CHRONOLOGICKÉ ČÍTANIE BIBLIE. Chronológia evanjelií. 7. Služba na Judských končinách a návrat do Jeruzalema na paschu.

Účelom tohto chronologického zoradenia je nerušené súvislé čítanie (bez listovania z jednej knihy do druhej).

Zoradenie textov Evanjelií je podľa: Ruff Tibor, Chronologické čítania celého svätého Písma, SZPA, Budapešť.

Zdroj textov Evanjelií: http://www.biblia.sk/ Roháčekov preklad.

7. Služba na Judských končinách a návrat do Jeruzalema na paschu.

Mt 19:1-12

1  A stalo sa, keď dokončil Ježiš tie slová, že sa sobral z Galilee a prišiel do Judského kraja za Jordánom.   

2  A išly za ním mnohé zástupy a uzdravoval ich tam.   

3  A pristúpili k nemu farizeovia pokúšajúc ho a hovorili: Či smie človek prepustiť svoju manželku pre jakúkoľvek príčinu?   

4  A on odpovedal a riekol im: Či ste nečítali, že ten, ktorý ich učinil, od počiatku učinil ich muža a ženu   

5  a povedal: Preto opustí človek otca i mať a bude sa pridŕžať svojej ženy, a tí dvaja budú jedno telo?   

6  Takže nie sú viacej dvoje, ale jedno telo. A tedy toho, čo Bôh spojil, človek nech nerozlučuje!   

7  A povedali mu: Prečo tedy prikázal Mojžiš dať rozvodný list a prepustiť ju?   

8  Povedal im: Mojžiš vám dovolil pre tvrdosť vášho srdca prepustiť vaše ženy, ale od počiatku nebolo tak.   

9  A hovorím vám, že ktokoľvek by prepustil svoju ženu pre inú príčinu ako pre smilstvo a vzal by si za ženu inú, cudzoloží, a ten, ktorý si vezme za ženu prepustenú, cudzoloží.

10  Vtedy mu povedali jeho učeníci: Jestli je taká vec človeka so ženou, tak nie je dobre oženiť sa.   

11  A on im povedal: Nie všetci chápu to slovo, ale iba tí, ktorým je to dané.   

12  Lebo sú panenci, ktorí sa tak narodili z materinského života, a sú panenci, ktorých ľudia učinili panencami, a zase sú panenci, ktorí sa sami pre nebeské kráľovstvo učinili panencami. Kto môže pochopiť, nech pochopí! 

Mk 10:1-12

1  A vstanúc odtiaľ prišiel do Judského kraja cez Zajordánie. A zase sa sišly k nemu zástupy, a jako mal obyčaj zase ich učil.   

2  Vtedy pristúpili k nemu farizeovia a opýtali sa ho, či smie muž prepustiť svoju ženu, pokúšajúc ho.  

3  A on odpovedal a riekol im: Čo vám prikázal Mojžiš?  

4  A oni povedali: Mojžiš dovolil napísať rozvodný list a prepustiť.   

5  A Ježiš odpovedal a riekol im: Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal to prikázanie,   

6  ale od počiatku stvorenia ich učinil Bôh mužom a ženou.   

7  Preto opustí človek svojho otca i mať a bude sa pridŕžať svojej ženy.   

8  A tí dvaja budú jedno telo, takže už nie sú dvoje, ale jedno telo.   

9  Čo tedy Bôh spojil, človek nech nerozlučuje!   

10  Potom v dome sa ho zase opýtali jeho učeníci o tej veci.   

11  A povedal im: Ktokoľvek by prepustil svoju ženu a vzal by si za ženu inú, dopúšťa sa pri nej cudzoložstva;   

12  a keby žena prepustila svojho muža a vydala by sa za iného, cudzoloží. 

Mt 10:13-15

13  Vtedy mu priniesli dieťatká, aby na ne vzkladal ruky a modlil sa nad nimi, a učeníci im dohovárali za to.   

14  Ale Ježiš povedal: Nechajte dieťatká a nebráňte im prijsť ku mne, lebo takých je nebeské kráľovstvo.   

15  A keď vzložil na ne ruky, odišiel odtiaľ.

Mk 10:13-16

13  A donášali mu dieťatká, aby sa ich dotýkal. Ale učeníci dohovárali tým, ktorí ich donášali.

14  No, keď to videl Ježiš, nemile to niesol a povedal im: Nechajte dieťatká ísť ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie.   

15  Ameň vám hovorím: Kto by neprijal kráľovstva Božieho jako dieťa, nevojde nikdy do neho.   

16  A bral ich na ramená, vzkladal na ne ruky a žehnal ich.

Lk 18:15-17

15  A donášali mu aj nemluvňatá, aby sa ich dotýkal. A keď to videli učeníci, dohovárali im.  

16  Ale Ježiš privolajúc si deti povedal: Nechajte dieťatká ísť ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie.   

17  Ameň vám hovorím, že kto by neprijal kráľovstva Božieho jako dieťa, nikdy nevojde do neho. 

Jn 11:1-16

1  A bol istý nemocný, Lazar z Betánie, z mestečka Márie a Marty, jej sestry.   

2  To bola tá Mária, ktorá pomazala Pána masťou a poutierala jeho nohy svojimi vlasmi, ktorej brat, Lazar, bol teraz nemocný.   

3  Vtedy poslaly k nemu tie sestry a odkázaly mu: Pane, hľa, ten, ktorého máš rád, je nemocný.   

4  A keď to počul Ježiš, povedal: Tá nemoc nie je na smrť, ale na slávu Božiu, aby ňou bol Syn Boží oslávený.   

5  A Ježiš miloval Martu i jej sestru i Lazara.  

6  Ako tedy počul, že je nemocný, vtedy zostal na mieste, na ktorom bol, dva dni.   

7  Až potom povedal učeníkom: Poďme zase do Judska.   

8  A učeníci mu povedali: Rabbi, len teraz ťa hľadali Židia ukameňovať, a zase ta ideš?   

9  Ježiš odpovedal: Či nie je dvanásť hodín dňa? Ak niekto chodí vodne, nezavadí, lebo vidí svetlo tohoto sveta;   

10  ale ak niekto chodí vnoci, zavadí, lebo niet v ňom svetla.   

11  To povedal a potom im riekol: Lazar, náš priateľ, usnul; ale idem, aby som ho zobudil zo sna.   

12  Vtedy mu povedali učeníci: Pane, ak usnul, ozdravie.   

13  Ale Ježiš povedal o jeho smrti, a oni sa domnievali, že hovorí o spánku sna.  

14  A tak vtedy im povedal Ježiš otvorene: Lazar zomrel,   

15  a radujem sa pre vás, že som tam nebol, aby ste uverili. Ale poďme za ním!   

16  Vtedy povedal Tomáš, zvaný Didymus, spoluučeníkom: Poďme aj my, aby sme zomreli s ním! 

Mk10:17-31

17  A keď vychádzal na cestu, pribehol nejaký mladý človek, ktorý padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: Dobrý Učiteľu, čo mám učiniť, aby som dedične obdržal večný život?   

18  A Ježiš mu povedal: Prečo ma zovieš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh.   

19  A prikázania vieš: Nezcudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nepovieš falošného svedoctva, neolúpiš nikoho, cti svojho otca i svoju mať!   

20  A on mu povedal: Učiteľu, to všetko som zachoval od svojej mladosti.   

21  Vtedy Ježiš pozrúc na neho zamiloval si ho a povedal mu: Jedno ti chýba: iď, predaj všetko, čo máš, a daj chudobným a budeš mať poklad v nebi a vezmi kríž, poď a nasleduj ma!

22  Ale on sa zarmútil nad tým slovom a odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku.   

23  A Ježiš obzrúc sa dookola povedal svojim učeníkom: Ako nesnadne vojdú do kráľovstva Božieho tí, ktorí majú majetky!

24  A učeníci sa desili nad jeho slovami. Ale Ježiš zase odpovedal a riekol im: Deti, jako nesnadne je vojsť do kráľovstva Božieho tým, ktorí dúfajú v majetok!   

25  Ľahšie je veľblúdovi prejsť cez ihelné ucho ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho.   

26  A oni prenáramne žasli a hovorili jeden druhému: A kto potom môže byť spasený?   

27  A Ježiš pozrel na nich a povedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha, lebo u Boha je všetko možné.   

28  Vtedy mu začal hovoriť Peter: Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou -.   

29  A Ježiš odpovedal a riekol: Ameň vám hovorím, že nieto nikoho, kto opustil dom alebo bratov alebo sestry alebo otca alebo mať alebo ženu alebo deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium,   

30  aby teraz, v tomto čase, nedostal sto ráz toľko domov a bratov a sestier a materí a detí a polí, s prenasledovaním a v budúcom veku večného života.  

31  Ale mnohí prví budú poslední a poslední prví. 

Mt 19:16 – 20:16

16  A hľa, istý človek pristúpil k nemu a povedal: Dobrý Učiteľu, čo dobrého mám činiť, aby som mal večný život?   

17  A on mu riekol: Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh. A jestli chceš vojsť do života, zachovaj prikázania.   

18  A povedal mu: Ktoré? A Ježiš riekol: Nezabiješ, nezcudzoložíš, neukradneš, nepovieš falošného svedoctva,   

19  cti svojho otca i svoju mať a budeš milovať svojho blížneho jako samého seba.   

20  Na to mu povedal mládenec: To všetko som zachoval od svojej mladosti, čo mi ešte chýba?   

21  Ježiš mu povedal: Ak chceš byť dokonalý, iď, predaj svoj majetok a daj chudobným a budeš mať poklad v nebi a poď, nasleduj ma!   

22  Ale keď počul mládenec to slovo, odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku.   

23  A Ježiš povedal svojim učeníkom: Ameň vám hovorím, že bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva.   

24  A zase vám hovorím, že ľahšie je veľblúdovi prejsť cez ihelné ucho než bohatému vojsť do kráľovstva Božieho.   

25  Keď to počuli jeho učeníci, náramne žasli a hovorili: Kto potom môže byť spasený?   

26  Ale Ježiš pozrel na nich a povedal im: U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné.  

27  Vtedy odpovedal Peter a riekol mu: Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou, čo tedy bude nám?   

28  A Ježiš im povedal: Ameň vám hovorím, že vy, ktorí ste ma nasledovali, v znovazrodení, keď sadne Syn človeka na tróne svojej slávy, sadnete si aj vy na dvanástich trónoch súdiac dvanásť pokolení Izraelových,   

29  A každý, kto opustil domy alebo bratov alebo sestry alebo otca alebo matku alebo manželku alebo deti alebo polia pre moje meno, dostane mnohonásobne viac a večný život obdrží dedične.   

30  Ale mnohí prví budú poslední a poslední prví.

20. kap. 

1  Lebo nebeské kráľovstvo je podobné človeku-hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať si robotníkov do svojej vinice.   

2  A zjednajúc sa s robotníkmi, že im dá po denáre na deň, poslal ich do svojej vinice.  

3  A keď vyšiel okolo tretej hodiny, videl iných stáť na trhu a zaháľať.  

4  Aj tým povedal: Iďte aj vy do vinice, a čo bude spravedlivé, dám vám. A oni odišli.   

5  Opät vyšiel okolo šiestej a deviatej hodiny a urobil to isté.   

6  Potom vyjdúc okolo jedonástej hodiny našiel iných stáť a zaháľať a povedal im: Čo tu stojíte celý deň a zaháľate?  

7  Povedali mu: Pretože nás nikto nenajal. A on im povedal: Iďte aj vy do vinice, a čo bude spravedlivé, dostanete.   

8  A keď bol večer povedal pán vinice svojmu správcovi: Zavolaj robotníkov a zaplať im počnúc od posledných až po prvých.   

