som pole a musím vyjsť a vidieť ho. Prosím ťa, omluv ma!

19  A iný povedal: Kúpil som päť párov volov a idem ich zkúsiť. Prosím ťa, omluv ma.

20  A zase iný povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prijsť.

21  A sluha navrátiac sa zvestoval to svojmu pánovi. Vtedy sa rozhneval domáci pán a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchle do ulíc a uličiek mesta a uveď sem chudobných, chromých, krivých a slepých!

22  A sluha povedal: Pane, stalo sa, jako si nariadil, a ešte je miesto.

23  A pán povedal sluhovi: Vyjdi na cesty a medzi ploty a prinúť vojsť, aby sa naplnil môj dom!

24  Lebo hovorím vám, že niktorý z tamtých pozvaných mužov neokúsi mojej večere.

25  A išly s ním mnohé zástupy, a on obrátiac sa povedal im:

26  Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ženy i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôže byť mojím učeníkom.

27  A kto nenesie svojho kríža a nejde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom.

28  Lebo veď ak niekto z vás chce vystaviť vežu, či nesadne prv a nespočíta nákladu, či má toľko, aby mohol dostaviť?

29  Aby snáď, keď by položil základ a nemohol dovŕšiť, nezačali všetci, ktorí by to videli, vysmievať sa mu

30  a hovoriť: Tento človek začal staväť a nemohol dovŕšiť.

31  Alebo ktorý kráľ idúc proti inému kráľovi do boja nesadne prv a neporadí sa, či môže s desať tisícami stretnúť sa s tým, ktorý s dvadsať tisícami ide na neho?

32  Lebo ak nie, vtedy, keď ešte bude ďaleko, pošle posolstvo a bude prosiť o pokoj.

33  Tak teda každý z vás, kto sa nezrieka všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.

34  Soľ je dobrá, ale ak by soľ ztratila svoju slaň, čím ju napravia?

35  Ani do zeme ani do hnoja sa nehodí; von ju vyhadzujú. Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!

Kap. 15

1  A približovali sa k nemu všetci publikáni a hriešnici, aby ho počuli.

2  A farizeovia a zákonníci reptali a vraveli: Tento prijíma hriešnikov a jie s nimi.

3  A on im povedal toto podobenstvo a riekol:

4  Kto z vás je taký človek, ktorý má sto oviec a keď ztratí jednu z nich nezanechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nejde za tou ztratenou, dokiaľ jej nenajde?

5  A keď najde, vezme na svoje plecia a raduje sa.

6  A keď prijde domov, svolá priateľov a súsedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovcu, ktorá sa bola ztratila.

7  Hovorím vám, že tak bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, činiacim pokánie, väčšia ako nad deväťdesiatdeväť spravedlivými, ktorí nepotrebujú pokánia.

8  Alebo ktorá žena, ktorá má desať grošov, keby ztratila jeden groš, nezažne sviece a nezametá domu a nehľadá bedlive, dokiaľ nenajde?

9  A keď najde, svolá priateľky a súsedy a povie: Radujte sa so mnou, lebo som našla groš, ktorý som bola ztratila.

10  Tak, hovorím vám, býva radosť pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, činiacim pokánie.

11  A povedal: Nejaký človek mal dvoch synov.

12  A mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi pripádajúci diel imania! A on im rozdelil majetok.

13  A po nie mnohých dňoch shromaždil všetko ten mladší syn a odcestoval do ďalekej krajiny. A tam rozmrhal svoje imanie žijúc prostopašne.

14  Keď potom všetko strovil, nastal veliký hlad v tej krajine, a on začal trpieť núdzou.

15  A išiel a pripojil sa ktorémusi z občanov tej krajiny, a ten ho poslal na svoje polia pásť svine.

16  A žiadal si môcť naplniť svoje brucho mlátom, ktoré žraly svine, ale mu ho nikto nedával.

17  No, potom vstúpil do seba a povedal: Koľko nájomníkov mojeho otca má hojnosť chleba, a ja tu hyniem hladom!

18  Vstanem a pojdem k svojmu Otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou,

19  takže už viacej nie som hoden volať sa tvojím synom; učiň ma jako jedného zo svojich nájomníkov.

20  A vstal a prišiel k svojmu otcovi. A ešte keď bol ďaleko, uvidel ho jeho otec a bol pohnutý milosrdenstvom. A bežal a padol mu okolo krku a bozkával ho.

21  A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou a nie som viacej hoden volať sa tvojím synom.

22  Vtedy povedal otec svojim sluhom: Vyneste rýchle to prvé rúcho a oblečte ho a dajte prsteň na jeho ruku a sandále na nohy

23  a doveďte to krmné teľa a zabite, a jedzme a veseľme sa,

24  lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil; bol ztratený a našiel sa. A začali sa veseliť.

