CHRONOLOGICKÉ ČÍTANIE BIBLIE. Chronológia evanjelií. 5. Druhá galilejská služba

Účelom tohto chronologického zoradenia je nerušené súvislé čítanie (bez listovania z jednej knihy do druhej).

Zoradenie textov Evanjelií je podľa: Ruff Tibor, Chronologické čítania celého svätého Písma, SZPA, Budapešť.

Zdroj textov Evanjelií: http://www.biblia.sk/ Roháčekov preklad.

5. Druhá galilejská služba

Mk 6:14-29

14  A počul o tom kráľ Heródes (lebo jeho meno sa bolo stalo všeobecne známym) a hovoril: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci.   

15  Jedni totiž hovorili, že je Eliáš, a iní hovorili, že je prorok alebo jako jeden z prorokov.   

16  Ale keď to počul Heródes, povedal: To je Ján, ktorého som ja sťal; on vstal z mŕtvych. 

17  Lebo ten istý Heródes poslal svojich sluhov a chopil Jána a poviazal ho v žalári pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata, pretože si ju bol vzal za ženu.   

18  Lebo Ján hovoril Heródesovi: Nepatrí sa ti mať ženu svojho brata.   

19  Lež Heródiada mala zlé oko na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla,   

20  lebo Heródes sa bál Jána vediac, že je muž spravedlivý a svätý, a chránil ho. A počujúc ho všeličo i činil, a rád ho počúval.   

21  Ale keď prišiel príhodný deň, keď na deň svojho narodenia robil Heródes svojim veľmožom, generálom a popredným Galilee hostinu,   

22  a keď ta vošla dcéra tej istej Heródiady a tancovala, zaľúbila sa Heródesovi aj spoluhodovníkom; a kráľ povedal dievčaťu: Pýtaj odo mňa, čo len chceš, a dám ti.   

23  A prisahal jej: Čo len budeš žiadať odo mňa, dám ti, a čo by bolo až do polovice môjho kráľovstva.   

24  A ona vyšla a povedala svojej materi: Čo si mám pýtať? A ona riekla: Hlavu Jána Krstiteľa.   

25  Vtedy hneď vošla so spechom ku kráľovi, pýtala si a riekla: Chcem, aby si mi naskutku dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.   

26  A kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a pre spoluhodovníkov nechcel ju odbyť.   

27  Preto kráľ hneď poslal kata a rozkázal doniesť hlavu Jánovu.   

28  A on odišiel, sťal ho v žalári a doniesol jeho hlavu na mise a dal ju dievčaťu, a dievča ju dalo svojej materi.   

29  A keď to počuli jeho učeníci, prišli a vzali jeho mŕtve telo a položili ho do hrobu.

Mt 14:1-12

1  V tom čase počul Heródes, jedno z tamojších štyroch kniežat, chýr o Ježišovi   

2  a povedal svojim služobníkom: To je Ján Krstiteľ, on vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci.   

3  Lebo Heródes chopil Jána a poviazal ho a vsadil do žalára pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata.   

4  Lebo Ján mu hovoril: Nepatrí sa ti ju mať.   

5  A chcel ho zabiť, ale sa bál ľudu, lebo ho mali za proroka.   

6  Ale potom, keď slávili narodeniny Heródesove, tancovala dcéra Heródiady v prostredku a zaľúbila sa Heródesovi.   

7  A preto jej sľúbil s prísahou, že jej dá, čokoľvek by si žiadala.   

8  A ona, súc navedená od svojej matere, povedala: Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.   

9  A kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a pre spolustolujúcich rozkázal dať.   

10  A pošlúc kata sťal Jána v žalári.   

11  A donesená bola jeho hlava na mise a daná dievčaťu, a zaniesla svojej materi.   

12  Potom tam prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; a prišli a zvestovali to Ježišovi.

Lk 9:7-9

7  A tetrarcha Heródes počul o tom o všetkom, čo sa to dialo od neho, a bol v rozpakoch, pretože niektorí hovorili, že to Ján vstal z mŕtvych,   

8  a niektorí, že sa Eliáš zjavil, a zase iní, že niektorý z dávnych prorokov vstal.   

9  A Heródes povedal: Jána som ja sťal, ale kto je tento, o ktorom ja čujem také veci? A hľadal možnosť vidieť ho.   

10  A keď sa navrátili apoštolovia, rozprávali mu, jaké veliké veci činili. A on pojmúc ich odišiel osobitne na pusté miesta mesta, zvaného Betsaida. 

Mt 14:13-21

13  A keď to počul Ježiš, odišiel odtiaľ na lodi na pusté miesto, osobitne. A počujúc o tom zástupy išly pešo za ním z tých miest. 14  A keď vyšiel odtiaľ Ježiš, videl veliký zástup a zľutoval sa nad nimi a uzdravoval ich chorých.   

15  A keď bol večer, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: Miesto je tu pusté, a čas už prešiel; prepusti zástupy, aby odíduc do mestečiek nakúpili si potravy.   

16  Ale Ježiš im povedal: Nie je im treba odísť, dajte im vy jesť.   

17  A oni mu povedali: Nemáme tu iba päť chlebov a dve ryby.   

18  A on im povedal: Doneste mi ich sem!   

19  A rozkázal zástupom, aby si posadali na tráve, a vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba požehnal a lámuc dával chleby učeníkom a učeníci dávali zástupom.   

20  A jedli všetci a nasýtili sa, a sobrali, čo zostalo zvýšených kúskov, dvanásť plných košov.   

21  A tých, ktorí jedli, bolo asi päť tisíc mužov, krome žien a detí.

Mk 6:30-44

30  A apoštolovia sa sišli k Ježišovi a zvestovali mu všetko, čo činili a čo učili.   

31  A povedal im: Poďte vy sami osobitne na pusté miesto a odpočiňte si trochu. Lebo bolo mnoho tých, ktorí prichádzali a odchádzali, a nemali kedy ani jesť.   

32  A odplavili sa na lodi na pusté miesto osobitne.   

33  A zástupy ich videly, že idú preč, a mnohí ho poznali. A sbehli sa ta pešo zo všetkých tých miest a predišli ich a shromaždili sa k nemu.   

34  A keď vyšiel Ježiš z lode, videl veliký zástup ľudí a bolo mu ich ľúto, pretože boli jako ovce, nemajúce pastiera, a začal ich učiť mnohým veciam.   

35  A keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a vraveli: Miesto je tu pusté, a už je veľa hodín.   

36  Rozpusti ich, aby odišli do okolných dvorov poľných a do osád a nakúpili si chleba, lebo nemajú čo jesť.   

37  Ale on odpovedal a riekol im: Dajte im vy jesť! A povedali mu: Či máme odísť a nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?  

38  A on im povedal: Koľko chlebov máte? Iďte a pozrite! A keď zvedeli, riekli: Päť a dve ryby.   

39  Vtedy ich rozkázal usadiť všetkých po stolových skupinách na zelenej tráve.   

40  A položili sa v hriadkových oddeleniach po sto a po päťdesiat.   

41  Potom vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba požehnal a lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby kládli pred nich, aj tie dve ryby rozdelil všetkým.  