9  A keď prišli tí okolo jedonástej hodiny najatí, dostali po denáre.   

10  A keď potom prišli tí prví, domnievali sa, že dostanú viacej, ale aj oni dostali po denáre.   

11  A keď vzali, reptali proti hospodárovi   

12  a hovorili: Títo poslední pracovali jednu hodinu, a učinil si ich rovných nám, ktorí sme niesli bremeno dňa a páľu slnca.   

13  Ale on odpovedal a riekol jednému z nich: Priateľu, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár?   

14  Vezmi, čo je tvoje, a idi! A chcem tomuto poslednému dať ako i tebe.   

15  Alebo či nemám práva urobiť so svojím, čo chcem? Alebo či je tvoje oko zlé, že ja som dobrý?   

16  Tak budú poslední prví a prví poslední; lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených. 

Lk18:18-30

18  A opýtalo sa ho ktorési knieža a rieklo: Dobrý Učiteľu, čo mám činiť, aby som dedične obdržal večný život?   

19  A Ježiš mu odpovedal: Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh.   

20  A prikázania vieš: Nezcudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nevydáš falošného svedoctva, cti svojho otca i svoju mať!   

21  A on povedal: To všetko som zachoval od svojej mladosti.   

22  A keď to počul Ježiš, povedal mu: Ešte ti jedno chýba: predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi a poď, nasleduj ma!   

23  Ale on počujúc to veľmi sa zarmútil, lebo bol veľmi bohatý.   

24  A keď ho videl Ježiš, že sa veľmi zarmútil, povedal: Ako ťažko vojdú do kráľovstva Božieho tí, ktorí majú majetky!   

25  Lebo ľahšie je veľblúdovi prejsť cez ihelnú dierku ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho.   

26  Vtedy povedali tí, ktorí to počuli: A kto potom môže byť spasený?   

27  A on povedal: To, čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.   

28  A Peter povedal: Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou -.   

29  A on im povedal: Ameň vám hovorím, že nieto nikoho, kto by opustil dom alebo rodičov alebo bratov alebo manželku alebo deti pre kráľovstvo Božie,   

30  kto by už v tomto čase nedostal mnohonásobne viac a v budúcom veku večného života. 

Mk 10:32-34

32  A boli na ceste idúc hore do Jeruzalema, a Ježiš išiel popredku pred nimi, a oni sa desili a idúc za ním báli sa. Vtedy si opät pojal tých dvanástich a začal im hovoriť, čo sa mu má prihodiť.   

33  Hľa, vraj, ideme hore do Jeruzalema, a Syn človeka bude vydaný najvyšším kňazom a zákonníkom, a odsúdia ho na smrť a vydajú ho pohanom,   

34  a budú sa mu posmievať, budú ho bičovať a budú pľuvať na neho a zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.

Mt 20:17-19

17  A keď išiel Ježiš hore do Jeruzalema, pojal tých dvanástich učeníkov osobitne na ceste a povedal im:   

18  Hľa, ideme hore do Jeruzalema, a Syn človeka bude vydaný najvyšším kňazom a zákonníkom, a odsúdia ho na smrť   

19  a vydajú ho pohanom, aby sa mu naposmievali, aby ho zbičovali a ukrižovali, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.

Lk 18:31-34

31  A pojmúc si dvanástich povedal im: Hľa, ideme hore do Jeruzalema, a naplní sa Synovi človeka všetko, čo je napísané skrze prorokov;   

32  lebo ho vydajú pohanom, naposmievajú sa mu, zhanobia, opľujú   

33  a zbičujúc zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.   

34  Ale oni neporozumeli ničomu z toho, a bolo skryté pred nimi to slovo, ani nevedeli, čo sa to hovorí.

Mt 20:20-28

20  Vtedy pristúpila k nemu matka synov Zebedeových so svojimi synmi, klaňala sa mu a prosila čosi od neho.   

21  A on jej povedal: Čo chceš? A riekla mu: Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli jeden po tvojom pravom a druhý po tvojom ľavom boku v tvojom kráľovstve.  

22  A Ježiš odpovedal a riekol: Neviete, čo si prosíte. Či môžete piť kalich, ktorý mám ja piť, a pokrstiť sa krstom, ktorým sa ja krstím? Povedali mu: Môžeme.   

23  A on im povedal: Môj kalich pravda piť budete, i krstom, ktorým sa ja krstím, pokrstení budete; ale dať sedieť po mojom pravom a po mojom ľavom boku nie je mojou vecou, ale to bude dané tým, ktorým je to pripravené od môjho Otca.   

24  A keď to počuli tí desiati, nahnevali sa na tých dvoch bratov.   

25  Ale Ježiš privolajúc si povedal: Viete, že kniežatá národov panujú nad nimi, a velikí medzi nimi prevádzajú nad nimi moc.   

26  Nie tak bude medzi vami, ale ktokoľvek by chcel byť medzi vami velikým, bude vaším služobníkom;   

27  a ktokoľvek by chcel byť medzi vami prvým, bude vaším sluhom,   

28  ako ani Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých. 

Mk 10:35-45

35  A pristúpili k nemu Jakob a Ján, synovia Zebedeovi, a povedali mu: Učiteľu, chceme, žeby si nám učinil, za čokoľvek by sme ťa poprosili.   

36  A on im riekol: Čo chcete, aby som vám učinil?   

37  A oni mu povedali: Daj nám, aby sme jeden po tvojom pravom a druhý po tvojom ľavom boku sedeli v tvojej sláve.   

38  Ale Ježiš im riekol: Neviete, čo si prosíte. Či môžete piť kalich, ktorý ja pijem, a pokrstiť sa krstom, ktorým sa ja krstím?   

39  A oni mu povedali: Môžeme. A Ježiš im riekol: Kalich, pravda, ktorý ja pijem, piť budete, i krstom, ktorým sa ja krstím, pokrstení budete;  

40  ale dať sedieť po mojom pravom alebo po mojom ľavom boku nie je mojou vecou, ale to bude dané tým, ktorým je to pripravené.   

41  Keď to počuli tí desiati, začali sa mrzieť na Jakoba a na Jána.   

42  Ale Ježiš privolajúc si ich povedal im: Viete, že tí, ktorí sa zdajú vládnuť nad národami, panujú nad nimi, a ich velikí prevádzajú nad nimi moc.   

43  Nie tak bude medzi vami; ale ktokoľvek by chcel byť velikým medzi vami, bude vaším služobníkom;   

44  a ktokoľvek by chcel byť medzi vami prvým, bude všetkých sluhom.   

45  Lebo veď ani Syn človeka neprišiel nato, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu jako výkupné za mnohých.

Lk 18:35-43

35  A stalo sa, keď sa blížil k Jerichu, že nejaký slepý sedel vedľa cesty a žobral.   

36  A keď počul zástup, idúci pomimo, vypytoval sa, čo je to?   

37  A oznámili mu, že Ježiš Nazarejský ide tade.   

38  Vtedy skríkol a povedal: Ježišu, synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!   

39  A tí, ktorí išli popredku, dohovárali mu, aby mlčal, ale on tým väčšmi kričal: Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!   

40  Vtedy postál Ježiš a rozkázal, aby ho priviedli k nemu. A keď sa priblížil, opýtal sa ho:   

41  Čo chceš, aby som ti učinil? A on povedal: Pane, aby som videl.   

42  A Ježiš mu povedal: Vidz! Tvoja viera ťa uzdravila.   

43  A naskutku prezrel a išiel za ním oslavujúc Boha. A všetok ľud vidiac to vzdal chválu Bohu. 

Mt 20:29-34

29  A keď vychádzali z Jericha, išiel za ním veliký zástup.   

30  A hľa, sedeli tam pri ceste dvaja slepí, ktorí, keď počuli, že tade ide Ježiš, kričali a hovorili: Pane, zmiluj sa nad nami, Synu Dávidov!   

31  Ale zástup im dohováral a vravel, aby mlčali, no, oni ešte väčšmi kričali a hovorili: Zmiluj sa nad nami, Pane, Synu Dávidov!   

32  A Ježiš postál, zavolal ich a povedal: Čo chcete, aby som vám učinil?   

33  A oni mu povedali: Pane, že by sa otvorily naše oči.   

34  A Ježiš, súc pohnutý ľútosťou, dotknul sa ich očí, a hneď prezreli a išli za ním.

Mk 10:46-52

46  Potom prišli do Jericha. A keď vychádzal z Jericha i jeho učeníci i veľký zástup s nimi, sedel pri ceste Timeov syn, slepý Bartimeus, a žobral.   

47  A keď počul, že je to Ježiš Nazarejský, začal kričať a hovoriť: Ježišu, Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!   

48  A mnohí mu dohovárali, aby mlčal, ale on tým väčšmi kričal: Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!  

49  Vtedy postál Ježiš a kázal ho zavolať. A zavolali slepého a vraveli mu: Dúfaj, vstaň, volá ťa.   

50  A on odhodiac svoj plášť vyskočil a išiel k Ježišovi.   

51  A Ježiš odpovedal a riekol mu: Čo chceš, aby som ti učinil? A slepý mu povedal: Rabbúni, žeby som videl.   

52  Vtedy mu povedal Ježiš: Iď, tvoja viera ťa uzdravila! A hneď prezrel a išiel tou cestou za Ježišom.

Lk 19:1-28

1  A vojdúc išiel cez Jericho.   

2  A hľa, bol tam nejaký muž, menom Zacheus, a to bol nadcolný a bol bohatý.   

3  A žiadal si vidieť Ježiša, kto je. Ale nemohol ho vidieť pre zástup, pretože bol malej postavy.   

4  A predbehol napred a vyšiel na planý fík, aby ho videl, lebo tade mal ísť.   

5  A jako prišiel Ježiš na to miesto, pozrel hore a povedal mu: Zachee, sídi rýchle dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome! 

6  A sišiel rýchle a prijal ho radujúc sa.   

7  A vidiac to všetci reptali a hovorili: K hriešnemu človeku vošiel nocovať.   

8  A Zacheus si stal a povedal Pánovi: Hľa, polovicu svojho majetku, Pane, dávam chudobným a jestli som niekoho v niečom oklamal, vraciam štvornásobne.   

9  A Ježiš mu povedal: Dnes sa dostalo spasenie tomuto domu, pretože je aj on synom Abrahámovým.   

10  Lebo syn človeka prišiel hľadať a spasiť to, čo bolo zahynulo.  

11  A keď to počúvali, pokračoval a povedal podobenstvo, pretože už bol blízko Jeruzalema, a že sa oni domnievali, že sa naskutku zjaví kráľovstvo Božie.   

12  A tak povedal: Akýsi znamenitého rodu človek odcestoval do ďalekej krajiny, aby prevzal kráľovstvo a zase sa navrátil.   

13  A pred svojím odchodom zavolal svojich desiatich sluhov, dal im desať hrivien a povedal im: Kupčite, kým neprijdem.   

14  Ale jeho občania ho nenávideli a poslali za ním posolstvo s odkazom: Nechceme, aby tento kraľoval nad nami.   

15  A stalo sa, keď prijal kráľovstvo a navrátil sa, že rozkázal, aby mu zavolali sluhov, ktorým dal tie peniaze, aby zvedel, čo ktorý získal.   