25  A jeho starší syn bol na poli. A jako tak išiel a priblížil sa domu, počul hudbu a kolotanec.

26  A zavolajúc si ktoréhosi zo sluhov vypytoval sa, čo je to.

27  A on mu povedal: Tvoj brat prišiel, a tvoj otec zabil to krmné teľa, že ho zdravého prijal.

28  A on sa nahneval a nechcel vojsť. Vtedy vyšiel jeho otec a prosil ho.

29  Ale on odpovedal a riekol svojmu otcovi: Hľa, tak mnoho rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho prikázania, a mne si nikdy nedal ani len kozľaťa, aby som sa poveselil so svojimi priateľmi.

30  No, keď prišiel tento tvoj syn, ktorý so smilnicami prežral tvoj majetok, zabil si mu to krmné teľa.

31  A on povedal: Dieťa, ty si vždycky so mnou, a všetko moje je tvoje;

32  ale veseliť a radovať sa patrilo, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol ztratený a našiel sa.

Kap. 16

1  A hovoril aj svojim učeníkom: Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a ten bol ohovorený u neho, že mrhá jeho majetok.

2  A zavolajúc ho povedal mu: Čo to čujem o tebe? Vydaj počet zo svojej správy, lebo nebudeš môcť ďalej spravovať.

3  Vtedy povedal správca sám v sebe: Čo urobím, keďže môj pán odníma odo mňa správu? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím.

4  Viem, čo urobím, aby ma, keď budem odstránený zo správy, prijali do svojich domov.

5  A zavolajúc si jedného každého z dlžníkov svojho pána povedal prvému: Koľko si dlžen môjmu pánovi?

6  A on odpovedal: Sto batov oleja. A on mu povedal: Vezmi svoj zápis, sadni rýchle a napíš päťdesiat!

7  Potom povedal inému: A ty koľkože dlhuješ? A on povedal: Sto korcov pšenice. A povedal mu: Vezmi svoj zápis a napíš osemdesiat!

8  A pán pochválil nespravedlivého správcu, že opatrne urobil. Lebo synovia tohoto sveta sú opatrnejší nad synov svetla čo do svojho pokolenia.

9  I ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravedlivého mamona, aby vás, keď sa pominie a nebude už mať pre vás ceny, prijali do večných stánov.

10  Kto je verný v mále, je verný aj v mnohu; a kto je nespravedlivý v mále, je nespravedlivý aj v mnohu.

11  Ak tedy neboli ste verní v nespravedlivom mamone, ktože vám potom sverí to, čo je pravé?

12  A jestli ste neboli verní v cudzom, kto vám dá to, čo je vaše?

13  Niktorí čeľadín nemôže slúžiť dvom pánom, lebo buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, buď jedného sa bude pridŕžať a druhým bude pohŕdať. Nemôžeme slúžiť Bohu aj mamonu.

14  A počúvali to všetko aj farizeovia, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu.

15  A on im povedal: Vy ste tí, ktorí sa sami robia spravedlivými pred ľuďmi, ale Bôh zná vaše srdcia, lebo to, čo je vysoké u ľudí, je ohavnosťou pred Bohom.

16  Zákon i proroci až po Jána: odvtedy sa zvestuje kráľovstvo Božie, a každý sa nasilu tisne do neho.

17  A ľahšie je, aby sa pominuly nebo i zem, než aby jeden háčik padol zo zákona.

18  Každý, kto prepúšťa svoju ženu a berie si inú, cudzoloží; a každý, kto si berie prepustenú od muža, cudzoloží.

19  A bol nejaký bohatý človek, ktorý sa obliekal v purpur a kment a žil každý deň v radosti a v prepychu.

20  A bol nejaký chudobný človek, menom Lazar, ktorý ležal pri jeho bráne vredovitý

21  a žiadal si nasýtiť sa omrvín, ktoré padaly so stola boháča. Ale ešte aj psi prichádzali a lízali jeho vredy.

22  A stalo sa, že chudobný človek zomrel a bol zanesený od anjelov do lona Abrahámovho. A zomrel aj boháč, a pochovali ho.

23  Potom v pekle, v mukách, pozdvihnul svoje oči a videl Abraháma zďaleka a Lazara v jeho lone.

24  Vtedy zavolal boháč a povedal: Otče Abraháme, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby omočil koniec svojho prsta vo vode a ovlažil môj jazyk, lebo sa mučím v tomto plameni.

