Smrti sa môžte vysmiať. Pokiaľ budete postupovať podľa Evanjelia.

Evanjelium gr. εύάγγέλιον (eúangélion)– výraz pochádza z gréckych slov: „εύ“ (eú) – dobré, priaznivé, šťastné, veľmi, práve, úplne, hojne, pevne, riadne  a „άγγελία“ (angelia)posolstvo, správa, rozkaz (Václav Prach – Řecko-český slovník). Preto zrozumiteľným významom slova evanjelium je „dobrá správa“. Ba čo viac v staroveku toto slovo nemalo vôbec náboženský nádych „sakrálnu náplň“ ako je tomu dnes, ale jeho praktické požívanie bolo najmä vo vojenskej praxi. Evanjelium bolo prinesenie správy o víťazstve v boji, resp. oznámenie rozkazov, alebo podanie ďalších odkazov s posolstvom v rozličných veciach, či oznámenie nástupu nového panovníka. A vskutku je namieste používanie tohto slova, a to ako oznamovanie víťazstva Božieho kráľovstva a nástupu nového panovníka, Ježiša Krista na trón, ktorí porazil Satana, (ktorý je ale ešte stále pánom nad hriešnym ľudstvom a svetom).

Je to posolstvo, ktoré ukazuje cestu, a východ z toho bludiska v ktorom sa nachádza ľudský život. Oznamuje, čo presne treba urobiť, aby sme vyviazli z tohto neutešeného a nezmyselného života, ktorý konči smrťou. Oznamuje ako konečne vyjsť a vojsť do takého života, po ktorom každá ľudská bytosť túži. Do nesmrteľného života, plného radosti, eufórie, pokoja, harmónie, lásky, naplnených potrieb do zmysluplného života. Do života harmonických vzťahov a harmonickej komunikácie. Do takého života, ktorý ešte ľudské oko nevidelo, a ucho nepočulo. Do takého úžasného života, ktorého predstava ani na srdce človeka nevstúpila. Do takého života, ktorý Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.

Tou cestou je osoba Ježiša Krista, a vzťah k Nemu. Je to Spasiteľ, Záchranca, Vykupiteľ, je od Boha poslaný, poverený a splnomocnený nás zachrániť. Pôvodným hebrejským pojmom, ktorý toto všetko vyjadruje je Mesiáš (hebr. מָשִׁיחַ ), čo do pôvodnej gréčtiny je prekladané ako Christos (gr. Χριστός )

Ježiš Ten, ktorý je Mesiáš, je syn Boha Všemohúceho, ktorý je stvoriteľ Neba, Zeme aj mora, a všetkého čo ich naplňuje. Všetko aj čo je viditeľné (ľudskému oku a zmyslom), aj čo je neviditeľné stvoril Boh svojim Slovom.

Človek bol stvorený Bohom ako Jeho obraz. Bol stvorený na život na Zemi, aby žil ten úžasný pravý život v Rajskej záhrade. Avšak v tom období, už bolo po Luciferovej vzbure v Nebi, a bol preto zvrhnutý na Zem. Lucifer sa stal Satanom (hebr. שָׂטָן ), čo znamená Božím nepriateľom. Človek v Rajskej záhrade dostal úlohy, aby sa rozmnožil a vládol a hospodáril na Zemi. Mal hojnosť všetkého potrebného, aj strom života uprostred Raja. Bol tam aj jeden, a len jediný, taký strom, ktorého ovocie bola jednosmerná brána von z Rajskej záhrady. To  bol strom poznania dobrého a zlého. To bol test vernosti človeka voči Bohu. Lebo poznanie dobrého a zlého je prejavom nedôvery voči Bohu, a koniec vzťahu s Bohom. Keď človek sa rozhodol neveriť Bohu a naproti tomu veriť Satanovi, kedže ho poslúchol v tom, že má jesť zo stromu poznania dobra a zla. Tak došlo k oddeleniu človeka od Boha, svojho Otca. A tým tiež nastalo to, že človek sa podriadil satanovej vláde. Síce teraz pozná čo je dobro a zlo aj si z týchto obidvoch pólov bytia berie svoje radosti a trápenia, ale prišiel o stav dokonalosti, kedy pre neho neexistovalo ani dobro ani zlo, len harmonický pravý život. Tento stav, keď sa človek oddelil od Boha, a podriadil sa Satanovi je duchovná smrť. Telo a duša človeka žijú, ale duch je mŕtvy. To znamená, že síce človek má duchovné zážitky, ale nie s Bohom. A v tom sa aj drvivá väčšina ľudí mýli, že rôzne kontakty s duchovnými dimenziami nazýva ako stretnutie s bohom, alebo poznanie boha, alebo rozhovory s bohom a pod.