42  A jedli všetci a nasýtili sa.   

43  A nasbierali kúskov plných dvanásť košov, aj z tých rýb.  

44  A tých, ktorí jedli tie chleby, bolo okolo päť tisíc mužov.

Lk 9:10-17

10  A keď sa navrátili apoštolovia, rozprávali mu, jaké veliké veci činili. A on pojmúc ich odišiel osobitne na pusté miesta mesta, zvaného Betsaida.

11  A keď to zvedely zástupy, išly za ním. A prijal ich a hovoril im o kráľovstve Božom a tých, ktorí potrebovali liečenia, uzdravoval.   

12  A deň sa začal nachyľovať. Vtedy pristúpili dvanásti a povedali mu: Rozpusti zástup, aby odišli do okolných mestečiek a do domov v poli a tam prenocovali a našli si potravy, lebo tu sme na pustom mieste.   

13  A povedal im: Dajte im vy jesť! A oni povedali: Nemáme viacej ako päť chlebov a dve ryby; iba ak by sme my išli a nakúpili pre všetok tento ľud pokrmov.   

14  Lebo ich bolo asi päť tisíc mužov. A povedal svojim učeníkom: Usaďte ich v skupinách po päťdesiat!   

15  A urobili tak a usadili všetkých.  

16  A vzal päť chlebov a dve ryby, vzhliadnul do neba a požehnal ich a lámal a dával učeníkom, aby kládli pred zástup.   

17  A jedli a nasýtili sa všetci. A sobralo sa, čo sa im zvýšilo kúskov, dvanásť košov.

 

Jn 6:1-13

1  Potom odišiel Ježiš za Galilejské more Tiberiadské.   

2  A išiel za ním veliký zástup, lebo videli jeho divy, ktoré činil pri nemocných.   

3  A Ježiš vyšiel na vrch a tam sedel so svojimi učeníkmi.   

4  A bola blízko Veľká noc, sviatok Židov.   

5  A keď pozdvihol Ježiš oči a videl, že ide k nemu veliký zástup, povedal Filipovi: Kde nakúpime toľko chleba, aby sa títo najedli?  

6  Ale to povedal nato, aby ho zkúsil, lebo však on vedel, čo má urobiť.   

7  Filip mu odpovedal: Za dvesto denárov chleba im nebude dosť, aby každý z nich čo len niečo málo dostal.   

8  A jeden z jeho učeníkov, Andrej, brat Šimona Petra, mu povedal:   

9  Je tu jeden chlapček, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby, ale čože je to pre toľkých!   

10  A Ježiš povedal: Povedzte ľuďom, aby si posadali. A bolo mnoho trávy na tom mieste. Vtedy si posadali mužovia, počtom asi päť tisíc.   

11  A Ježiš vzal chleby a poďakujúc rozdával učeníkom a učeníci sediacim, a podobne aj z rýb, koľko len chceli.   

12  A keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: Soberte zvýšené kúsky, aby nič nezhynulo!   

13  A tak sobrali a naplnili dvanásť košov kúskami z tých päť jačmenných chlebov, ktoré sa zvýšily tým, ktorí jedli.

Mk 6:45-53

45  A hneď prinútil svojich učeníkov, aby vošli do lode a predišli ho na druhú stranu k Betsaide, kým vraj on rozpustí zástup.   

46  A rozlúčiac sa s nimi odišiel na vrch modliť sa.  

47  A keď bol večer, bola loď prostred mora, a on sám na zemi.   

48  A keď ich videl trápiť sa veslovaním (lebo mali odporný vietor proti sebe), prišiel k nim okolo štvrtej stráže vnoci chodiac po mori a chcel ich obísť.   

49  Ale oni, keď ho videli chodiť po mori, domnievali sa, že je to obluda, a skríkli,   

50  lebo ho všetci videli a poľakali sa. Ale hneď prehovoril s nimi a povedal im: Dúfajte, ja som, nebojte sa!   

51  A vyšiel k nim do lode, a vietor utíchol. A žasli v sebe prenáramne a divili sa,   

52  lebo neboli porozumeli pri tých chleboch, ale ich srdce bolo zostalo zatvrdnuté.

53  A keď sa preplavili, prišli do Genezaretskej zeme a tam pristáli.   

Mt 14:22-34

22  A Ježiš hneď prinútil svojich učeníkov, aby vstúpili do lode a predišli ho na druhú stranu, dokiaľ by vraj nerozpustil zástupov.  

23  A rozpustiac zástupy vyšiel na vrch osobitne modliť sa. A keď bol večer, bol tam sám.  

24  A loď už bola naprostred mori, zmietaná vlnami, pretože bol odporný vietor.   

25  Potom za štvrtej stráže vnoci prišiel k nim Ježiš chodiac po mori.   

26  A učeníci vidiac ho chodiť po mori zľakli sa a vraveli, že je to nejaká obluda, a skríkli od strachu.   

27  Ale Ježiš hneď prehovoril k nim a povedal: Dúfajte, ja som, nebojte sa!   

28  A Peter mu odpovedal a riekol: Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel za tebou po vodách.   

29  A on povedal: Poď! A Peter sostúpiac s lode chodil po vodách a prišiel k Ježišovi.   

30  Ale hľadiac na silný vietor začal sa báť a počnúc sa noriť skríkol a povedal: Pane, zachráň ma!   

31  A Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: Človeče malej viery, prečo si pochyboval?   

32  A keď vyšli hore do lode, utíchol vietor.   

33  A tí, ktorí boli na lodi, pristúpili, klaňali sa mu a hovorili: Si naozaj Syn Boží!   

34  A preplaviac sa prišli do zeme Genezareta.

Jn 6:14-21

14  Vtedy, keď videli ľudia div, ktorí učinil Ježiš, hovorili: Toto je skutočne ten prorok, ktorý mal prijsť na svet.   

15  A tedy keď poznal Ježiš, že majú v úmysle prijsť a schytiť ho nasilu, aby ho učinili kráľom, ušiel zase na vrch on samotný.

16  A keď sa zvečerilo, sišli jeho učeníci k moru   

17  a vojdúc do lode plavili sa na druhú stranu mora, do Kafarnauma. A už sa bolo aj zotmilo, a Ježiš ešte nebol prišiel za nimi,   

18  a more, pretože dul silný vietor, sa búrilo.   

19  A tedy odplaviac sa tak asi na dvadsaťpäť alebo tridsať honov videli Ježiša chodiť po mori a blížiť sa k lodi a báli sa.   

20  A on im povedal: Ja som, nebojte sa!   

21  Nuž chceli ho vziať na loď, a hneď bola loď pri zemi, do ktorej išli.

Mk 6:54-56

54  A keď vyšli z lode, hneď ako ho poznali,   

55  pobehali po celom tom okolí a začali nosiť chorých na ležiskách ta, kde počuli, že je.   

56  A kamkoľvek išiel do dedín alebo do miest alebo do domov na poli, na tržiskách kládli nemocných a prosili ho, žeby sa aspoň lemu jeho rúcha smeli dotknúť, a všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení.