25  A Abrahám povedal: Dieťa, rozpamätaj sa, že si ty vzal svoje dobré vo svojom živote a Lazar podobne zlé; a tak teraz on sa tu teší, a ty sa mučíš.

26  A nad to nado všetko medzi nami a vami je upevnená veliká priepasť, aby tí, ktorí chcú prejsť odtiaľto k vám, nemohli, ani aby sa tí tamztade k nám nedostali.

27  A povedal im: Prosím ťa tedy, otče, žeby si ho poslal do domu môjho otca,

28  lebo mám päť bratov, nech im dôrazne svedčí, aby neprišli aj oni do tohoto miesta múk.

29  A Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech tých počúvajú!

30  A on povedal: Nie, otče Abraháme, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, budú činiť pokánie.

31  Na to mu povedal Abrahám: Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov, neuverili by, ani keby niekto vstal z mŕtvych.

Kap. 17

1  A povedal svojim učeníkom: Nie je možné, aby neprišly pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú.

2  Lepšie mu je, ak leží oslí žernov okolo jeho hrdla, a je vrhnutý do mora, než aby pohoršil jedného z týchto maličkých.

3  Vystríhajte sa! A keby zhrešil proti tebe tvoj brat, potresci ho; a jestli sa pokaja, odpusť mu.

4  A keby sedem ráz za deň zhrešil proti tebe a sedem ráz za deň by sa obrátil k tebe a povedal: Kajam sa, odpustíš mu!

5  A apoštolovia povedali Pánovi: Pridaj nám viery!

6  A Pán povedal: Keby ste mali vieru jako horčičné zrno, povedali by ste tejto moruši; Vykoreň sa a presaď sa do mora! A poslúchla by vás.

7  A kto z vás, kto má sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu hneď, keď sa navráti s poľa: Poď, sadni si za stôl?

8  Ale či mu nepovie: Prihotov mi večeru a opáš sa a obsluhuj ma, až sa najem a napijem, a potom budeš jesť a piť ty!?

9  Či azda ďakuje tomu sluhovi, že urobil, čo mu bolo nariadené? Nezdá sa mi.

10  Tak aj vy, keď učiníte všetko, čo vám bolo nariadené, hovorte: Neužitoční sluhovia sme; učinili sme, čo sme boli povinní učiniť.

11  A stalo sa, keď išiel do Jeruzalema, že išiel pomedzi Samáriu a Galileu.

12  A keď vchádzal do ktoréhosi mestečka, stretlo sa s ním desať malomocných mužov, ktorí sa postavili zďaleka

13  a hovorili povýšeným hlasom: Pane Ježišu, zmiluj sa nad nami!

14  A keď ich uvidel, povedal im: Iďte a ukážte sa kňazom! A stalo sa v tom, ako išli, že boli očistení.

15  A jeden z nich vidiac, že je uzdravený, vrátil sa velikým hlasom oslavujúc Boha

16  a padol na tvár k jeho nohám a ďakoval mu. A to bol Samaritán.

17  Vtedy odpovedal Ježiš a riekol: Či ich nebolo všetkých desať očistených? A kdeže tých deväť?

18  Či sa oni jako Židia nenašli takí, aby sa boli vrátili a dali Bohu slávu, iba tento cudzinec?

19  A jemu povedal: Vstaň a idi; tvoja viera ťa uzdravila.

20  A keď sa ho opýtali farizeovia, kedy prijde kráľovstvo Božie, odpovedal im a riekol: Kráľovstvo Božie neprijde s pozorovaním,

21  ani nepovedia: Hľa, tu! alebo: Tam hen! Lebo hľa, kráľovstvo Božie je medzi vami!

22  A učeníkom povedal: Prijdú dni, keď si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka; ale neuvidíte.

23  A povedia vám: Hľa, tu! alebo: Hľa, tam hen! Nechoďte ani sa za tým nežeňte!

24  Lebo jako blesk, blýskajúci sa od jedného kraja pod nebom po druhý kraj pod nebom, ožaruje, tak bude aj Syn človeka v svoj deň.

25  Ale najprv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutým od tohoto pokolenia.

26  A jako bolo vo dňoch Noeho, tak bude aj vo dňoch Syna človeka;

27  jedli, pili, ženili sa a vydávaly až do toho dňa, ktorého vošiel Noe do korábu, a prišla potopa a zahubila všetkých.

28  Aj podobne jako sa dialo vo dňoch Lotových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, staväli;

29  ale toho dňa, ktorého vyšiel Lot zo Sodomy, dal Bôh, aby pršal oheň a síra s neba a zahubil všetkých.

30  Tak iste bude aj toho dňa, ktorého sa zjaví Syn človeka.

31  Toho dňa kto bude na streche a jeho náradie v dome, nech neschádza, aby ho vzal; a ten, kto na poli, podobne, nech sa nevracia zpät!