Táto nedôvera voči Bohu, a na druhej strane vlastne svojvôľa človeka, ktorej najrôznejších následkov sme svedkami už niekoľko tisícročí, sa nazýva hriech. V pôvodných jazykov (hebr. חטּאת) chetáh,  a (gr. ἁμαρτία) hamartia .Zmysluplne vyjadrenie slova hriech je „minutie sa cieľa“, teda, že ľudský život sa míňa svojho cieľa. Nemáte ten dojem počas celého života? Že akosi to nie je ono?

A tá vynikajúca správa je v tom, že Boh nás aj tak miluje. A vyjadril to srdcervúcim gestom lásky. Poslal svojho jediného Syna  z Nebies, aby sa stal človekom. Aby zanechal celú svoju Slávu, Všemohúcnosť, Velebnosť, Majestát. Všetko vyzliekol, nechal si len odev lásky. A my sme ho hlboko ponížili, a zabili. A takto sa stal tou krvavou obeťou, ktorá je výmennou hodnotou, výkupným za hriech. Totiž odplatou za hriech je smrť. Hriech zničí život, vyprázdni zo života živosť, a zostáva smrť. Je to duchovný zákon, nemenná konštanta. (Tak ako sú fyzikálne zákony, tak sú aj duchovné)

Preto, preto, preto Ježiš Ten Mesiáš, zomrel! Zomrel za ten hriech. Ale ten hriech nie je Jeho, ale Tvoj a môj. Následok hriechu, ktorým je smrť, zobral na seba. Takže to už je vysporiadané, vyplatené. Smrť tu nie je myslená len ako fyzická smrť. ale aj, a to hlavne, ako smrť duchovná, možno povedať absolútna. To je večné oddelenie od Božej prítomnosti, Večná Božia neprítomnosť, t.j večná neprítomnosť života. Odplatou, či trestom za hriech je smrť. Na Ježiša, kedže nevykonal žiadny hriech, smrť nemá právo ani dosah. Ale On predsa, sa nechal dobrovolne popraviť za naše hriechy. A tak je duchovný zákon naplnený. Za Tvoj a môj hriech je už Ježišovou smrťou zaplatené, a tak sme vyslobodený od trestu smrti a je nám darovaný život. Ale nie len fyzický život (gr. βίωσ) bios, tých 70 – 80 rokov, ale hlavne život duchovný, možno povedať život absolútny (gr. ζωή) dzoe. Dostali sme amnestiu. Či to nie je evanjelium – správa oznamujúca víťazstvo?

Smrť, kde je tvoj osteň? Kde, peklo, tvoje víťazstvo?“ apoštol Pavol.

Pretože Ježiš bol zo smrti vzkriesený, a smrť utŕžila definitívnu porážku.