Mt 14:35,36

35  A keď ho poznali mužovia toho miesta, rozposlali poslov po celom tom okolí, a podonášali mu všetkých, ktorí sa zle mali,   

36  a prosili ho, žeby im dovolil, aby sa aspoň dotkli lemu jeho rúcha, a ktorí sa ho dotkli, ozdraveli.

Jn 6:22 – 7:1

22  A druhého dňa zástup, ktorý stál za morom a videl, že tam nebolo druhej lode, krome tej jednej, do ktorej vošli jeho učeníci, a že Ježiš nevošiel spolu so svojimi učeníkmi do lode, ale že len jeho učeníci sami odišli,   

23  a prišly iné lode od Tiberiady blízko miesta, kde jedli ten chlieb, keď to Pán ďakoval;   

24  keď tedy videl zástup, že nieto tam Ježiša ani jeho učeníkov, vošli aj oni do lodí, ktoré boly pripluly od Tiberiady, a prišli do Kafarnauma hľadajúc Ježiša.  

25  A keď ho našli za morom, povedali mu: Rabbi, kedy si sem prišiel?   

26  Ježiš im odpovedal a riekol: Ameň, ameň vám hovorím, hľadáte ma, nie preto, že ste videli divy, ale že ste jedli z tých chlebov a nasýtili ste sa.   

27  Pracujte nie o pokrm, ktorý hynie, ale o pokrm, ktorý zostáva do večného života, ktorý vám dá Syn človeka, lebo toho spečatil Otec, Bôh.   

28  Vtedy mu povedali: Čo máme robiť, aby sme konali skutky Božie?   

29  Ježiš odpovedal a riekol im: To je ten skutok Boží, aby ste verili v toho, ktorého on poslal.

30  Vtedy mu povedali: Jaké ty tedy činíš znamenie, aby sme videli a uverili ti? Čo robíš?  

31  Naši otcovia jedli mannu na púšti, jako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba.   

32  Na to im povedal Ježiš: Ameň, ameň vám hovorím, že nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva chlieb z neba, ten pravdivý.   

33  Lebo tým chlebom Božím je ten, ktorý sostupuje z neba a dáva svetu život.   

34  Vtedy mu povedali: Pane, dávaj nám vždy ten chlieb.   

35  A Ježiš im povedal: Ja som ten chlieb života; kto prijde ku mne, nebude nikdy lačnieť, a kto verí vo mňa, nebude nikdy žízniť.   

36  Ale povedal som vám, že ste ma aj videli aj neveríte.   

37  Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von.   

38  Lebo som nesostúpil z neba nato, aby som činil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.   

39  A to je vôľa toho, ktorý ma poslal, Otcova, aby som neztratil ničoho z toho, čo mi dal, ale aby som to všetko vzkriesil v ten posledný deň.   

40  Lebo to je vôľa môjho Otca, ktorý ma poslal, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.   

41  Vtedy reptali Židia proti nemu, že povedal: Ja som ten chlieb, ktorý sostúpil z neba,   

42  a hovoril: Či nie je toto Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca i matku my známe? Jako tedy hovorí tento, že vraj sostúpil som z neba?   

43  Vtedy odpovedal Ježiš a riekol im: Nerepcite medzi sebou!   

44  Nikto nemôže prijsť ku mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň.   

45  Je napísané v prorokoch: A všetci budú učení od Boha. A tak tedy každý, kto počul od Otca a naučil sa, ide ku mne.   

46  Nie že by niekto bol videl Otca, krome toho, ktorý je od Boha, ten videl Otca.  

47  Ameň, ameň vám hovorím, že kto verí vo mňa, má večný život.   

48  Ja som chlieb života.   

49  Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli;   

50  ale toto je chlieb, ktorý sostupuje z neba, aby z neho jedol človek a nezomrel.   

51  Ja som ten živý chlieb, ktorý sostúpil z neba. Keby niekto jedol z tohoto chleba, bude žiť na veky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré ja dám za život sveta.   

52  Vtedy sa dohadovali Židia medzi sebou a hovorili: Jako nám tento môže dať jesť telo?   

53  A Ježiš im povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že ak nebudete jesť tela Syna človeka a piť jeho krvi, nemáte v sebe života.   

54  Kto jie moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.   

55  Lebo moje telo je pravdivý pokrm a moja krv pravdivý nápoj.   

56  Ten, kto jie moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom.   

57  Ako mňa poslal ten živý Otec, a jako ja žijem skrze Otca, tak i ten, kto mňa jie, bude žiť skrze mňa.   

58  To je ten chlieb, ktorý sostúpil z neba, nie ako čo vaši otcovia jedli mannu a pomreli. Ten, kto jie tento chlieb, bude žiť na veky. 59  To povedal v synagóge učiac v Kafarnaume.   

60  Vtedy mnohí z jeho učeníkov počujúc to povedali: To je tvrdá reč; kto ju môže počúvať?!   

61  Ale Ježiš vediac sám v sebe, že jeho učeníci repcú preto, povedal im: To vás pohoršuje?   

62  A čo, keby ste videli Syna človeka vystupovať hore, kde bol prv?   

63  Duch je, ktorý oživuje; telo nič neosoží. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život.  

64  Ale sú niektorí z vás, ktorí neveria. Lebo Ježiš vedel hneď od počiatku, ktorí sú to tí, ktorí neveria, a kto je ten, ktorý ho zradí.   

65  A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca.   

66  Od tej chvíle odišli mnohí z jeho učeníkov nazad a nechodili viacej s ním.   

67  Vtedy povedal Ježiš tým dvanástim: Či azda i vy chcete odísť?   

68  A Šimon Peter mu odpovedal: Pane, ku komu pojdeme? Slová večného života máš;   

69  a my sme uverili a poznali, že si ty Kristus, ten Syn živého Boha.   

70  Ježiš im odpovedal: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol.   

71  A to povedal o Judášovi Šimona Iškariotského, lebo ten ho mal zradiť, ktorý bol jedným z tých dvanástich.

kap. 7

1  Potom chodil Ježiš po Galilei, lebo nechcel chodiť po Judsku, pretože ho Židia hľadali zabiť.   

Mt 15:1-20

1  Vtedy prišli k Ježišovi zákonníci a farizeovia z Jeruzalema a povedali mu:   

2  Prečo prestupujú tvoji učeníci podané ustanovenie starších? Lebo si neumývajú rúk, keď majú jesť chlieb.   

3  A on odpovedal a riekol im: Prečo aj vy prestupujete prikázanie Božie pre svoje podané ustanovenie?   

4  Lebo veď Bôh prikázal a povedal: Cti svojho otca i svoju mať, a: Kto by zlorečil otcovi alebo materi, nech zomrie!   

5  Ale vy hovoríte: Ktokoľvek by povedal otcovi alebo materi: Dar Bohu je to, čím by som ti mohol pomôcť, a nebude ctiť svojho otca alebo svojej matere.   