16  A prišiel prvý a povedal: Pane, tvoja hrivna získala desať hrivien.  

17  A on mu povedal: Dobre, dobrý sluha; že si bol v mále verný, maj moc nad desiatimi mestami.   

18  Potom prišiel druhý a povedal: Pane, tvoja hrivna zarobila päť hrivien.  

19  A pán povedal i tomu: Aj ty buď nad piatimi mestami.   

20  A iný prišiel a povedal: Pane, tu hľa, tvoja hrivna, ktorú som mal odloženú v ručníčku.   

21  Lebo som sa ťa bál, pretože si prísny človek: berieš, čoho si nepoložil, a žneš, čoho si nesial.   

22  A pán mu povedal: Z tvojich úst ťa súdim, zlý sluha. Vedel si, že som ja prísny človek, že beriem, čoho som nepoložil, a žnem, čoho som nesial,   

23  a tak prečože si nedal mojich peňazí na stôl bankára, a ja prijdúc bol by som ich vzal s úrokami?   

24  A tým, ktorí tam stáli, povedal: Vezmite od neho hrivnu a dajte tomu, ktorý má desať hrivien.   

25  A oni mu povedali: Pane, má desať hrivien.   

26  Lebo hovorím vám, že každému, kto má, bude dané; ale od toho, kto nemá, bude vzaté i to, čo má.   

27  Ale tých mojich nepriateľov, ktorí nechceli, aby som kraľoval nad nimi, doveďte sem a pobite ich predo mnou! 

28  A keď to povedal, išiel popredku idúc hore do Jeruzalema. 

Jn 11:17-57

17  A tak keď prišiel Ježiš, našiel ho už štyri dni ležať v hrobe.   

18  A Betánia bola blízko Jeruzalema, nejakých pätnásť honov.

19  A mnohí zo Židov boli prišli k Marte a Márii, aby ich potešili ohľadom ich brata.   

20  Vtedy Marta, ako počula, že ide Ježiš, vyšla proti nemu, ale Mária sedela doma.   

21  Vtedy povedala Marta Ježišovi: Pane, keby si tu bol býval, môj brat by nebol zomrel.   

22  Ale aj teraz viem, že všetko, za čokoľvek by si požiadal Boha, dá ti Bôh.   

23  Ježiš jej povedal: Tvoj brat vstane.   

24  A Marta mu povedala: Viem, že vstane pri vzkriesení, v posledný deň.   

25  Ježiš jej povedal: Ja som vzkriesenie i život; ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude.  

26  A nikto, kto žije a verí vo mňa, nezomrie na veky; či veríš tomu?   

27  Riekla mu: Áno, pane; ja som uverila, že si ty Kristus, ten Syn Boží, ktorý mal prijsť na svet.   

28  A keď to povedala, odišla a zavolala Máriu, svoju sestru, tajne, povediac: Učiteľ je tu a volá ťa.   

29  A tá, jako to počula, vstala rýchle a išla za ním.   

30  A Ježiš nebol ešte prišiel do mestečka, ale bol ešte na mieste, kde bola vyšla proti nemu Marta.   

31  Vtedy Židia, ktorí boli s ňou v dome a tešili ju, vidiac Máriu, že vstala rýchle a vyšla, išli za ňou domnievajúc sa, že ide k hrobu, aby tam plakala.   

32  Vtedy Mária, ako prišla ta, kde bol Ježiš, a videla ho, padla k jeho nohám a povedala mu: Pane, keby si tu bol býval, môj brat by nebol zomrel.   

33  Vtedy Ježiš, keď ju videl, že plače, aj Židov, ktorí prišli s ňou, že plačú, zovrel duchom a zachvel sa

34  a povedal: Kde ste ho položili? A oni mu povedali: Pane, poď a pozri!   

35  A Ježiš zaplakal.   

36  Vtedy vraveli Židia: Hľa, jako ho mal rád!  

37  A niektorí z nich povedali: Či nemohol tento, ktorý otvoril oči slepého, učiniť aj to, aby tento nezomrel?   

38  Vtedy znova zovrel v sebe Ježiš a prišiel k hrobu. A bola to jaskyňa, a kameň ležal na nej.

39  Ježiš povedal: Zodvihnite kameň! A Marta, sestra zomrelého, mu povedala: Pane, už smrdí, lebo je už štyri dni v hrobe.   

40  Na to jej riekol Ježiš: Či som ti nepovedal, že ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu?   

41  Vtedy zodvihli kameň, kde ležal mŕtvy. A Ježiš pozdvihol oči hore a povedal: Otče, ďakujem ti, že si ma počul.   

42  No, ja som vedel, že ma vždy čuješ, ale pre zástup, stojaci okolo, som to povedal, aby uverili, že si ma ty poslal.   

43  A keď to povedal, zavolal veľkým hlasom: Lazare, poď von!   

44  A zomrelý vyšiel majúc poviazané nohy aj ruky pohrabnými povojmi, a jeho tvár bola ovinutá znojníkom. A Ježiš im povedal: Rozviažte ho a nechajte ho odísť!   

45  Vtedy mnohí zo Židov, ktorí boli prišli za Máriou a videli, čo učinil Ježiš, uverili v neho. 46  Ale niektorí z nich odišli k farizeom a povedali im, čo učinil Ježiš.   

47  Vtedy svolali najvyšší kňazi a farizeovia vysokú radu a hovorili: Čo to robíme, že ten človek robí tak mnohé divy?   

48  Ak ho necháme takto, všetci uveria v neho, a prijdú Rimania a vezmú i naše miesto i náš národ.   

49  A jeden, ktorýsi z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku najvyšším kňazom, im povedal: Vy neviete ničoho   

50  ani nemyslíte, že nám je užitočné, aby zomrel jeden človek za ľud, a nie aby zahynul celý národ.   

51  A však toho nepovedal sám od seba, ale súc toho roku najvyšším kňazom zaprorokoval, že Ježiš mal zomrieť za národ.   

52  No, nie len za národ, ale aby aj rozptýlené deti Božie shromaždil v jedno.   

53  A tak od toho dňa sa uradili, aby ho zabili. 

54  Preto už viacej nechodil Ježiš verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta, zvaného Efraim, a tam sa zdržoval so svojimi učeníkmi.   

55  A bola blízko Veľká noc Židov, a mnohí išli z toho kraja pred Veľkou nocou hore do Jeruzalema, aby sa očistili.   

56  Vtedy hľadali Ježiša a shovárali sa jeden s druhým stojac v chráme: Čo sa vám zdá? Že naozaj neprijde na sviatok?   

57  A jako najvyšší kňazi tak i farizeovia boli už vydali rozkaz, aby to, keby niekto zvedel, kde je, oznámil, aby ho chytili.

Jn 12:1-11

1  A tak šesť dňami pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde bol Lazar, ten, ktorý to bol zomrel a ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych,   

2  a pripravili mu tam večeru, pri čom Marta posluhovala, a Lazar bol jedným z tých, ktorí s ním spolu sedeli za stolom.   

3  A Mária vzala funt masti z pravého a drahocenného nardu a pomazala nohy Ježišove a poutierala nohy Ježišove svojimi vlasmi, a dom sa naplnil vôňou masti.   

4  A jeden z jeho učeníkov, Judáš, syn Šimonov, ten Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal:   

5  Prečo sa tá masť nepredala za tristo denárov, a nedalo sa chudobným?   

6  Ale nepovedal toho preto, že by sa bol staral o chudobných, ale preto, že bol zlodej a mal mešec a to, čo sa dalo do neho, nosil.   

7  Vtedy povedal Ježiš: Nechaj ju, zachovala to ku dňu môjho pohrabu;   

8  lebo veď chudobných máte vždycky so sebou, ale mňa nemáte vždycky.   

9  Vtedy sa dozvedel veľký zástup zo Židov, že je tam, a prišli nie len pre Ježiša, ale tiež aby videli Lazara, ktorého vzkriesil z mŕtvych.   

10  Ale najvyšší kňazi sa uradili, aby aj Lazara zabili,   

11  pretože mnohí zo Židov odchádzali pre neho a uverili v Ježiša.

Mt 26:6-16

6  A keď bol Ježiš v Betánii, v dome Šimona Malomocného,   

7  pristúpila k nemu žena, ktorá mala alabastrovú nádobu masti, veľmi drahej, a vyliala mu ju na hlavu, keď sedel za stolom.  

8  A keď to videli jeho učeníci, mrzeli sa a vraveli: Načo táto ztrata?   

9  Lebo táto masť sa mohla predať za mnoho peňazí, a mohlo sa dať chudobným.   

10  Ale keď to spozoroval Ježiš, povedal im: Načo trápite ženu? Lebo vykonala dobrý skutok naproti mne.   

11  Lebo chudobných máte vždycky so sebou, ale mňa nebudete mať vždycky.   

12  Lebo že táto vyliala túto masť na moje telo, učinila to na môj pohrab.   

13  Ameň vám hovorím, že kdekoľvek bude kázané toto evanjelium po celom svete, bude sa hovoriť aj to, čo táto vykonala, na jej pamiatku. 

14  Vtedy odišiel jeden z tých dvanástich, zvaný Judáš Iškariotský, k najvyšším kňazom   

15  a povedal: Čo mi chcete dať, a ja vám ho zradím? A oni mu odčítali tridsať strieborných.  

16  A od tej chvíle hľadal príležitosť, aby ho zradil. 

Mk 14:3-11

3  A keď bol v Betánii, v dome Šimona Malomocného, a sedel tam za stolom, prišla žena, ktorá mala alabastrovú nádobu nardovej masti, pravej a veľmi drahej, a rozbijúc alabastrovú nádobu vyliala masť na jeho hlavu.   

4  Ale boli niektorí prítomní, ktorí sa mrzeli u seba na to a hovorili: Načo bola tá strata masti?

5  Lebo toto sa mohlo predať za viac ako za tristo denárov, a mohlo sa dať chudobným. A hnevom sa obrátili na ňu.   

6  Ale Ježiš povedal: Nechajte ju! Načo ju trápite? Dobrý skutok vykonala na mne.   

7  Lebo veď chudobných máte vždycky so sebou a keď chcete, môžete im dobre činiť; ale mňa nemáte vždycky.   

8  Ona, čo mohla, vykonala: predišla pomazať moje telo k pohrabu.   

9  No, ameň vám hovorím, že kdekoľvek po celom svete bude zvestované toto evanjelium, i to, čo táto učinila, bude sa rozprávať na jej pamiatku.

10  A Judáš Iškariotský, jeden z tých dvanástich, odišiel k najvyšším kňazom, aby im ho zradil.   

11  A oni počujúc to zaradovali sa a sľúbili, že mu dajú peniaze. A hľadal, ako by im ho príhodne zradil.

Lk 22:3-6

3  Vtedy vošiel satan do Judáša, prímenom Iškariotského, ktorý bol z počtu tých dvanástich,   

4  a odišiel a dohovoril sa s najvyššími kňazmi a náčelníkmi chrámovej stráže o tom, ako im ho zradí.   

5  A zaradovali sa a dohodli sa, že mu dajú peniaze.   

6  A sľúbil a hľadal príhodný čas, aby im ho zradil bez zástupu. 

Jn 12:12-19

12  Keď potom nasledujúceho dňa počul veliký zástup, ktorý bol prišiel na sviatok, že ide Ježiš do Jeruzalema,   

13  nabrali palmových letorastov a vyšli proti nemu a volali: Hosanna, požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraelov!   

14  A Ježiš najdúc osľa sadol si naň, ako je napísané:   

15  Neboj sa, dcéro Siona! Hľa, tvoj Kráľ prichádza jazdiac na osľati.  

16  Toho prv neznali jeho učeníci, ale keď bol Ježiš oslávený, vtedy sa rozpamätali, že to bolo napísané o ňom, a vykonali mu to.   