Boh ponúka človeku absolútne výhodnú výmenu. A síce, že za hriech človeka, ktorého následkom je smrť, už vykonal platbu svojou smrťou Boží syn, a zároveň Syn človeka Ježiš Kristus. Takto vyplatil túto podlžnosť za človeka. Je to platba uhradená za každého. Nie je však na všetkých ľudí automaticky nanútená. Človek sa musí o túto výmenu prihlásiť. A to takým spôsobom, že modlitbou pred Bohom uzná, že stav jeho života je hriešny, a že nijako sa sám z toho nevie vyslobodiť. A ďalej musí veriť, že obeť Ježiša Krista je dostatočná na vyslobodenie človeka z tohto beznádejného stavu. A veriť, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, a že je živý a večný Boží Syn.

A pre túto vyslobodzujúcu a zachraňujúcu moc evanjelia je najzákladnejšou charakteristikou kresťanstva, zvestovanie tejto správy do posledných končín Zeme.

Boh takto prejavil svoju lásku a dobrotu k nám, a to nás vedie k pokániu, k pokoreniu sa, a prijatiu Jeho vlády nad náš život. Toto je moment znovuzrodenia ducha človeka. Keď sa duch človeka znovu narodí, znovu vojde do života, lebo takto vojde do vzťahu s Bohom. Preto ten, kto verí tejto správe, verí Ježišovi, tomu Mesiášovi, a aj keď umrie, bude žiť (večný život).

Evanjelium sa dá zhrnúť v týchto jednoduchých krokoch:

1. som si vedomí biedy svojho života, ani majetkové bohatstvo, toto nerieši, som si vedomí, že oproti dokonale dobrému Bohu som zlý, sebecký, a nech sa akokoľvek snažím  zmeniť to, nejde to.

2. počujem evanjelium, a uverím, že Ježiš Kristus je Boží Syn a svojou jedinou dokonalou krvavou obeťou zaplatil za moje hriechy, ale potom vstal z mŕtvych, lebo Boh ho vzkriesil.

3. svojimi ústami, z vlastnej vôle vyznám pred Bohom aj ľuďmi, že prijímam do svojho života vládu Ježiša Krista, že už nechcem žiť podľa vlastných, alebo iných rád, ale chcem žiť podľa celej rady Božej, obsiahnutej v Božom Slove. A poprosím Boha o odpustenie mojich hriechov. A následne prijmem odpustenie mojich hriechov.

4. týmto sa stávam znovuzrodeným človekom, a odrazu milujem Božiu prítomnosť, Božie slovo, a som slobodný nerobiť mnoho zlých vecí, ktorých som sa predtým nevedel zbaviť, a zažívam reálne pôsobenie Boha v mojom živote.

5. dám sa na základe tejto mojej viery, znovuzrodenia a zažívanej prítomnosti Božej pokrstiť. To jest, ponorie do vody ako napodobnenie smrti starého života a následné vynorenie, ako napodobnenie narodenia sa ako nové stvorenie.

6. prijmem dar Svätého Ducha, a ako znamenie toho je, že začnem hovoriť  novými jazykmi, a začne sa pri mne prejavovať nadprirodzená Božia moc. A túžim byť učeníkom Ježiša Krista, čo sa realizuje v cirkvi, a voči nespaseným ľuďom, ktorým odovzdávam evanjelium, to milosrdenstvo, ktoré som prijal dávam ďalej.

Ev. podľa Jána, 3. kap., verše 3 – 6:

Ježiš odpovedal a riekol mu: Ameň, ameň ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.  A Nikodém mu povedal: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či azda môže po druhé vojsť do života svojej matky a narodiť sa?  Ježiš mu odpovedal: Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch.

Ev. podľa Mareka, 16. kap., verše 15 – 18:

A povedal im: Iďte po celom svete a kážte evanjelium každému stvoreniu! Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený.  A uverivších budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazyky, hadov budú brať, a keby vypili niečo smrťonosné, neuškodí im; na chorých budú vzkladať ruky, a budú sa mať dobre.

Skutky apoštolov, 2. kap., verše 37 – 39:

A keď to počuli, boli hlboko dojatí, až do srdca, a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: Čo máme robiť, mužovia bratia? A Peter im povedal: Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha. Lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko-ďaleko, ktorých- a koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Bôh.