6  A tak ste zbavili prikázanie Božie moci pre svoje podané ustanovenie.   

7  Pokrytci, dobre prorokoval o vás Izaiáš, keď povedal:   

8  Tento ľud sa mi blíži svojimi ústami a rtami ma ctí, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.   

9  Lež nadarmo ma ctia učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí.   

10  Na to si privolal zástup a povedal im: Počujte a rozumejte!   

11  Nie to, čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale to, čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.   

12  Vtedy pristúpili jeho učeníci a povedali mu: Či vieš, že farizeovia počujúc to slovo pohoršili sa?   

13  A on odpovedal a riekol: Každá zasadená rastlina, ktorej nesadil môj nebeský Otec, bude vykorenená.   

14  Nechajte ich; sú slepými vodcami slepých. A keď slepý povedie slepého, obidvaja padnú do jamy.   

15  A Peter odpovedal a riekol mu: Vylož nám to podobenstvo!   

16  A Ježiš povedal: Či ste ešte aj vy až doteraz bez rozumu?   

17  Či nerozumiete, že všetko to, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa von do stoky?   

18  Ale to, čo vychádza z úst, ide zo srdca, a to poškvrňuje človeka.   

19  Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedoctvá, rúhania;   

20  to je to, čo poškvrňuje človeka. Ale jesť neumytými rukami nepoškvrňuje človeka.

Mk 7:1-23

1  A sišli sa k nemu farizeovia a niektorí zo zákonníkov, ktorí boli prišli z Jeruzalema.   

2  A keď videli niektorých z jeho učeníkov, že obecnými rukami, to jest neumytými, jedia chlieb, karhali to.   

3  Lebo farizeovia a všetci Židia robia tak, že ak si päsťou neumyjú rúk, nejedia držiac podanie starších.   

4  Aj keď prijdú z trhu, ak sa neumyjú, tiež nejedia, a je aj mnoho iných vecí, ktoré prijali, aby ich držali, jako oplakovanie pohárov, krčahov, medeného riadu a jedální.   

5  A farizeovia a zákonníci sa ho opýtali: Prečo nerobia tvoji učeníci podľa podania starších, ale jedia chlieb neumytými rukami?   

6  A on odpovedal a riekol im: Dobre o vás prorokoval Izaiáš, o pokrytcoch, ako je napísané: Tento ľud ma ctí rtami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.   

7  Lež nadarmo ma uctievajú učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí.   

8  Lebo opustiac prikázanie Božie držíte podanie ľudí – oplakovanie krčahov a pohárov, aj mnohé iné tomu podobné veci robíte.   

9  A hovoril im: Dobre opovrhujete prikázaním Božím, aby ste zachovali svoje podanie.  

10  Lebo veď Mojžiš povedal: Cti svojho otca i svoju mať, a: Ten, kto zlorečí otcovi alebo materi, nech zomrie!   

11  Ale vy hovoríte: Keby povedal človek otcovi alebo materi: Korbán (to jest dar Bohu je to), čím by som ti mohol pomôcť -,  

12  a už viacej mu nedáte nič vykonať pre jeho otca alebo pre jeho mater   

13  a tak zbavujete slovo Božie moci svojím podaním, ktoré ste podali, a robíte mnohé tomu podobné veci.   

14  A privolajúc si celý zástup povedal im: Počujte ma všetci a rozumejte!   

15  Nieto ničoho z vonku človeka, čo vchádza do neho, čo by ho mohlo poškvrniť; ale to, čo vychádza z neho, to je to, čo poškvrňuje človeka.   

16  Ak má niekto uši nato, aby počul, nech počuje!   

17  Keď potom vošiel od zástupu do domu, pýtali sa ho jeho učeníci na to podobenstvo.   

18  A povedal im: Či ste aj vy tak bez rozumu? Či nerozumiete, že nič z toho, čo z vonku vchádza do človeka, nemôže ho poškvrniť,   

19  lebo to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza von do stoky, ktorá čistí všetky pokrmy?   

20  A vravel, že to, čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka.   

21  Lebo z vnútra z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky,   

22  cudzoložstvá, smilstvá, vraždy, krádeže, lakomstvá, nešľachetnosti, lesť, nestudatosť, zlé oko, rúhania, pýcha, bláznovstvo.   

23  Všetky tieto zlé veci vychádzajú z vnútra a poškvrňujú človeka.

Mt 15:21-28

21  Potom vyšiel odtiaľ Ježiš a odišiel do krajov Týru a Sidona.   

22  A hľa, kananejská žena z toho kraja vyšla, kričala a hovorila: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Synu Dávidov! Moja dcéra sa strašne trápi, posadlá démonom.   

23  Ale on jej neodpovedal ani slova. Vtedy pristúpili jeho učeníci, prosili ho a hovorili: Odbav ju, lebo kričí za nami.  

24  Ale on odpovedal a riekol: Nie som poslaný, iba k ovciam, zahynulým z domu Izraelovho.   

25  A ona prijdúc klaňala sa mu a vravela: Pane, pomôž mi!   

26  A on odpovedal a riekol: Nepatrí sa vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.   

27  A ona povedala: Tak je, Pane, lebo aj šteňatá jedia z odrobiniek, ktoré padajú zo stola ich pánov.   

28  Vtedy odpovedal Ježiš a riekol jej: Ó, ženo, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, jako chceš. A jej dcéra bola uzdravená od tej hodiny.

Mk 7:24-30

24  A vstal odtiaľ a odišiel do okolia Týru a Sidona a vojdúc do domu chcel, aby nikto nezvedel o tom, ale sa nemohol utajiť.   

25  Lebo počujúc o ňom žena, ktorej dcéruška mala nečistého ducha, prišla a padla k jeho nohám –   

26  a žena bola Grékyňa, Sýrofeníčanka rodom – a prosila ho, žeby vyhnal démona z jej dcéry.   

27  Ale Ježiš jej povedal: Nechaj, aby sa najprv nasýtily deti, lebo sa nesvedčí vziať chlieb detí a hodiť šteňatám.   

28  Ale ona odpovedala a riekla mu: Áno, Pane, lebo aj šteňatá pod stolom jedia z odrobiniek detí.   

29  Vtedy jej povedal: Pre to slovo idi; démon vyšiel z tvojej dcéry.   

30  A odíduc do svojho domu našla dieťa ležať na posteli, a démon už bol vyšiel. 

Mt 15:29-31

29  Potom odišiel odtiaľ Ježiš a prišiel ku Galilejskému moru a vyšiel na vrch a sadnul si tam.   

30  A prišly k nemu mnohé zástupy majúc so sebou chromých, slepých, nemých, zmrzačených a mnoho inakších a hádzali ich k nohám Ježišovým, a uzdravoval ich,   

31  takže sa divily zástupy vidiac, že nemí hovoria, zmrzačení sú zdraví, chromí chodia, a slepí vidia, a oslavovali Boha Izraelovho.