17  Vtedy svedčil zástup, ktorý bol s ním, keď vyvolal Lazara z hrobu a vzkriesil ho z mŕtvych.   

18  A preto aj vyšiel proti nemu zástup, pretože počuli, že učinil ten div.  

19  Vtedy si povedali farizeovia: Vidíte, že nič neosožíte, hľa celý svet odišiel za ním.

Mt 21:1-11

1  A keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfágy, k Olivovému vrchu, vtedy poslal Ježiš dvoch učeníkov   

2  a povedal im: Iďte do mestečka, ktoré je tu pred vami, a hneď najdete oslicu, priviazanú, a osliatko s ňou; odviažte ich a priveďte ku mne.   

3  A keby vám niekto niečo povedal, poviete, že ich Pán potrebuje, ale že ich hneď pošle.   

4  A to všetko sa stalo, aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka, ktorý povedal:   

5  Povedzte dcére Siona: Hľa, tvoj Kráľ ti ide, tichý, jazdiac na oslici a na osľati podrobenej jarmu.   

6  A učeníci odišli a urobili, jako im rozkázal Ježiš,   

7  a priviedli oslicu aj osľa, položili na ne svoje rúcha a na tie ho vysadili.   

8  A väčšina zástupu prestierali svoje rúcha na cestu, a zase iní sekali letorasty so stromov a stlali na cestu,   

9  a zástupy, ktoré išly pred ním, a ktoré išly za ním, kričaly a hovorily: Hosanna v Synovi Dávidovom! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!   

10  A keď vošiel do Jeruzalema, vzbúrilo sa celé mesto, a všetko hovorilo: Kto je toto?   

11  A zástupy vravely: Toto je Ježiš, ten prorok z Galilejského Nazareta.  

Mk 11:1-10

1  A keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfáge a Betánii pri Olivovom vrchu, poslal dvoch zo svojich učeníkov   

2  a povedal im: Iďte do mestečka, ktoré je tu pred vami, a hneď, keď budete vchádzať do neho, najdete osľa priviazané, na ktorom ešte nikto z ľudí nesedel; odviažte ho a priveďte.   

3  A keby vám niekto povedal, čo to robíte, povedzte, že ho Pán potrebuje a že ho zase hneď sem pošle.   

4  A odišli a našli osľa uviazané vonku pri dveriach, na ceste, vedúcej popri tom dome, a odväzovali ho.   

5  A niektorí z tých, ktorí tam stáli, im hovorili: Čo to robíte, že odväzujete osľa?   

6  A oni im povedali tak, ako im prikázal Ježiš, a nechali ich.   

7  A tak doviedli osľa k Ježišovi a hodili naň svoje rúcha, a sadol si naň.   

8  A mnohí stlali svoje rúcha na cestu, a iní sekali letorasty so stromov a stlali na cestu.   

9  A tí, ktorí išli pred ním a za ním, kričali a hovorili: Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!   

10  Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!   

Lk 19:29-44

29  A stalo sa, keď sa priblížil k Betfáge a k Betánii, pri vrchu, zvanom Olivovom, že poslal dvoch zo svojich učeníkov   

30  a povedal im: Iďte do mestečka tu naproti, a keď budete vchádzať do neho, najdete osľa priviazané, na ktorom ešte nikdy nikto z ľudí nesedel, odviažte ho a priveďte ku mne.   

31  A keby sa vás niekto pýtal, prečo ho odväzujete, takto mu poviete: Pán ho potrebuje.   

32  A poslaní odišli a našli, jako im povedal.   

33  A keď odväzovali osľa, povedali im jeho pánovia: Načo odväzujete osľa?   

34  A oni povedali: Pán ho potrebuje.   

35  A priviedli ho k Ježišovi a hodiac na osľa svoje rúcha vysadili naň Ježiša.   

36  A keď išiel, podstierali svoje rúcha na ceste.   

37  A keď sa už blížil k miestu, kde sa schádza s Olivového vrchu, začalo celé to množstvo učeníkov radujúc sa chváliť Boha velikým hlasom za všetky divy, ktoré videli,   

38  a hovorili: Požehnaný Kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!   

39  Ale niektorí z farizeov zo zástupu mu povedali: Učiteľu, potresci svojich učeníkov!   

40  A on odpovedal a riekol im: Hovorím vám, že keby títo mlčali, kamene budú hneď volať. 

41  A keď sa priblížil a uvidel mesto, zaplakal nad ním   

42  a povedal: Ó, keby si aj ty bolo poznalo, a to aspoň v tento tvoj deň, čo je k tvojmu pokoju! Ale teraz je to skryté pred tvojimi očami!   

43  Lebo prijdú na teba dni, že tvoji nepriatelia nahádžu okolo teba val a obkľúčia ťa a sovrú ťa zo všetkých strán   

44  a srovnajú ťa so zemou i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameňa na kameni, pretože si nepoznalo času svojho navštívenia.

Mk 11:11

11  A Ježiš vošiel do Jeruzalema i do chrámu a keď si obzrel všetko, a pretože už bola večerná hodina, vyšiel do Betánie s dvanástimi. 

Mk 11:12-14

12  A keď na druhý deň vyšli z Betánie, zlačnel.   

13  A vidiac zďaleka fík, majúci lístie, išiel k nemu, či by snáď nenašiel niečoho na ňom. Ale keď prišiel k nemu, nenašiel ničoho iba lístie; lebo nebol čas fíkov.   

14  Vtedy odpovedal Ježiš a riekol mu: Nech nikto viac až na veky nejie z teba ovocia! A počuli to jeho učeníci.

Mt 21:18,19

18  Keď potom za včasrána zase išiel do mesta, zlačnel.   

19  A vidiac jeden fík pri ceste išiel k nemu, ale nenašiel na ňom ničoho, iba lístie a povedal mu: Nech sa nikdy viac neurodí z teba ovocia až na veky! A fík naskutku vyschnul. 

Mk 11:15-17

15  Potom prišli do Jeruzalema. A Ježiš vojdúc do chrámu začal vyháňať tých, ktorí predávali a kupovali v chráme, a poprevracal stoly peňazomencom a stolice tých, ktorí predávali holubov,   

16  a nedopustil, aby niekto preniesol nádobu cez chrám.   

17  A učil ich hovoriac im: Či nie je napísané, že môj dom sa bude volať domom modlitby u všetkých národov? Ale vy ste ho urobili pelešou lotrov.

Mt 21:12-17

12  A Ježiš vošiel do chrámu Božieho a vyhnal všetkých predávajúcich a kupujúcich v chráme a stoly peňazomencom poprevracal i stolice tých, ktorí predávali holubov,   

13  a povedal im: Je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby, ale vy ste ho urobili pelešou lotrov.  

14  A pristúpili k nemu slepí a chromí v chráme, a uzdravil ich.   

15  Ale keď videli najvyšší kňazi a zákonníci tie prepodivné veci, ktoré činil, a deti, že kričia v chráme a hovoria: Hosanna v Synovi Dávidovom! hnevali sa   

16  a povedali mu: Čuješ, čo títo hovoria? A Ježiš im povedal: Áno. Či ste nikdy nečítali, že z úst nemluvniat a tých, ktorí požívajú prsia, pripravil si si chválu?   

17  A zanechajúc ich vyšiel z mesta do Betánie a tam prenocoval.

Lk 19:45,46

45  A vošiel do chrámu a začal vyháňať predávajúcich v ňom a kupujúcich   

46  a povedal im: Je napísané: Môj dom je domom modlitby, ale vy ste ho urobili pelešou lotrov.

Mk11:18

18  A počuli to zákonníci i najvyšší kňazi a hľadali, jako by ho zmárnili, lebo sa ho báli, pretože celý zástup žasnul nad jeho učením.

Lk 19:47,48

47  A učil každý deň v chráme, ale najvyšší kňazi a zákonníci ho hľadali zmárniť, aj prední z ľudu,   

48  ale nenašli, čo by mu urobili, lebo všetok ľud visel na ňom a počúval ho.  

Mk 11:19-26

19  A keď bol večer, chodievali von z mesta.   

20  A potom včasráno, keď išli popri fíku, videli ho, že je uschlý od koreňa.   

21  A Peter rozpamätajúc sa povedal mu: Rabbi, pozri, fík, ktorému si zlorečil, vyschnul.   

22  A Ježiš odpovedal a riekol im: Majte vieru Božiu!   

23  Lebo ameň vám hovorím, že ktokoľvek by povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! a nepochyboval by vo svojom srdci, ale by veril, že sa stane, čo hovorí, bude mu, čokoľvek by povedal.   

24  Preto vám hovorím: Všetko, za čokoľvek modliac sa prosíte, verte, že dostanete, a bude vám.   

25  A keď stojíte na modlitbe, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj váš Otec, ktorý je v nebesiach, vám odpustil vaše poklesky.  

26  Ale ak vy neodpustíte, ani váš Otec, ktorý je v nebesiach, vám neodpustí vašich pokleskov.

Mt 21:20-22

20  A keď to videli učeníci, divili sa a hovorili: Jako naskutku vyschnul fík!   

21  A Ježiš odpovedal a riekol im: Ameň vám hovorím, že keby ste mali vieru a nepochybovali by ste, nie len to s tým fíkom vykonáte, ale aj keby ste povedali tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! stane sa,   

22  a všetko, za čokoľvek by ste veriac prosili na modlitbe, dostanete.

Mk 11:27-33

27  A prišli zase do Jeruzalema. A keď sa prechádzal v chráme, pristúpili k nemu najvyšší kňazi, zákonníci a starší   

28  a povedali mu: Jakou mocou činíš tieto veci? Alebo kto ti dal tú moc, aby si činil tieto veci?  

29  A Ježiš odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam na jednu vec; odpovedzte mi, a poviem vám, akou mocou činím tieto veci.   

30  Krst Jánov bol odkiaľ, z neba a či z ľudí? Odpovedzte mi!   

31  Vtedy rozmýšľali medzi sebou a hovorili: Ak povieme: Z neba, povie: Prečo ste mu teda neuverili?   

32  Ale ak povieme, že z ľudí -. Báli sa ľudu, lebo všetci mysleli o Jánovi, že bol skutočne prorok.   

33  A odpovedali a riekli Ježišovi: Nevieme. A Ježiš odpovedal a riekol im: Ani ja vám nepoviem, akou mocou činím tieto veci. 

Lk 20:1-8

1  A stalo sa jedného z tých dní, keď učil ľud v chráme a zvestoval evanjelium, že si zastali k nemu najvyšší kňazi a zákonníci so staršími   

2  a povedali mu: Povedz nám, akou mocou a jakým právom toto činíš, alebo kto ti dal tú moc?   

3  A on odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam jednu vec, a povedzte mi:   

4  Krst Jánov bol z neba a či z ľudí?   

5  A oni uvažovali medzi sebou a vraveli: Ak povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili?  

6  A keď povieme: Z ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján bol prorok.

7  Tak odpovedali, že nevedia, odkiaľ.   

8  A Ježiš im povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto činím. 

Mt 21:23-32

23  A keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu najvyšší kňazi a starší ľudu a povedali: Jakou mocou činíš tieto veci? A kto ti dal tú moc?   

24  A Ježiš odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam na jednu vec; keď mi ju poviete, potom vám i ja poviem, akou mocou činím tieto veci.   

25  Krst Jánov odkiaľže bol, z neba a či z ľudí? A oni rozmýšľali sami u seba hovoriac: Keď povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu tedy neuverili?   

26  A keď povieme: Z ľudí, bojíme sa zástupu, lebo všetci majú Jána jako proroka.   

27  A odpovedali Ježišovi a riekli: Nevieme. Vtedy im aj on povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou činím tieto veci.   

28  No, čo sa vám zdá? Nejaký človek mal dvoch synov. A pristúpil k prvému a povedal: Dieťa, idi, pracuj dnes v mojej vinici!   