32  Pamätajte na Lotovu ženu!

33  Ktokoľvek by hľadal zachrániť svoju dušu, ztratí ju; a ktokoľvek by ju ztratil, splodí ju k životu.

34  Hovorím vám, že tej noci budú dvaja na jednej posteli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný.

35  Dve budú spolu mlieť; jedna bude vzatá a druhá zanechaná.

36  Dvaja budú na poli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný.

37  A oni mu odpovedali a riekli: Kde, Pane? A on im povedal: Kde bude telo, tam sa shromaždia aj orli.

Kap. 18

1  A povedal im aj podobenstvo na to, že je treba vždycky sa modliť a neustávať.

2  Bol vraj v istom meste nejaký sudca, ktorý sa Boha nebál a človeka nehanbil.

3  A bola v tom istom meste jakási vdova, ktorá chodila k nemu a hovorila: Pomsti ma nad mojím protivníkom a vysloboď ma od neho!

4  A nechcel za čas. Ale potom povedal sám v sebe: Hoci sa ani Boha nebojím ani človeka sa nehanbím,

5  ale preto, že mi táto vdova nedá pokoja, pomstím ju, nech mi tu nechodí naveky a netrápi ma.

6  A Pán povedal: Počujte, čo hovorí ten nespravedlivý sudca!

7  A čo by Bôh nepomstil svojich vyvolených, ktorí volajú k nemu dňom i nocou, hoc aj pri nich zhovieva?

8  Ba hovorím vám, že ich pomstí, a to skoro. Avšak keď prijde Syn človeka, či aj najde vieru na zemi?

9  A povedal i proti niektorým, ktorí dúfali v sebe, že sú spravedliví a ostatných nemali za nič, toto podobenstvo:

10  Dvaja mužovia išli hore do chrámu modliť sa. Jeden bol farizeus a druhý publikán.

11  Farizeus si zastal a takto sa modlil u seba: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia, dráči, nespravedliví, cudzoložníci alebo aj ako tento publikán.

12  Postím sa dva razy do týždňa a dávam desiatky zo všetkých príjmov.

13  A publikán stojac zďaleka nechcel ani len oči pozdvihnúť k nebu, ale sa bil do pŕs a hovoril: Ó, Bože, buď milostivý mne hriešnemu!

14  Hovorím vám, že tento odišiel ospravedlnený dolu do svojho domu a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený; a kto sa ponižuje, bude povýšený.

 

Jn 10:22-42

22  A bola slávnosť obnovenia chrámu v Jeruzaleme, a bola zima.

23  A Ježiš sa prechádzal v chráme, v dvorane Šalamúnovej.

24  Vtedy ho obstúpili Židia a hovorili mu: Dokedy budeš držať našu dušu v napnutí? Ak si ty Kristus, povedz nám to otvorene!

25  Ježiš im odpovedal: Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, tie svedčia o mne;

26  ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal.

27  Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a nasledujú ma,

28  a ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky.

29  Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých, a nikto ich nemôže vytrhnúť z ruky môjho Otca.

30  Ja a Otec sme jedno.

31  Vtedy zase zodvihli Židia kamene, aby ho ukameňovali.

32  Ale Ježiš im odpovedal: Mnoho dobrých skutkov som vám ukázal od svojho Otca, pre ktorý z tých skutkov ma kameňujete?

33  Židia mu odpovedali: Za dobrý skutok ťa nekameňujeme, ale za rúhanie sa a preto, že ty súc človek robíš sa Bohom.

34  Ježiš im odpovedal: Či nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste?

35  Ak tedy tých nazval bohmi, ku ktorým sa stalo slovo Božie, – a Písmo nemožno zrušiť –

36  vy hovoríte tomu, ktorého posvätil Otec a poslal na svet, vraj rúhaš sa, pretože som povedal: Syn Boží som?

37  Ak nečiním skutkov svojeho Otca, neverte mi;

38  ale ak činím, aj keby ste mne neverili, verte tým skutkom, aby ste poznali a uverili, že je Otec vo mne a ja v Otcovi.

39  Vtedy ho zase hľadeli jať, ale vyšiel z ich ruky.

40  A zase odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján najprv krstil, a zostal tam.

41  A mnohí prišli za ním a hovorili, že Ján síce neurobil nijakého divu, ale vraj všetko, čo Ján povedal o tomto, bola pravda.

42  A mnohí tam uverili v neho.

 

Súbor na stiahnutie: CHRONOLOGIA 2014- 06. Tretia galilejska služba a vstúpenie do Jeruzalema.