Mk 7:31-37

31  Potom zase odišiel z okolia Týru a Sidona a prišiel ku Galilejskému moru stredom cez okolie Desaťmestia.   

32  A priviedli mu hluchého a zajakavého a prosili ho, žeby na neho vzložil ruku.   

33  A pojmúc si ho od zástupu osobitne vložil svoje prsty do jeho uší a napľul a dotknul sa jeho jazyka   

34  a vzhliadnuc do neba zavzdýchol a povedal mu: Efatha! čo je: Otvor sa!   

35  A hneď boli otvorené jeho uši, a rozviazané bolo puto jeho jazyka, a hovoril správne.   

36  A prikázal im, aby nikomu nepovedali o tom. Ale koľkokoľvek im on aj prikazoval, oni to tým väčšmi rozhlasovali   

37  a žasli prenáramne a hovorili: Všetko dobre učinil, áno, pôsobí aj to, aby hluchí počuli a nemí hovorili.

Mt 15:32-39

32  A Ježiš zavolajúc si svojich učeníkov povedal: Ľúto mi je toho zástupu, lebo už tri dni dlejú so mnou a nemajú čo jesť, a nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.   

33  A učeníci mu povedali: Odkiaľ vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili tak veliký zástup?   

34  A Ježiš im riekol: Koľko máte chlebov? A oni povedali: Sedem a niekoľko málo rybičiek.   

35  A rozkázal zástupom, aby si posadali na zem.   

36  A vzal tých sedem chlebov a tie ryby a poďakujúc lámal a dával svojim učeníkom, a učeníci dávali zástupom.   

37  A jedli všetci a nasýtili sa, a sobrali, čo zostalo zvýšených kúskov, plných sedem pletencov.   

38  A tých, ktorí jedli, bolo štyri tisíce mužov krome žien a detí.   

39  A rozpustiac zástupy vstúpil do lode a prišiel do kraja Magdala. 

Mk 8:1-10

1  V tých dňoch, keď bol zase sídený veľký zástup, a nemali čo jesť, privolal si Ježiš svojich učeníkov a povedal im:   

2  Ľúto mi je toho zástupu, lebo už tri dni dlejú so mnou a nemajú čo jesť.   

3  A jestli ich domov prepustím hladných, poomdlievajú na ceste, lebo niektorí z nich prišli zďaleka.   

4  A jeho učeníci mu odpovedali: Odkiaľ bude ktosi môcť týchto tu na pustine nasýtiť chlebom?   

5  A opýtal sa ich: Koľko chlebov máte? A oni povedali: Sedem.   

6  Vtedy rozkázal zástupu posadať si na zem. A vzal tých sedem chlebov a poďakujúc lámal a dával svojim učeníkom, aby predkladali, a kládli pred zástup.   

7  A mali aj niekoľko rybičiek, a požehnajúc ich povedal, aby aj tie predkladali.   

8  A tak jedli a nasýtili sa a nasberali zvyšných kúskov sedem košov.   

9  A tých, ktorí jedli, bolo okolo štyroch tisícov, a rozpustil ich. 10  A hneď vošiel do lode so svojimi učeníkmi a prišiel do kraja Dalmanutha.

Mt 16:1-22

1  A pristúpili k nemu farizeovia a sadúceovia a pokúšajúc žiadali ho, žeby im ukázal znamenie z neba.   

2  A on odpovedal a riekol im: Keď je večer hovorievate: Bude pekné počasie, lebo sa červenie nebo,   

3  a za rána: Dnes bude nečas, lebo sa červená zachmúrené nebo. Pokrytci, tvárnosť neba znáte posúdiť a znamenia časov nemôžete?   

4  Pokolenie, zlé a cudzoložné, vyhľadáva znamenie, ale mu nebude dané znamenie, iba znamenie proroka Jonáša. A nechajúc ich tam odišiel.

5  A jeho učeníci prijdúc na druhú stranu mora zabudli vziať chleba.   

6  A Ježiš im povedal: Hľaďte a chráňte sa kvasu farizeov a sadúceov!   

7  A oni rozmýšľali medzi sebou a hovorili: Chleba sme nevzali.   

8  A keď to poznal Ježiš, povedal im: Čo to rozmýšľate medzi sebou, vy ľudia malej viery, že vraj nemáte chleba?   

9  Či ešte nerozumiete ani sa nepamätáte na tých päť chlebov tých päť tisíc mužov a koľko košov ste sobrali?   

10  Ani na tých sedem chlebov tých štyroch tisícov a koľko pletencov ste sobrali?   

11  Jako tedy nerozumiete, že som vám nehovoril o chlebe, ale aby ste sa chránili kvasu farizeov a sadúceov?   

12  Vtedy porozumeli, že nepovedal, aby sa chránili kvasu chleba, ale učenia farizeov a sadúceov.

Mk 8:11-21

11  A vyšli farizeovia a začali sa s ním dohadovať vyhľadávajúc od neho znamenie z neba, pokúšajúc ho.   

12  A zavzdýchnul vo svojom duchu a povedal: Čo toto pokolenie vyhľadáva jaké znamenie? Ameň vám hovorím, že tomuto pokoleniu nebude dané znamenie.   

13  A zanechajúc ich tam vošiel zase do lode a odišiel na druhú stranu.

14  A zabudli vziať chleba a krome jedného chleba nemali viacej so sebou na lodi.   

15  A prikazoval im a hovoril: Hľaďte, chráňte sa kvasu farizeov a kvasu Heródesovho!   

16  Vtedy rozmýšľali medzi sebou, vraj chleba nemáme.   

17  Ale keď to poznal Ježiš, povedal im: Čo to rozmýšľate, že nemáte chleba? Či ešte nechápete ani nerozumiete? Či ešte máte zatvrdnuté svoje srdce?   

18  Či majúc oči nevidíte a majúc uši nečujete? A či sa nepamätáte,   

19  keď som tých päť chlebov lámal medzi tých päť tisíc, koľko plných košov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Dvanásť.   

20  A keď tých sedem medzi tie štyri tisíce, koľko plných pletencov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Sedem.   

21  A riekol im: Či ešte nerozumiete?

Mk 8:22-26

22  A prišli do Betsaidy. A doviedli mu slepého a prosili ho, žeby sa ho dotknul.   

23  A chopiac ruku slepého vyviedol ho von z mestečka a keď napľul v jeho oči, vzložil na neho ruky a pýtal sa ho, či niečo vidí?   

24  A slepý pozrel hore a povedal: Vidím ľudí; lebo ich vidím chodiť ako nejaké stromy.   

25  Potom zase položil ruky na jeho oči a kázal mu, aby pozrel hore. A tak bol uzdravený a videl všetko jasne a na ďaleko.   

26  A poslal ho domov a povedal: Ani do toho mestečka nevojdi ani tam nikomu nepovedz o tom!

Jn 7:2 – 10:21

2  A bol blízko sviatok Židov, slávnosť stánov.   

3  Vtedy mu povedali jeho bratia: Prejdi odtiaľto a idi do Judska, aby aj tvoji učeníci videli tvoje skutky, ktoré činíš.   