29  A on odpovedal a riekol: Nechcem. Ale neskoršie ľutoval a išiel.   

30  A pristúpiac k druhému povedal mu to isté. A ten odpovedal a riekol: Idem, pane; ale neišiel.   

31  Ktorýže z tých dvoch učinil vôľu otcovu? Povedali mu: Ten prvý. A Ježiš im povedal: Ameň vám hovorím, že publikáni a smilnice vás predchádzajú do kráľovstva Božieho.   

32  Lebo prišiel k vám Ján cestou spravedlivosti, a neuverili ste mu, ale publikáni a smilnice mu uverili. A vy ste to videli, ale ani neskoršie ste toho neľutovali, aby ste mu boli uverili.

Mt 21:33-46

33  Počujte iné podobenstvo: Bol človek-hospodár, ktorý vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej preš, vystavil vežu, dal ju do prenájmu vinárom a odcestoval.   

34  A keď sa priblížil čas ovocia, poslal svojich sluhov k vinárom vziať jeho ovocie.   

35  Ale vinári schopili jeho sluhov a ktorého nabili, ktorého zabili a ktorého kameňovali.   

36  Opät poslal iných sluhov, viacerých ako tých prvých, a urobili im to isté.   

37  Naposledy k nim poslal svojeho syna povediac: Budú sa hanbiť a ostýchať môjho syna.   

38  Ale vinári, keď videli syna, povedali medzi sebou: Toto je dedič; poďte, zabime ho, a podržme si sami jeho dedičstvo.  

39  A schopiac ho vyhodili z vinice a zabili.   

40  Tedy keď prijde pán vinice, čo urobí tým vinárom?   

41  Povedali mu: Zlostníkov, zle ich zahubí a vinicu dá do prenájmu iným vinárom, ktorí mu budú oddávať ovocie svojimi časy.   

42  Ježiš im povedal: Či ste nikdy nečítali v písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, práve ten sa stal uholnou hlavou. Od Pána sa to stalo a je to divné v našich očiach?   

43  Preto vám hovorím, že bude odňaté od vás kráľovstvo Božie a bude dané národu, ktorý bude donášať jeho ovocie.   

44  A ten, kto padne na ten kameň, rozrazí sa, a na koho by padnul, toho rozdrtí.   

45  A keď počuli najvyšší kňazi a farizeovia tie jeho podobenstvá, poznali, že hovoril o nich,   

46  a hľadali ho jať, ale sa báli zástupov, lebo ho mali za proroka.

Mk 12:1-12

1  A začal im hovoriť v podobenstvách: Vinicu vysadil nejaký človek, ohradil ju plotom, vykopal nádrž pod prešom, vystavil vežu, prenajal ju vinárom a odcestoval.   

2  A keď tomu bol čas, poslal k vinárom sluhu, aby vzal od vinárov z úrody vinice.   

3  Ale oni ho schopili a nabili a odoslali prázdneho.   

4  A zase k nim poslal iného sluhu; i tomu kameňovaním doráňali hlavu a odoslali ho zohaveného.   

5  A zase len poslal iného; i toho zabili, i mnoho iných, z ktorých jedných nabili a jedných pobili.   

6  Mal teda ešte svojho jediného syna milovaného. I toho k nim poslal naposledy povediac: Budú sa ostýchať môjho syna.   

7  Ale tí vinári si povedali: Toto je dedič; poďte, zabime ho, a dedičstvo bude naše!   

8  A schopili ho a zabili a vyhodili ho von z vinice.   

9  Nuž čo tedy urobí pán vinice? Prijde a zahubí takých vinárov a vinicu dá iným.   

10  Či ste ani toho písma nečítali: Práve ten kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholnou hlavou.   

11  Od Pána sa to stalo, a je to divné v našich očiach.   

12  A hľadali ho jať, ale sa báli zástupu. Lebo poznali, že na nich povedal to podobenstvo. A nechajúc ho odišli.

Lk 20:9-19

9  A začal hovoriť ľudu toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinárom a odcestoval na dlhé časy.   

10  A svojím časom poslal k vinárom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinári ho nabili a poslali s prázdnym.   

11  A poslal druhého sluhu. Oni však i toho nabili a zohaviac poslali s prázdnym.   

12  Potom poslal i tretieho. Ale oni aj toho zranili a vyhodili von.   

13  Vtedy povedal pán vinice: Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna, dozaista, keď uvidia toho, budú sa hanbiť.   

14  Ale vinári, keď ho videli, rozmýšľali medzi sebou a povedali si: Toto je dedič, poďte, zabime ho, aby bolo dedičstvo naše.   

15  A vyhodili ho von z vinice a zabili. Čo im tedy urobí pán vinice?   

16  Prijde a zahladí tých vinárov a vinicu dá iným. A keď to počuli. povedali: Nech sa nestane!   

17  Ale on pozrel na nich a povedal: A čože je tedy to, čo je napísané, že kameň, ktorí zavrhli stavitelia, učinený je hlavou uhla?   

18  Každý, kto padne na ten kameň, rozmliaždi sa, a na koho by on padol, toho rozdlávi.   

19  A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali v tú hodinu vztiahnuť na neho ruky, ale sa báli ľudu. Lebo poznali, že na nich povedal to podobenstvo.  

Mt 22:1-14

1  A Ježiš odpovediac opät im hovoril v podobenstvách a povedal:   

2  Nebeské kráľovstvo je podobné človeku-kráľovi, ktorý učinil svojmu synovi svadbu.   

3  A poslal svojich sluhov, aby išli povolať pozvaných na svadbu. Ale nechceli prijsť.  

4  Opät poslal iných sluhov a povedal: Povedzte pozvaným: Hľa, svoj obed som prichystal, moje voly a krmný dobytok je pobitý, a všetko je hotové; poďte na svadbu!   

5  Ale oni nedbali a odišli, ktorý na vlastné pole, ktorý po svojom kupectve,   

6  a ostatní schopiac jeho sluhov hanebne ich doriadili a pobili.   

7  A keď to počul kráľ, rozhneval sa a poslal svoje vojská a zahubil tých vrahov a ich mesto podpálil.  

8  Vtedy povedal svojim sluhom: Svadba je síce hotová, ale pozvaní neboli hodni.  

9  Teda iďte na rozcestia a všetkých, ktorých najdete, pozvite na svadbu.   

10  A tí sluhovia vyšli na cesty a shromaždili všetkých, ktorých našli, zlých i dobrých, a svadobná dvorana sa naplnila hodovníkmi.   

11  Ale keď vošiel kráľ podívať sa na hodovníkov, videl tam človeka neodiateho svadobným rúchom,   

12  a povedal mu: Priateľu, jako si sem vošiel, nemajúc svadobného rúcha? A on zanemel.   

13  Vtedy povedal kráľ posluhovačom: Sviažte mu nohy aj ruky a vezmite ho a vyhoďte ho do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami.   

14  Lebo je mnoho povolaných, ale málo vyvolených. 

Mt 22:15-22

15  Vtedy odišli farizeovia a radili sa, jako by ho lapili v reči.   

16  A poslali k nemu svojich učeníkov s heródiánmi, ktorí mu povedali: Učiteľu, vieme, že si pravdivý a že ceste Božej učíš v pravde a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu ľudí;   

17  povedzže nám tedy, čo sa tebe zdá: či sa má dať cisárovi daň a či nie?   

18  Ale Ježiš poznal ich zlobu a povedal: Čo ma pokúšate, pokrytci?   

19  Ukážte mi daňový peniaz! A oni mu doniesli denár.   

20  A povedal im: Čí je tento obraz a nápis?   

21  A riekli: Cisárov. Vtedy im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.   

22  A keď to počuli, zadivili sa a zanechajúc ho odišli. 

Mk 12: 13-17

13  A poslali k nemu niektorých z farizeov a z heródiánov, aby ho pochytili v reči,   

14  ktorí, keď prišli, povedali mu: Učiteľu, vieme, že si pravdivý a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka, ale učíš ceste Božej, ako je pravda: či sa sluší dávať cisárovi daň a či nie? Či máme dať a či nemáme dať?   

15  Ale on znajúc ich pokrytstvo povedal im: Čo ma pokúšate? Doneste mi denár, aby som videl.   

16  A oni doniesli. A rečie im: Čí je toto obraz a nápis? A oni mu povedali: Cisárov.   

17  Vtedy odpovedal Ježiš a riekol im: Dávajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu. A preveľmi sa tomu divili

Lk 20:20-26

20  A striehnuc ho poslali k nemu úkladníkov, ktorí sa pokrytecky pretvárali za spravedlivých, aby ho pochytili v reči a potom vydali vrchnosti a moci vladárovej.   

21  A opýtali sa ho a riekli: Učiteľu, vieme, že dobre hovoríš a učíš a nehľadíš na osobu, ale jako je pravda, ceste Božej učíš;   

22  či nám sluší dávať cisárovi daň a či nesluší?   

23  Ale on prezrel ich podvod a povedal im: Čo ma pokúšate?   

24  Ukážte mi denár, čí má obraz a nápis? A oni povedali: Cisárov.   

25  A on im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo Božie, Bohu.   

26  A nemohli ho lapiť za slovo pred ľudom a podiviac sa jeho odpovedi umĺkli.

Mt 22:23-33

23  Toho dňa pristúpili k nemu sadúceovia, ktorí hovoria, že nieto zmŕtvychvstania, a opýtali sa ho   

24  a riekli: Učiteľu, Mojžiš povedal: Keby niekto zomrel nemajúc detí, nech si jeho brat švagrovským právom vezme jeho ženu a vzbudí svojmu bratovi semeno.   

25  Nuž bolo u nás sedem bratov, a prvý oženiac sa zomrel a pretože nemal semena, zanechal svoju ženu svojmu bratovi.   

26  Tak podobne aj druhý aj tretí až do siedmeho.   

27  A naposledy po všetkých zomrela aj žena.   

28  Pri zmŕtvychvstaní tedy ktorého z tých siedmich bude ženou, lebo ju všetci mali?   

29  A Ježiš odpovedal a riekol im: Blúdite, pretože neznáte písem ani moci Božej;   

30  lebo pri zmŕtvychvstaní nebudú sa ani ženiť ani vydávať, ale budú jako anjelia Boží v nebi.   

31  A o zmŕtvychvstaní mŕtvych či ste nečítali, čo vám je povedané od Boha, ktorý povedal:   

32  Ja som Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov? Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale živých.   

33  A keď to počuly zástupy, žasly nad jeho učením. 

Mk 12:18-27

18  A zase prišli k nemu sadúceovia, ktorí hovoria, že neni zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho a riekli:   

19  Učiteľu, Mojžiš nám napísal, že keby zomrel niečí brat a zanechal by po sebe ženu a detí by nezanechal, aby si vzal jeho brat tú jeho ženu a vzbudil svojmu bratovi semeno.   

20  Nuž bolo sedem bratov. A prvý si vzal ženu a keď zomrel, nezanechal semena.   

21  Potom si ju vzal druhý a tiež zomrel nezanechajúc ani on semena, i tretí podobne.   

22  A tak si ju boli vzali všetci siedmi a nezanechali semena. Napokon po všetkých zomrela aj žena.   

23  Pri zmŕtvychvstaní teda, keď vstanú z mŕtvych, ktorého z nich bude ženou? Lebo ju mali všetci siedmi za ženu.   

24  A Ježiš odpovedal a riekol im: Či neblúdite preto, že neznáte písem ani moci Božej?   

25  Lebo keď vstanú z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť ani vydávať, ale budú jako anjeli v nebesiach.   

26  A o mŕtvych, že vstanú, či ste nečítali v knihe Mojžišovej, kde je reč o tom kri, jako mu povedal Bôh a riekol: Ja som Bôh Abrahámov a Bôh Izákov a Bôh Jakobov?   

27  Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých. Vy teda veľmi blúdite.

Lk 12:27-40

27  Povážte ľalie, jako rastú; nepracujú ani nepradú, a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol tak odiaty jako jedna z nich.   

28  Ak tedy trávu na poli, ktorá je dnes a zajtra sa hodí do pece, Bôh tak odieva, o koľko skôr zaodeje vás, ó, ľudia malej viery.   

29  A vy nehľadajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, ani sa takými starosťami neznepokojujte,   

30  lebo to všetko hľadajú národy tohoto sveta, a veď váš Otec vie, že to potrebujete.   

31  Ale hľadajte kráľovstvo Božie, a to všetko vám bude pridané.   

32  Neboj sa, malé stádečko! Lebo sa zaľúbilo vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo!   

33  Predajte svoje imania a dajte almužnu! Urobte si mešce, ktoré nevetšejú, nepominuteľný poklad v nebesiach, kde sa neblíži zlodej, a moľ nekazí;   

34  lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce. 

35  Nech sú vaše bedrá opásané a sviece horiace!   

36  A vy podobní ľuďom, očakávajúcim svojho pána, kedy sa vráti zo svadby, aby mu, keď prijde a zaklepe, hneď otvorili.   

37  Blahoslavení to sluhovia, ktorých, keď prijde pán, najde bdieť! Ameň vám hovorím, že sa opáše a usadí ich za stôl a prijdúc bude ich obsluhovať.   

38  A keby prišiel za druhej stráže a za tretej stráže keby prišiel a našiel tak, blahoslavení sú tí sluhovia!   

39  Ale to vedzte, že keby vedel hospodár, v ktorú hodinu prijde zlodej, bdel by a nedal by preboriť svoj dom.   

40  Teda aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, ktorú sa nenazdáte, prijde Syn človeka.

Mt 22:34-40

34  Ale farizeovia počujúc že umlčal sadúceov, sišli sa dovedna,   

35  a jeden z nich, zákonník sa opýtal pokúšajúc ho a povedal:   

36  Učiteľu, ktoré prikázanie je veľké v zákone?   

37  A Ježiš mu riekol: Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!   

38  To je to veľké a prvé prikázanie.   

39  A druhé, tomu podobné je: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba!   

40  Na týchto dvoch prikázaniach visí celý zákon i proroci.

Mk 12:28-34

28  Vtedy pristúpil jeden zo zákonníkov, keď ich bol počul dohadovať sa, a vediac, že im dobre odpovedal, opýtal sa ho: Ktoré prikázanie je najprvšie od všetkých?   

29  A Ježiš mu odpovedal, že najprvšie od všetkých prikázaní je: Čuj, Izraelu, Pán, náš Bôh, je Pán jeden!  

30  A: milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysli a z celej svojej sily. To je prvé prikázanie.   

31  A druhé podobné je toto: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba! Iného prikázania väčšieho nad tieto niet.   

32  A zákonník mu povedal: Dobre, Učiteľu, pravdu si povedal, že je len jeden Bôh, a nieto iného krome neho,   

33  a milovať ho z celého srdca a z celého umu a z celej duše a z celej sily a milovať blížneho jako samého seba je viac ako všetky zápaly a iné obeti.   

34  A Ježiš vidiac, že rozumne odpovedal, riekol mu: Nie si ďaleko od kráľovstva Božieho. A nikto sa ho už viacej neopovážil opytovať.

Mt 22:41-46

41  A keď sa sišli farizeovia, opýtal sa ich Ježiš   

42  a riekol: Čo sa vám zdá o Kristovi, čí je syn? Povedali mu: Dávidov.   

43  A povedal im: Ako ho tedy Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí:   

44  Pán riekol môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh.   

45  Ak ho tedy Dávid nazýva svojím Pánom, ako je potom jeho synom?   

46  A nikto mu nemohol odpovedať ani slova, ani sa ho viacej od toho dňa nikto neopovážil opytovať. 

Mk 12:35-37

35  A Ježiš odpovedal a riekol učiac v chráme: Jako to hovoria zákonníci, že je Kristus synom Dávidovým?   

36  Veď sám Dávid povedal v Svätom Duchu: Riekol Pán môjmu Pánovi; Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh.   

37  Sám Dávid ho tedy nazýva pánom, nuž akože je potom jeho synom? A celý ten veľký zástup ho rád počúval. 

Lk 20:41-44

41  A povedal im: Ako to hovoria, že Kristus je synom Dávidovým?   

42  Veď aj sám Dávid hovorí v knihe žalmov: Riekol Pán môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,   

43  dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh!   

44  Dávid ho tedy nazýva Pánom, a jakože je potom jeho synom?

Mk 12:38-40

38  A hovoril im vo svojom učení: Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom, krásnom rúchu a byť pozdravovaní na trhoch;   

39  chcú prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach;   

40  ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhého modlenia. Tým sa dostane ťažšieho odsúdenia.  

Lk 20:45-47

45  A keď počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom:   

46  Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom krásnom rúchu a milujú pozdravovania na trhoch a prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach;   

47  ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhej modlitby. Tým sa dostane tým prísnejšieho odsúdenia.

Mt 23:1-39

1  Vtedy hovoril Ježiš zástupom a svojim učeníkom   

2  a riekol: Na stolici Mojžišovej posadili sa zákonníci a farizeovia;   

3  tedy všetko, čo by vám povedali, aby ste zachovávali, zachovávajte a čiňte, ale podľa ich skutkov nečiňte, lebo hovoria, ale nečinia.   

4  A viažu ťažké bremená a neznesiteľné a uvaľujú ich na plecia ľudí, ale oni sami nechcú ich pohnúť svojím prstom.   

5  A všetky svoje skutky činia nato, aby ich ľudia videli. Lebo rozširujú svoje filaktéria a robia veľké podolky svojich plášťov;   

6  majú radi prvé miesta na ležanie pri večeriach a prvé stolice v synagógach   

7  a pozdravovania na trhoch, a aby ich ľudia volali: Rabbi! Rabbi!   

8  Ale vy sa nevolajte rabbim, lebo jeden je váš Učiteľ, Kristus, a vy všetci ste bratia.  

9  A svojím otcom nenazývajte nikoho na zemi, lebo jeden je váš Otec, ten, ktorý je v nebesiach.   

10  Ani sa nenazývajte duchovnými vodcami, lebo jeden je váš vodca, Kristus.  

11  A ten, kto by bol väčší z vás, bude vaším služobníkom.   

12  A ktokoľvek sa povýši, bude ponížený, a ktokoľvek sa poníži, bude povýšený.   

13  Ale beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože zavierate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, lebo vy do neho nevchádzate ani tých, ktorí vchádzajú, nenecháte vojsť.  

14  Beda vám zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože zožierate domy vdôv, a to pod zámienkou dlhého modlenia; preto ponesiete ťažší súd.   

15  Beda vám zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože obchádzate more i suchú zem, aby ste učinili jedného novoverca, a keď sa ním niekto stane, činíte z neho syna pekla, dva razy horšieho ako ste sami. 

16  Beda vám, slepí vodcovia, ktorí hovoríte: Kto by prisahal na chrám, to nie je nič; ale kto by prisahal na zlato chrámu, ten je povinný držať.  

17  Blázni a slepci, veď čože je väčšie, zlato a či chrám, ktorý posväcuje zlato?   

18  A kto by vraj prisahal na oltár, to nie je nič; ale kto by prisahal na dar, ktorý je na ňom, ten je povinný držať.   

19  Blázni a slepci, veď čože je väčšie, dar a či oltár, ktorý posväcuje dar?   

20  A tak tedy ten, kto prisahá na oltár, prisahá naň i na všetko. čo je na ňom;   

21  a ten, kto prisahá na chrám, prisahá naň i na toho, ktorý býva v ňom;   

22  a ten, kto prisahá na nebo, prisahá na trón Boží, i na toho, ktorý sedí na ňom.   

23  Beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože dávate desiatky z máty, z kôpru a kmínu a opustili ste to, čo je ťažšieho v zákone, súd, milosrdenstvo a vernosť; toho bolo treba činiť a tamto neopustiť.   

24  Slepí vodcovia, ktorí cedíte komára a veľblúda prehlcujete! 

25  Beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože čistíte vonok pohára a misy, ale zvnútra sú plné lúpeže a nezdržanlivosti!  

26  Farizee, slepče, vyčisti najprv vnútro pohára a misy, aby bol čistý aj ich vonok!   

27  Beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože sa podobáte hrobom, obieleným vápnom, ktoré sa síce zvonku zdajú byť krásnymi, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a každej nečistoty.   

28  Tak aj vy, zvonku síce zdáte sa ľuďom, že ste spravedliví, ale vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti. 

29  Beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, že staviate hroby prorokov a ozdobujete pomníky spravedlivých   

30  a hovoríte: Keby sme boli žili za dní našich otcov, neboli by sme bývali ich spoluúčastníkmi na krvi prorokov.   

31  A tak sami si vydávate svedoctvo, že ste synovia tých, ktorí povraždili prorokov.   

32  Naplňte aj vy mieru svojich otcov!  

33  Hadi! Plemä vreteníc, ako by ste vy utiekli odsúdeniu do pekla?!   

34  Preto hľa, ja posielam k vám prorokov a múdrych a učených v zákone, a niektorých z nich zabijete a ukrižujete a niektorých z nich zbičujete vo svojich synagógach a budete ich prenasledovať z mesta do mesta,   

35  aby prišla na vás všetka krv spravedlivá, vylievaná na zemi, od krvi spravedlivého Ábela až po krv Zachariáša, syna Barachiášovho, ktorého ste zavraždili medzi chrámom a oltárom.   

36  Ameň vám hovorím, že prijde toto všetko na toto pokolenie.  

37  Jeruzaleme, Jeruzaleme, ty, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, ktorí sú kedy poslaní k tebe, koľko ráz som chcel shromaždiť tvoje deti, tak ako sliepka shromažďuje svoje kuriatka pod svoje krýdla, ale nechceli ste!   

38  Hľa, zanecháva sa vám váš dom pustý!   

39  Lebo vám hovorím, že ma už odteraz nikdy neuvidíte, až poviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! 

Mk 12:41-44

41  A Ježiš sadnúc si naproti chrámovej pokladnici díval sa, jako hádzal zástup kovové peniaze do pokladnice. A mnohí bohatí hodili mnoho.   

42  A prišla jedna chudobná vdova a hodila dva haliere, čo je štvrtinou groša.   

43  Vtedy si privolal svojich učeníkov a povedal im: Ameň vám hovorím, že táto chudobná vdova hodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice.   

44  Lebo všetci hodili z toho, čo im zvyšovalo, ale ona zo svojho nedostatku hodila všetko, čo mala, všetko svoje živobytie. 

Lk 21:1-4

1  A pozrúc hore videl bohatých hádzať svoje dary do chrámovej pokladnice.   

2  A videl aj nejakú veľmi chudobnú vdovu, ktorá ta hodila dva haliere,   

3  a povedal: Pravdu vám hovorím, že táto chudobná vdova hodila viac ako všetci;   

4  lebo títo všetci hodili do darov Božích z toho, čo sa im zvyšovalo; ale táto zo svojho nedostatku hodila všetku svoju živnosť, ktorú mala.

Mk 13:1 – 14:2

1  V ten deň vyšiel Ježiš z toho domu a sadnul si pri mori.   

2  A sišlo sa k nemu mnoho zástupov, takže vstúpil do lode a sadnul si tam, a celý zástup stál na brehu.   

3  A hovoril im mnoho v podobenstvách a vravel: Hľa, vyšiel rozsievač, aby rozsieval.   

4  A keď rozsieval, niektoré zrnká padly vedľa cesty, a prišli vtáci a sozobali ich.   

5  A iné padly na skalnaté miesta, kde nemaly mnoho zeme, a hneď vzišly, pretože nemaly hlbokosti zeme;   

6  ale keď vyšlo slnce, vyhorely a preto, že nemaly koreňa, vyschly.  