4  Lebo veď nikto nerobí ničoho skryte a chce sa sám ukázať verejnosti. Ak tedy činíš také veci, zjav sa svetu.   

5  Lebo ani jeho bratia neverili v neho.   

6  Vtedy im povedal Ježiš: Môj čas nie je ešte tu, ale váš čas je vždycky hotový.   

7  Vás nemôže svet nenávidieť, ale mňa nenávidí, lebo ja svedčím o ňom, že jeho skutky sú zlé.   

8  Vy len iďte hore na sviatok, ja (ešte) nejdem hore na tento sviatok, lebo môj čas sa ešte nenaplnil.   

9  A keď im to povedal, zostal v Galilei.   

10  Ale jako odišli jeho bratia hore na sviatok, vtedy odišiel aj on hore, nie zjavne, ale jako tajne.  

11  Vtedy ho hľadali Židia v ten sviatok a hovorili: Kdeže je tamten?   

12  A bolo mnoho vravy o ňom v zástupoch, a jedni hovorili, že je dobrý, a druhí hovorili: Nie, ale zvádza zástup.   

13  Ale nikto nehovoril o ňom verejne, zo strachu pred Židmi. 

14  A keď už bolo stred sviatku, odišiel Ježiš hore do chrámu a učil.   

15  Vtedy sa divili Židia a hovorili: Jako zná tento písma, keď sa neučil?   

16  Na tom im odpovedal Ježiš a riekol: Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal.   

17  Ak niekto chce činiť jeho vôľu, ten bude vedieť o tom učení, či je z Boha, a či ja hovorím sám od seba.   

18  Ten, kto hovorí sám od seba, hľadá svoju vlastnú chválu; ale ten, kto hľadá chválu toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý, a neprávosti v ňom niet.   

19  Či vám Mojžiš nedal zákona? A nikto z vás neplní zákona. Prečo ma hľadáte zabiť?   

20  Zástup odpovedal: Démona máš. Kto ťa hľadá zabiť?  

21  Ježiš odpovedal a riekol im: Jeden skutok som učinil, a všetci sa preto divíte.   

22  Veď to bol Mojžiš, ktorý vám vydal obriezku, nie že by bola od Mojžiša, ale od otcov; a v sobotu predsa obrezujete človeka.  

23  Nuž ak v sobotu prijíma človek obriezku preto, aby nebol narušený zákon Mojžišov, na mňa sa tedy hneváte, že som uzdravil celého človeka v sobotu?  

24  Nesúďte podľa zovňajška, ale súďte spravedlivý súd! 25  Vtedy hovorili poniektorí z Jeruzalemänov: Či nie je toto ten, ktorého to hľadajú zabiť?  

26  A hľa, smele hovorí, a nič mu nevravia. Či azda naozaj poznali kniežatá, že je tento skutočne Kristus?   

27  Ale o tomto vieme, odkiaľ je; no, Kristus, keď prijde, o tom nebude nikto vedieť, odkiaľ je.   

28  Vtedy zavolal Ježiš učiac v chráme a povedal: Znáte aj mňa aj viete, odkiaľ som, a neprišiel som sám od seba. Ale je pravdivý ten, ktorý ma poslal, ktorého vy neznáte.   

29  Ale ja ho znám, pretože som od neho, a on ma poslal.   

30  Vtedy ho hľadali jať, ale nikto nepoložil na neho ruky, lebo ešte nebola prišla jeho hodina.   

31  A zo zástupu mnohí uverili v neho a hovorili: Či Kristus, keď prijde, učiní viacej divov, ako je tých, ktoré tento učinil?   

32  Ale keď počuli farizeovia zástup, že reptajúc povráva o ňom také veci, poslali farizeovia i najvyšší kňazi sluhov, aby ho jali.   

33  Vtedy im povedal Ježiš: Ešte krátky čas som s vami a potom pojdem k tomu, ktorý ma poslal.   

34  Budete ma hľadať, ale nenajdete, a ta, kde som ja, vy nemôžete prijsť.   

35  Vtedy si povedali Židia: Kam to tento pojde, že ho my nenajdeme? Či snáď pojde do diaspory Grékov a bude učiť Grékov?   

36  Aké je to slovo, ktoré povedal, budete ma vraj hľadať a nenajdete ma, a že ta, kde som ja, vy nemôžete prijsť?   

37  Potom v posledný, v ten veliký deň sviatku stál Ježiš a volal: Ak niekto žízni, nech prijde ku mne a pije!   

38  Kto verí vo mňa, jako hovorí Písmo, rieky živej vody potečú z jeho vnútra.   

39  Ale to povedal o Svätom Duchu, ktorého mali dostať uverivší v neho. Lebo ešte nebolo Svätého Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.   

40  Vtedy mnohí zo zástupu počujúc to slovo hovorili: Toto je vpravde ten prorok.   

41  Iní hovorili: Toto je Kristus. A zase iní hovorili: Čo, azda z Galilee prijde Kristus?!   

42  Či nehovorí Písmo, že zo semena Dávidovho a z Betlehema, z mestečka, kde bol Dávid, prijde Kristus?   

43  A povstala roztržka pre neho v zástupe.   

44  A niektorí z nich ho chceli jať, ale nikto nepoložil na neho rúk. 45  A sluhovia prišli zpät k najvyšším kňazom a farizeom, ktorí im povedali: Prečo ste ho nedoviedli?   

46  Sluhovia odpovedali: Nikdy tak nehovoril človek ako tento človek.   

47  Vtedy im odpovedali farizeovia: Či ste azda i vy zvedení?   

48  Či azda niekto z kniežat uveril v neho, alebo z farizeov?   

49  Ale iba ten zástup, ktorý nezná zákona – zlorečení sú.   

50  Na to im povedal Nikodém, ktorý to bol predtým prišiel k nemu vnoci, a bol jedným z nich:   

51  Či náš zákon súdi človeka prv, ako by bol počul od neho a zvedel, čo robí?   

52  Odpovedali a riekli mu: Či si azda aj ty z Galilee? Zpytuj a vidz, že prorok nepovstane z Galilee.   

53  A išli každý do svojho domu.

kap.8

1  A Ježiš odišiel na Olivový vrch.   

2  Ale na úsvite zase prišiel do chrámu, a všetok ľud prichádzal k nemu; a sadol si a učil ich.   

3  A zákonníci a farizeovia doviedli k nemu ženu, pristihutú v cudzoložstve, a postaviac je do prostredku   

4  povedali mu: Učiteľu, táto žena bola pristihnutá pri skutku, keď cudzoložila.   

5  A v zákone nám prikázal Mojžiš kameňovať také ženy, nuž čo ty hovoríš?  

6  Ale to povedali pokúšajúc ho, aby ho mohli obžalovať. A Ježiš sa zohnul dolu a písal prstom na zem.   

7  A keď sa ho len neprestávali opytovať, pozdvihol sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí na ňu kameň.   

8  A opät sa zohnul dolu a písal na zem.   

9  Ale oni počujúc to a súc obviňovaní od svojho svedomia vychádzali jeden po druhom, počnúc od starších až po posledných, a zanechaný bol Ježiš sám, i žena, stojaca v prostredku.   