7  A iné padly do tŕnia, a tŕnie vzrástlo a udusilo ich.   

8  A zase iné padly na dobrú zem a vydaly užitok, niektoré sto, niektoré šesťdesiat a niektoré tridsať.   

9  Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!   

10  A pristúpili učeníci a povedali mu: Prečo im hovoríš v podobenstvách?   

11  A on odpovedal a riekol im: Vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale tamtým nie je dané.   

12  Lebo kto má, tomu bude dané, a rozhojní sa mu; ale kto nemá, od toho bude odňaté i to, čo má.   

13  V podobenstvách im hovorím preto, že hľadiac nevidia a čujúc nečujú ani nerozumejú,   

14  a plní sa na nich proroctvo Izaiášovo, ktoré hovorí: Počuť počujete, ale neporozumiete, a hľadieť i hľadieť budete, ale neuvidíte.   

15  Lebo stučnelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počuli a svoje oči zažmúrili, aby snáď nejako očami nevideli, ušami nepočuli, srdcom neporozumeli a neobrátili sa, a uzdravil by som ich.   

16  Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že čujú.   

17  Lebo ameň vám hovorím, že mnohí proroci a spravedliví žiadali si vidieť to, čo vy vidíte, a nevideli, a počuť, čo vy čujete, a nepočuli.   

18  Vy tedy počujete podobenstvo o rozsievačovi.   

19  Keď ktokoľvek počuje slovo o tom kráľovstve a nerozumie, prichádza ten zlý a uchvacuje to, čo mu bolo vsiate do srdca. To je ten posiaty vedľa cesty.   

20  A na skalné miesta posiaty je ten, kto čuje slovo a hneď ho prijíma s radosťou.   

21  Lež nemá v sebe koreňa, ale je dočasný, a keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa pohoršuje.  

22  A zase posiaty do tŕnia je ten, kto čuje slovo, ale starosť tohoto sveta a zvod bohatstva udusuje slovo, a býva bez užitku.   

23  Ale na dobrú zem posiaty je ten, kto čuje slovo a rozumie, a kto už potom naozaj donáša užitok, a síce niekto donáša sto, niekto šesťdesiat a niekto tridsať. 

24  Predložil im aj iné podobenstvo povediac: Nebeské kráľovstvo je podobné človekovi, ktorý zasial dobré semeno na svojom poli.   

25  Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ a nasial kúkoľa medzi pšenicu vonkoncom po poli a odišiel.   

26  Keď potom vzrástla bylina a doniesla plod, vtedy sa ukázal i kúkoľ.   

27  A pristúpili sluhovia hospodárovi a povedali mu: Pane, či si ty nenasial dobrého semena na svojom poli? Zkadiaľže má tedy kúkoľ?   

28  A on im povedal: Človek nepriateľ to urobil. A sluhovia mu riekli: Či chceš tedy, aby sme išli a sosbierali ho?   

29  A on povedal: Nie, aby ste snáď sbierajúc kúkoľ nejako spolu s ním nevytrhali aj pšenice.

30  Nechajte oboje spolu rásť až do žatvy, a v čas žatvy poviem žencom: Soberte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu svezte do mojej stodoly.  

31  A zase iné podobenstvo im predložil a povedal: Nebeské kráľovstvo je podobné horčičnému zrnu, ktoré vzal človek a zasial na svojom poli,   

32  ktoré zrno je menšie od všetkých takých semien, ale keď vzrastie, je väčšie ako zeliny a býva z neho strom, takže prichádzavajú nebeskí vtáci a robia si hniezda na jeho vetviach. 33  A ešte iné podobenstvo im rozprával: Nebeské kráľovstvo je podobné kvasu, ktorý vzala žena a zarobila do troch mierok múky, až všetko skyslo.   

34  Toto všetko hovoril Ježiš v podobenstvách zástupom a bez podobenstva im nehovoril ničoho,   

35  aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka, ktorý hovoril: Otvorím svoje ústa v podobenstvách, budem vyprávať veci, skryté od založenia sveta.

36  Vtedy zanechajúc Ježiš zástupy, išiel do domu. A pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali mu: Vylož nám podobenstvo o tom kúkoli toho poľa.   

37  A on odpovedal a riekol im: Ten, kto rozsieva dobré semeno, je Syn človeka,   

38  a pole je svet, a dobré semeno sú synovia kráľovstva; kúkoľ sú synovia toho zlého;   

39  nepriateľ, ktorý ich nasial, je diabol; žatva je skonanie sveta, a ženci sú anjeli.   

40  A tedy jako sa sberá kúkoľ a páli ohňom, tak bude aj pri skonaní tohoto sveta:   

41  Syn človeka pošle svojich anjelov, a vyberú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, ktorí páchajú neprávosť,   

42  a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.   

43  Vtedy sa budú spravedliví skvieť ako slnce v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! 

44  Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu skrytému na poli, ktorý, keď našiel človek, skryl a od radosti ide a predáva všetko, čo má, a kúpi to pole. 
45
  Zase je nebeské kráľovstvo podobné človekovi kupcovi, ktorý hľadal krásne perly   

46  a ktorý najdúc jednu drahocennú perlu odišiel a predal všetko, čo mal, a kúpil ju. 

47  Opät je nebeské kráľovstvo podobné vlečnej sieti, spustenej do mora a tiahnucej so sebou tvory z každého druhu,   

48  ktorú, keď bola naplnená, vytiahli na breh a sadnúc si sobrali čo dobré do nádob a čo zlé vyhádzali von.   

49  Tak bude pri skonaní sveta: vyjdú anjeli a oddelia zlých zpomedzi spravedlivých   

50  a uvrhnú ich do ohnivej pece, tam bude plač a škrípanie zubami.   

51  A Ježiš im riekol: Či ste porozumeli tomuto všetkému? A oni mu povedali: Áno, Pane.   

52  A on im povedal: Preto každý učený v zákone, získaný za učeníka v nebeskom kráľovstve je podobný človeku hospodárovi, ktorý vynáša zo svojho pokladu nové i staré veci.

53  A stalo sa, keď dopovedal Ježiš tie podobenstvá, že sa pobral preč odtiaľ   

54  a prijdúc do svojej otčiny učil ich v ich synagóge, takže žasli a hovorili: Odkiaľ má tento tú múdrosť a tie divy?   

55  Či nie je toto syn toho tesára? Či sa nevolá jeho matka Mária, a jeho bratia Jakob a Jozes a Šimon a Júdas?   

56  A či nie sú všetky jeho sestry u nás? Odkiaľ tedy má tento všetko toto?   

57  A urážali sa na ňom. A Ježiš im povedal: Prorok nie je bezo cti, iba vo svojej otčine a vo svojom dome.   

58  A neučinil tam mnoho divov, pre ich neveru.  

kap. 14

1  V tom čase počul Heródes, jedno z tamojších štyroch kniežat, chýr o Ježišovi   

2  a povedal svojim služobníkom: To je Ján Krstiteľ, on vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci. 

Lk 21:5 – 22:2

5  A keď hovorili niektorí o chráme, že je ozdobený krásnymi kameňmi a posvätnými dary, povedal:   

6  Prijdú dni, v ktorých z toho, čo tu vidíte, nebude zanechaný kameň na kameni, ktorý by nebol zborený.   

7  A opýtali sa ho a riekli: Učiteľu, a kedy to bude? A čo bude znamením, keď sa to bude mať diať?   

8  A on povedal: Hľaďte, aby ste neboli zvedení! Lebo mnohí prijdú pod mojím menom a budú hovoriť: Ja som Kristus, a: Čas sa priblížil. Teda nepojdete za nimi!   

9  A keď počujete o vojnách a o nepokojoch, nestrachujte sa, lebo to sa musí najprv stať, ale nie hneď bude koniec.   

10  Vtedy im hovoril: Povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu,   

11  a budú veľké zemetrasenia miestami, a bude bývať hlad a mor, a budú sa ukazovať strašné zjavy a veľké znamenia s neba.   

12  Ale pred tým predovšetkým vztiahnu na vás svoje ruky a budú vás prenasledovať vydávajúc vás do synagóg a do žalárov a povedú vás pred kráľov a pred vladárov pre moje meno.   

13  A to sa vám bude diať na svedoctvo.   

14  Složte to tedy vo svojich srdciach, aby ste sa nestarali vopred, ako a čo máte povedať na svoju obranu,   

15  lebo ja vám dám ústa a múdrosť, ktorej nebudú môcť odolať ani pred ňou obstáť niktorí vaši protivníci.   

16  No, budú vás zrádzať i vlastní rodičia i bratia i príbuzní i priatelia a usmrtia niektorých z vás,   

17  a všetci vás budú nenávidieť pre moje meno.   

18  Ale ani vlas s vašej hlavy nezhynie.   

19  Svojou trpezlivosťou si dobyte svoje duše!   

20  A keď uvidíte Jeruzalem, že je obkľúčený vojskami, vtedy vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie.   

21  A vtedy tí, ktorí budú v Judsku, nech utekajú na vrchy, a ktorí v jeho strede, nech vyjdú, a ktorí na poliach, nech nevchádzajú do neho.   

22  Lebo to budú dni pomsty, aby sa naplnilo všetko, čo je napísané.   

23  Ale beda tehotným a tým, ktoré budú kojiť v tých dňoch. Lebo bude veľká tieseň v tej zemi, a hnev bude na tomto ľude,   

24  a budú padať ostrím meča a zajatí zavedení budú medzi všetky národy, a Jeruzalem bude šliapaný od pohanov, dokiaľ sa nenaplnia časy pohanov.   

25  A budú znamenia na slnku a na mesiaci i na hviezdach, a na zemi bude sovrenie národov, nevediacich, kam sa podieť, keď bude hučať more a vlnobitie,   

26  takže zmŕtvejú ľudia od strachu a od očakávania toho, čo všetko prijde na svet. Lebo nebeské moci sa budú pohybovať.   

27  A vtedy uvidia Syna človeka, prichádzajúceho na oblaku s mocou a slávou, velikou.   

28  A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.   

29  A povedal im aj podobenstvo: Vidzte fík a všetko stromovie:   

30  keď už pučia, a vidíte to, sami od seba viete, že je už blízko leto.   

31  Tak aj vy, keď uvidíte, že sa to všetko deje, vedzte, že je blízko kráľovstvo Božie.   

32  Ameň vám hovorím, že nepominie toto pokolenie, dokiaľ sa všetko nestane.   

33  Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú.   

34  A vystríhajte sa, aby snáď vaše srdcia neboly obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o tento život, a náhle by prišiel na vás ten deň.   

35  Lebo prijde jako osídlo na všetkých, ktorí bývajú na tvári celej zeme.  

36  Preto teda bdejte každého času, modliac sa, žeby ste boli uznaní za hodných uniknúť všetkému tomu, čo sa to má diať, a postaviť sa pred Synom človeka.   

37  A cez deň učieval v chráme a na noc chodieval von a nocúval na vrchu, zvanom Olivovom.   

38  A všetok ľud prichádzal na úsvite k nemu do chrámu počúvať ho. 

kap. 22

1  A blížil sa sviatok nekvasených chlebov, zvaný Pascha, to jest Veľká noc.   

2  A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by ho zabili, lebo sa báli ľudu.

Mt 24:1 – 26:5

1  Potom vyšiel Ježiš z chrámu a išiel. A pristúpili jeho učeníci, aby mu ukázali stavby chrámu.   

2  Ale Ježiš odpovedal a riekol im: Či nevidíte všetkého tohoto? Ameň vám hovorím, že tu nebude ponechaný kameň na kameni, ktorý by nebol zborený.   