10  A keď sa zase pozdvihol Ježiš a nevidel nikoho krome ženy, povedal jej: Ženo, kde sú tamtí tvoji žalobníci? Či ťa niktorý neodsúdil?   

11  A ona riekla: Niktorý, Pane. A Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem; iď a nehreš viacej.

12  Potom im zase hovoril Ježiš a riekol: Ja som svetlo sveta. Ten, kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tme, ale bude mať svetlo života.   

13  A farizeovia mu povedali: Ty svedčíš sám o sebe; tvoje svedoctvo nie je pravdivé.   

14  A Ježiš odpovedal a riekol im: I jestli ja svedčím sám o sebe, je moje svedoctvo pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Ale vy neviete, odkiaľ prichádzam alebo kam idem.   

15  Vy súdite podľa súdu tela; ja nesúdim nikoho.   

16  Ale aj jestli ja súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale som ja a ten, ktorý ma poslal, Otec.   

17  A veď aj vo vašom zákone je napísané, že dvoch ľudí svedoctvo je pravdivé.   

18  Ja som, ktorý svedčím sám o sebe, a svedčí o mne ten, ktorý ma poslal, Otec.  

19  Vtedy mu povedali: A kdeže je ten tvoj otec? Ježiš odpovedal: Neznáte ani mňa ani môjho Otca. Keby ste mňa znali, znali by ste aj môjho Otca.   

20  Tieto slová hovoril Ježiš pri pokladnici učiac v chráme, a nikto ho nejal, lebo ešte nebola prišla jeho hodina.

21  Potom im zase povedal Ježiš: Ja idem, a budete ma hľadať a zomriete vo svojom hriechu. Ta, kam ja idem, vy nemôžete prijsť.   

22  Vtedy hovorili Židia: Či sa snáď sám zabije, keď hovorí, že ta, kam ja idem, vy nemôžete prijsť?   

23  A on im povedal: Vy ste zdola; ja som zhora; vy ste z tohoto sveta; ja nie som z tohoto sveta.   

24  Nuž povedal som vám, že zomriete vo svojich hriechoch; lebo ak neuveríte, že ja som, zomriete vo svojich hriechoch.  

25  Vtedy mu povedali: A ktože si ty? A Ježiš im odpovedal: Predne to, čo vám aj hovorím.  

26  Mnoho mám čo o vás hovoriť a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja, čo som počul od neho, to hovorím svetu.   

27  Ale neporozumeli, že im hovoril o Otcovi.   

28  A tak im povedal Ježiš: Keď povýšite Syna človeka, vtedy zviete, že ja som, a že sám od seba nerobím ničoho, ale jako ma naučil môj Otec, tak a to hovorím.   

29  A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nezanechal ma Otec samotného, lebo ja vždycky činím to, čo sa jemu ľúbi.   

30  Keď to hovoril, mnohí uverili v neho.   

31  Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí mu uverili: Keď vy zostanete v mojom slove, vpravde ste mojimi učeníkmi   

32  a poznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí.

33  Odpovedali mu: Semä Abrahámovo sme a nikdy sme nikomu neslúžili; jako ty teda hovoríš, že vraj budete slobodní?   

34  Ježiš im odpovedal: Ameň, ameň vám hovorím, že každý, kto činí hriech, je sluhom hriechu.   

35  A sluha nezostáva v dome na veky; syn zostáva na veky.   

36  Tedy keď vás Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.   

37  Viem, že ste semä Abrahámovo, ale ma hľadáte zabiť, lebo moje slovo nemá miesta vo vás.   

38  Ja, čo som videl u svojho Otca, to hovorím: a tak aj vy, čo ste videli a počuli od svojho otca, to robíte.   

39  Odpovedali a riekli mu: Naším otcom je Abrahám. Na to im povedal Ježiš: Keby ste boli deťmi Abrahámovými, robili by ste skutky Abrahámove;   

40  ale teraz ma hľadáte zabiť, človeka, ktorý som vám hovoril pravdu, ktorú som počul od Boha; toho Abrahám neurobil.  

41  Vy konáte skutky svojho otca. Povedali mu: My sme sa nezrodili zo smilstva; máme jedného otca, Boha.   

42  Ježiš im povedal: Keby bol Bôh vaším otcom, milovali by ste ma, lebo ja som vyšiel z Boha a prišiel som; lebo ani som neprišiel sám od seba, ale on ma poslal.  

43  Prečo neznáte mojej reči? Preto, že nemôžete počúvať moje slovo.   

44  Vy ste z otca diabla a chcete robiť žiadosti svojho otca. On bol vrahom od počiatku a nestál v pravde, pretože niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, lebo je lhár a jej otec, otec lži.   

45  Ale ja, pretože hovorím pravdu, neveríte mi.   

46  Kto z vás ma usvedčí o nejakom hriechu? Ale ak hovorím pravdu, prečo mi neveríte?   

47  Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.

48  Vtedy odpovedali Židia a riekli mu. Či my nehovoríme dobre, že si ty Samaritán a že máš démona?   

49  A Ježiš odpovedal: Ja nemám démona, ale ctím svojho Otca, a vy ma zneuctievate.   

50  A ja nehľadám svojej chvály; jesto, kto hľadá a súdi.   

51  Ameň, ameň vám hovorím, že ak niekto zachová moje slovo, neuvidí smrti na veky.   

52  Vtedy mu povedali Židia: Teraz sme poznali, že máš démona. Abrahám zomrel, i proroci pomreli, a ty hovoríš, že vraj ak niekto zachová moje slovo, neokúsi smrti na veky.   

53  Či si ty azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý predsa zomrel? Aj proroci pomreli. Kým sa ty robíš?   

54  Ježiš odpovedal: Ak ja sám seba chválim, moja chvála je nič. Jesto môj Otec, ktorý ma chváli, o ktorom vy hovoríte, že je to váš Bôh,   

55  a nepoznali ste ho, ale ja ho znám. A keby som povedal, že ho neznám, bol by som vám podobným lhárom; ale ho znám a zachovávam jeho slovo.   

56  Abrahám, váš otec, splesal, aby videl môj deň, aj videl a radoval sa.   

57  Vtedy mu povedali Židia: Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a Abraháma si videl?   

58  Ježiš im povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že prv než bol Abrahám, som ja.   

59  Vtedy zodvihli kamene, aby hodili do neho. Ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu prejdúc pomedzi nich a tak odišiel. 

kap. 9

1  A idúc pomimo videl človeka, slepého od narodenia.   

2  A jeho učeníci sa ho opýtali a riekli: Rabbi, kto zhrešil, on a či jeho rodičia, aby sa slepý narodil?   

3  Ježiš odpovedal: Ani on nezhrešil ani jeho rodičia, ale aby boli skutky Božie zjavené na ňom.   

4  Ja musím konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň; ide noc, keď nebude môcť nikto pracovať.   

5  Keď som na svete, som svetlom sveta.   

6  To povediac, napľul na zem, spravil blato zo sliny, natrel ho na oči slepého   

7  a povedal mu: Idi, umy sa v rybníku Siloam (čo je preložené: Poslaný). A tak odišiel a umyl sa, a prišiel a videl.   