3  A keď sedel na Olivovom vrchu, pristúpili k nemu učeníci osobitne a riekli: Povedz nám, kedy to bude, a čo bude znamením tvojho príchodu a skonania sveta?   

4  A Ježiš odpovedal a riekol im: Hľaďte, aby vás niekto nezviedol!   

5  Lebo mnohí prijdú pod mojím menom a budú hovoriť: Ja som Kristus, a zvedú mnohých.   

6  A budete slýchať o vojnách a chýry o vojnách. Hľaďte, aby ste sa nestrachovali, lebo to všetko sa musí stať, ale ešte nie je koniec.   

7  Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, a bude bývať hlad a mor, a zemetrasenia budú miestami.   

8  A to všetko je počiatkom preporodných bolestí sveta.   

9  Vtedy vás vydajú v súženie a budú vás zabíjať, a budete nenávidení od všetkých národov pre moje meno.   

10  A vtedy sa pohoršia mnohí a budú jedni druhých zrádzať a jedni druhých nenávidieť   

11  a povstanú aj mnohí falošní proroci a zvedú mnohých.   

12  A preto, že bude rozmnožená neprávosť, ochladne láska mnohých;   

13  ale kto zotrvá až do konca, ten bude spasený.   

14  A toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedoctvo všetkým národom, a vtedy prijde koniec.   

15  Keď tedy uvidíte ohavnosť spustošenia, o ktorej hovoril prorok Daniel, že stojí na svätom mieste (Kto čítaš, rozumej!),   

16  vtedy tí, ktorí budú v Judsku, nech utekajú na vrchy;   

17  kto bude na postreší, nech nesostupuje, aby vzal niečo zo svojho domu,   

18  a kto na poli, nech sa nevracia zpät, aby vzal svoje rúcho.   

19  Lež beda tehotným a tým, ktoré budú kojiť v tých dňoch.   

20  Ale modlite sa, aby sa váš útek neprihodil v zime ani v sobotu.   

21  Lebo vtedy bude veliké súženie, akého nebolo od počiatku sveta až doteraz, ani už nikdy viac nebude.   

22  A keby neboly zkrátené tie dni, nebolo by zachránené niktoré telo; ale pre vyvolených budú zkrátené tie dni.   

23  Vtedy keby vám niekto povedal: Hľa, tu je Kristus! alebo: Tu! neverte!   

24  Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a dajú veliké znamenia a budú robiť zázraky, takže by zviedli v blud, keby bolo možné, aj vyvolených.   

25  Hľa, predpovedal som vám to!   

26  Tedy keď vám povedia: Hľa, je na púšti! nevychádzajte! Hľa, vo vnútorných chyžiach! neverte!   

27  Lebo jako vychádza blesk od východu a ukazuje sa až na západ, tak bude aj príchod Syna človeka.   

28  Lebo kdekoľvek bude mŕtvola, tam sa shromaždia aj orli.   

29  A hneď po súžení tých dní zatmie sa slnce, a mesiac nedá svojej žiare, a hviezdy budú padať s neba, a nebeské moci sa budú pohybovať.   

30  A vtedy sa ukáže znamenie Syna človeka na nebi, a vtedy budú plakať všetky pokolenia zeme a uvidia Syna človeka, prichádzajúceho na nebeských oblakoch s mocou a slávou velikou.   

31  A pošle svojich anjelov s trúbou veľkého zvuku, a shromaždia jeho vyvolených od štyroch vetrov, od jedných končín nebies až po ich druhé končiny.   

32  A od fíka sa naučte podobenstvu: keď už zmäkne jeho letorast a vyženie lístie, viete, že je už blízko leto.   

33  Tak aj vy, keď uvidíte všetko toto, vedzte, že je blízko, predo dvermi.   

34  Ameň vám hovorím, že nepominie toto pokolenie, až sa to všetko stane.  

35  Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú.   

36  Ale o tom dni a o tej hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli ani Syn, iba sám môj Otec.   

37  A jako bolo za dní Noeho, tak bude aj za príchodu Syna človeka:   

38  lebo jako v tých dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávaly až do toho dňa, ktorého vošiel Noe do korábu,   

39  a nezvedeli, až prišla potopa a všetkých zachvátila: tak bude aj za príchodu Syna človeka.

40  Vtedy budú dvaja na poli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný.   

41  Dve budú mlieť vo mlyne; jedna bude vzatá a druhá zanechaná.   

42  Teda bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň prijde váš Pán.   

43  Ale to vedzte, že keby hospodár vedel, v ktorú stráž prijde zlodej, bdel by a nedal by podkopať svoj dom.   

44  Preto aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, v ktorú sa nenazdáte, prijde Syn človeka.   

45  Ktože je tedy tým verným sluhom a opatrným, ktorého ustanovil jeho Pán nad svojou čeľaďou, aby im dával pokrm na čas?  

46  Blahoslavený ten sluha, ktorého, keď prijde jeho pán, najde tak robiť.   

47  Ameň vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom.   

48  Ale keby povedal ten zlý sluha vo svojom srdci: Môj pán ešte dlho neprijde,   

49  a začal by spolusluhov biť a jesť a piť s opilcami –   

50  prijde pán toho sluhu v deň, v ktorý sa nenazdá, a v hodinu, ktorej nezná,   

51  a rozpoltí ho a jeho diel položí s pokrytcami; tam bude plač a škrípanie zubami. 

kap. 25

1  Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzaly svoje lampy a vyšly vústrety ženíchovi.   

2  Ale päť z nich bolo rozumných a päť bláznivých.   

3  Bláznivé vezmúc svoje lampy nevzaly so sebou oleja;   

4  ale rozumné vzaly oleja vo svojich nádobách so svojimi lampami.   

5  A keď neprichádzal ženích, podriemaly všetky a pospaly.   

6  Ale o polnoci povstal krik: Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety!   

7  Vtedy vstaly všetky tie panny a ozdobily svoje lampy.   

8  A bláznivé povedaly rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.   

9  Ale rozumné odpovedaly a riekly: Aby snáď nebolo pre nás i pre vás málo, iďte radšej k predavačom a kúpte si!   

10  A keď odišly kúpiť, prišiel ženích, a tie, ktoré boly hotové, vošly s ním na svadbu, a zavrely sa dvere.   

11  Potom na koniec prišly aj tie ostatné panny a hovorily: Pane, Pane, otvor nám!   

12  Ale on odpovedal a riekol: Ameň vám hovorím, neznám vás!   

13  Bdejte tedy, lebo neviete dňa, ani hodiny, kedy prijde Syn človeka.  

14  Lebo bude tak, ako čo istý človek, ktorý odchádzal na cestu, povolal svojich vlastných sluhov a odovzdal im svoj majetok.   

15  A jednému dal päť hrivien, jednému dve a jednému jednu, každému podľa jeho vlastnej možnosti, a odcestoval.   

16  A ten, ktorý dostal päť hrivien, odišiel hneď, zarábal nimi a vyrobil druhých päť hrivien;   

17  podobne i ten, ktorý dostal dve, získal druhé dve.   

18  Ale ten, ktorý dostal jednu, odišiel, vykopal jamu do zeme a skryl peniaze svojho pána.   

19  Potom po dlhom čase prišiel pán tých sluhov a účtoval s nimi.   

20  A pristúpil ten, ktorý bol dostal päť hrivien, a doniesol iných päť hrivien a povedal: Pane, päť hrivien si mi odovzdal, hľa, iných päť hrivien som získal nimi.   

21  A jeho pán mu povedal: Dobre sluha, dobrý a verný, nad málom si bol verný, nad mnohom ťa ustanovím. Vojdi do radosti svojho pána!   

22  A pristúpil aj ten, ktorý bol dostal dve hrivny, a povedal: Pane, dve hrivny si mi odovzdal; hľa, iné dve hrivny som získal nimi.   

23  A jeho pán mu povedal: Dobre, sluha, dobrý a verný, nad málom si bol verný, nad mnohom ťa ustanovím. Vojdi do radosti svojho pána!   

24  Potom pristúpil aj ten, ktorý bol dostal jednu hrivnu, a povedal: Pane, znal som ťa, že si prísny človek, ktorý žneš, kde si nesial, a shromažďuješ ztade, kde si nerozsypal,   

25  a bojac sa odišiel som a skryl som tvoju hrivnu v zemi; hľa, tu máš, čo je tvoje.   

26  A jeho pán odpovedal a riekol mu: Zlý sluha a lenivý, vedel si, že žnem, kde som nesial, a shromažďujem ztade, kde som nerozsypal.   

27  Tak si mal hodiť moje peniaze peňazomencom, a ja prijdúc bol by som vzal svoje s úrokom.   

28  Tedy vezmite od neho hrivnu a dajte tomu, ktorý má desať hrivien.   

29  Lebo každému, kto má, bude dané, a bude mať hojnosť; ale od toho, kto nemá, bude vzaté i to, čo má.   

30  A toho neužitočného sluhu vyhoďte do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami. 

31  A keď prijde Syn človeka vo svojej sláve a všetci svätí anjeli s ním, vtedy sa posadí na tróne svojej slávy,   

32  a shromaždené budú pred neho všetky národy, a oddelí ich, jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov,   

33  a postaví ovce po svojej pravici a kozlov po ľavici.   

34  Vtedy povie Kráľ tým, ktorí budú po jeho pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, vládnite dedične kráľovstvom, vám pripraveným od založenia sveta.   

35  Lebo som bol hladný, a dali ste mi jesť; smädný som bol, a dali ste mi piť; hosťom-cudzincom som bol, a prijali ste ma;   

36  nahý, a odiali ste ma; nemocný som bol, a navštívili ste ma; v žalári som bol, a prišli ste za mnou.   

37  Vtedy mu odpovedia spravedliví a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a napojili sme ťa?   

38  A kedyže sme ťa videli hosťa-cudzinca a prijali sme ťa, alebo nahého a odiali sme ťa?   

39  A kedy sme ťa videli nemocného alebo v žalári a prišli sme za tebou?   

40  A Kráľ odpovedajúc riekne im: Ameň vám hovorím, že nakoľko ste to učinili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste učinili.   

41  Potom povie aj tým po ľavici: Iďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom.   

42  Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; smädný som bol, a nedali ste mi piť;   

43  hosťom-cudzincom som bol, a neprijali ste ma; nahý, a neodiali ste ma; nemocný a v žalári a nenavštívili ste ma.   

44  Vtedy mu aj oni odpovedia a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo jako hosťa-cudzinca alebo nahého alebo nemocného alebo v žalári a neposlúžili sme ti?

45  Vtedy im odpovie a riekne: Ameň vám hovorím, že nakoľko ste toho neučinili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neučinili.   

46  A títo pojdú do večného trápenia, ale spravedliví do večného života.

kap. 26

1  A stalo sa, keď dokončil Ježiš všetky tieto reči, že povedal svojim učeníkom:   

2  Viete, že po dvoch dňoch bude Veľká noc, a Syn človeka sa vydáva ta, aby bol ukrižovaný.

3  Vtedy sa sišli najvyšší kňazi, zákonníci a starší ľudu do dvorany najvyššieho kňaza, zvaného Kaifáša,  

4  a uradili sa, aby lapili Ježiša ľsťou a zabili,   

5  ale hovorili: Nie na sviatok, aby nepovstala vzbura medzi ľudom.  

Súbor na stihnutie: CHRONOLOGIA 2014- 07. Služba na Judských končinách a návrat do Jeruzalema na paschu_