8  Vtedy hovorili súsedia a tí, ktorí ho predtým vídali slepého, a že bol žobrák: Či nie je toto ten, ktorý to sedával a žobral?   

9  Jedni hovorili, že je to on; a druhí hovorili: Nie je, ale mu je podobný. Ale on hovoril: Ja som to.  

10  Vtedy mu povedali: A jakože sa ti otvorili oči?   

11  A on odpovedal: Človek, ktorý sa volá Ježiš, spravil blato, pomazal moje oči a povedal mi: Idi k rybníku Siloam a umy sa! A odišiel som a keď som sa umyl, videl som.   

12  Vtedy mu povedali: A kde je ten človek? Povedal: Neviem. 13  Potom ho pojali k farizeom, toho predtým slepého.   

14  A bola sobota, keď spravil Ježiš to blato a otvoril jeho oči.   

15  A tedy sa ho zase opýtali aj farizeovia, ako prezrel? A on im povedal: Priložil blato na moje oči, a umyl som sa a vidím.   

16  Vtedy povedali niektorí z farizeov: Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva soboty. Zase iní hovorili: Jako môže hriešny človek robiť také divy? A bola roztržka medzi nimi.   

17  Vtedy zase povedali slepému: Čo ty hovoríš o ňom, že otvoril tvoje oči? A on povedal: Je prorok.   

18  Vtedy neverili Židia o ňom, že by bol býval slepý a že prezrel, dokiaľ nezavolali jeho rodičov, rodičov toho, ktorý to prezrel,   

19  a opýtali sa ich a riekli: Či je toto ten váš syn, o ktorom vy hovoríte, že sa slepý narodil? Ako je to, že teraz vidí?   

20  A jeho rodičia im odpovedali a riekli: Vieme, že je to náš syn, aj to, že sa slepý narodil;   

21  ale jako je to, že teraz vidí, nevieme, alebo kto otvoril jeho oči, my nevieme. Má svoje roky, pýtajte sa jeho; on bude hovoriť za seba.   

22  To povedali jeho rodičia preto, že sa báli Židov, lebo Židia sa už boli medzi sebou dohodli, aby ten, kto by vyznal o ňom, že je Kristus, bol vylúčený zo synagógy.   

23  Preto povedali jeho rodičia, má vraj svoje roky, jeho sa pýtajte.   

24  Vtedy zavolali po druhé človeka, ktorý to bol slepý, a povedali mu: Daj Bohu chválu; my vieme, že ten človek je hriešnik.   

25  A on odpovedal: Či je hriešnik, neviem; jedno viem, že som bol slepý a že teraz vidím.   

26  A zase mu len povedali: Čo ti urobil? Ako otvoril tvoje oči?   

27  Odpovedal im: Už som vám povedal, a nepočuli ste. Čo zase chcete počuť? Či azda aj vy chcete byť jeho učeníkmi?   

28  Nadávali mu a povedali: Ty si toho učeníkom, ale my sme učeníci Mojžišovi.   

29  My vieme, že Mojžišovi hovoril Bôh, ale o tomto nevieme, odkiaľ je.   

30  Človek odpovedal a riekol im: Práve v tom je tá divná vec, že vy neviete, odkiaľ je, a otvoril moje oči.   

31  Veď vieme, že Bôh hriešnikov nečuje; ale keď niekto ctí Boha a činí jeho vôľu, toho čuje.   

32  Od veku nebolo slýchať, že by niekto bol otvoril oči toho, kto sa slepý narodil.   

33  Keby on nebol od Boha, nemohol by nič robiť.   

34  Odpovedali a riekli mu: Ty si sa celý narodil v hriechoch a ty nás učíš? A vyhnali ho von. 

35  A Ježiš počul o tom, že ho vyhnali von, a keď ho našiel, povedal mu: Ty že veríš v Syna Božieho?   

36  A on odpovedal a riekol: A kto je to, Pane, aby som uveril v neho?   

37  A Ježiš mu povedal: Aj si ho videl, a ten, ktorý hovorí s tebou, to je on.   

38  A on povedal: Verím, Pane, a klaňal sa mu.   

39  A Ježiš povedal: Ja som prišiel na súd na tento svet, aby tí, ktorí nevidia, videli, a tí, ktorí vidia, boli slepí.   

40  A počuli to niektorí z farizeov, ktorí boli s ním, a povedali mu: Či sme azda aj my slepí?   

41  A Ježiš im povedal: Keby ste boli slepí, nemali by ste hriechu, ale teraz hovoríte: Vidíme, a preto váš hriech zostáva. 

kap. 10

1  Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto nevchádza dverami do ovčínca, ale prechádza inokade, je zlodej a zbojník;   

2  ale ten, ktorý vchádza dverami, je pastier oviec.   

3  Tomu otvára vrátny, a ovce čujú jeho hlas, a svoje vlastné ovce volá podľa mena a vyvodí ich   

4  a keď vyženie všetky svoje vlastné ovce, ide pred nimi, a ovce idú za ním, pretože znajú jeho hlas.   

5  Ale za cudzím nikdy nepojdú, ale utečú od neho, pretože neznajú hlasu cudzích.   

6  Toto podobenstvo im povedal Ježiš, ale oni neporozumeli, čo je to, čo im hovoril.  

7  Vtedy im zase povedal Ježiš: Ameň, ameň vám hovorím: Ja som dverami oviec.   

8  Všetci, koľko ich prišlo predo mnou, sú zlodeji a lotri, ale ovce ich nepočuly.   

9  Ja som dvere. Ak niekto vojde cezo mňa, bude zachránený, a vojde aj vyjde i pašu najde.   

10  Zlodej nejde na iné, iba nato, aby ukradol, zabil a zahubil. Ja som prišiel nato, aby maly život a aby maly hojnosť. 

11  Ja som ten dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoju dušu za ovce.   

12  Ale nájomník a ten, kto nie je pastierom, ktorého ovce nie sú jeho vlastné, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk lapá a rozháňa ovce.   

13  A nájomník uteká, pretože je nájomník a nedbá o ovce.   

14  Ja som ten dobrý pastier a znám svoje, i moje mňa znajú.   

15  Jako mňa zná Otec, tak i ja znám Otca a kladiem svoju dušu za ovce.   

16  A mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčínca, aj tie musím priviesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier.   

17  Preto ma miluje Otec, že ja kladiem svoju dušu, aby som ju zase vzal.   

18  Nikto jej neberie odo mňa, ale ja ju kladiem sám od seba. Mám právo ju položiť a mám právo ju zase vziať. To prikázanie som dostal od svojho Otca.

19  Vtedy zase povstala roztržka medzi Židmi pre tie slová.   

20  A mnohí z nich hovorili: Démona má a blázni; čo ho počúvate?   

21  A zase iní hovorili: To nie sú slová posadlého démonom; či azda môže démon otvoriť oči slepých?

Súbor na stiahnutie: CHRONOLÓGIA 2014- 05. Druhá galilejská služba