Kniha: Aleppský kódex – Matti Friedman

Kniha je sčasti historiografiou, sčasti reportážou, sčasti detektívkou, ale zaoberá sa jedným z najvzácnejších rukopisov sveta, ktorý bol viac ako 600 rokov vlastníctvom komunity židov v aleppskej diaspóre, a teda sa nejedná o  nič iné ako najstarší kompletný rukopis znenia Starej zmluvy. Ten bol spísaný v 10. stor. na brehu Tiberiadského mora Ben Ašerom. Tento rukopis nazývaný tiež Koruna Tóry, ako mu hovorili židia z Aleppa, ktorí tento názov vyslovovali „Aram Cova„. Putoval z Tiberiady do Jeruzalema, potom do Káhiry, kde ho od križiakov odkúpili miestny židia. A po Maimonidisovej smrti, ktorý žil v rokoch 1138 – 1204, ktorý bol španielsky, židovský lekár žijúci pod nadvládou Islamu, ale zároveň, ktorý je v západnej civilizácii považovaný za jedného z najväčších mysliteľov, bola jeho knižnica spolu s „Korunou“ v 14. stor. presťahovaná do Aleppa.
29. novembra 1947 prebehlo v New Yorku na bývalom zimnom štadióne vo Flushing Meadow hlasovanie OSN o rozdelení Palestíny na dva štáty – jeden pre Židov, druhý pre Arabov. Delegáti vo Flushing Meadow spustili reťazec udalostí, ktoré viedli k vojne v Palestíne a k vzniku štátu Izrael. Dali však podnet aj k tomu, že nasledujúca noc po predchádzajúcich dvadsiatich tisícich nociach , bola poslednou, kedy kódex ležal vo veľkej synagóge v Aleppe, kde žila diaspóra židov dávnou pred vznikom kresťanstva a islamu.

Autor Matti Friedman je Izraelsko kanadský žurnalista, sám seba, a priamo v knihe nazýva aškenázským židom. Vyrastal v Toronte a v roku 1995 sa presťahoval do Izraela. , Bol korešpondentom pre Associated Press, pracoval pre Jeruzalem Report a teraz prispieva pre The Times of Israel. V rámci žurnalistiky ako reportér pracoval aj v Egypte, Maroku , Libanone, aj v Moskve, aj v Washington. D. C.
Za knihu dostal niekoľko ocenení, spomeniem: Sami Rohr Prize for Jewish Literature 2014 (Cena Sami Rohr za židovskú literatúru)  a iné. Je tiež autorom knihy Pumpkinflowers: Príbeh vojakov zabudnutých vojen. 

Kniha na pozadí príbehu predstavuje históriu židovstva ako celku, ale aj ako životnú platformu života konkrétnych jednotlivcov. Môžeme sa pozrieť na život židov v diaspóre, bez chrámu a bez Jeruzalema. Môžeme sa ocitnúť v rušných a krušných situáciách konkrétnych jednotlivcov, účastníkov prvej vlny Alije po vzniku štátu Izrael, imigrácie židov z oblasti Sýrie, cez Libanon, či Turecko do Izraela. Spoznávame reálie blízkeho východu tej doby, a mocenskú a politickú situáciu vtedajších mocností. To všetko je pozadím príbehu prastarého rukopisu, ktorý obsahuje slová Starej zmluvy, Slová, vďaka ktorým židovský národ pretrval, aj keď už nemali ani zem, ani kráľa, ani chrám. Mali knihu, ktorej Slová ich spájali nech sa podeli kamkoľvek. Pre mňa bolo zaujímavé zistenie, že vznik židovského štátu Izrael nebol prijímaný pozitívne u všetkých Židov. Izrael bol v tej dobe centralizovaný štát s jednou centralizovanou politickou stranou Mapaj (robotnícko-sionistická strana). Tá ovládala v štáte takmer všetko. Aleppskí Židia chovali nedôveru voči všetkým vládam. Svetských európskych socialistov v čele Izraela nevnímali ako predstaviteľov celého židovského národa. A využili Aliju, len na to aby emigrovali zo Sýrie, ale nie na to, aby imigrovali do Izraela, ale aby imigrovali do Panamy, do Sao Paula, do Brooklynu.  Totiž biedne socialistické zriadenie a chudoba vtedajšieho Izraelského štátu im znemožňovali  venovať sa tomu čomu rozumeli najlepšie – podnikaniu.  

Autor pri svojom skúmaní príbehu Aleppského kódexu zisťuje, že medzi jeho poznatkami a doterajšou všeobecne uznávanou verziou sa objavujú odchýlky. Zistil, že o Kódex viedli aleppskí Židia so štátom súdny spor, pretože nebol nakoniec zo Sýrie doručený do rúk, ktorým ho plánovali odovzdať rabíni z Aleppa.

Dnes Aleppský kódex je možné vidieť v jednej z podzemných miestností izraelského Národného múzea v Jeruzaleme, ale z celkového počtu 500 strán chýba 200. Medzi chýbajúce pasáže patrí celá Tóra s výnimkou posledných piatich listov, Pláč, Ester, Daniel, Ezdráš, Kazateľ. A tieto chýbajúce strany sú dôvodom toho, prečo sa žáner písania preklopí do detektívnej časti, ktorú tvorí reportáž s pátrania po nich. Autor tu popisuje stretnutia s vyslúžilím tajným agentom Mosadu, ktorý tiež pracoval na pátraní po zvyšku Kódexu. Popisuje ďalej zaujímavé stretnutia s rôznymi bohatými zberateľmi historických rukopisov a s obchodníkmi s rukopismi. Poodhaľuje aj podsvetie spojené s touto komoditou. Na základe pátrania načrtáva niekoľko podozrení voči konkrétnym ľuďom, alebo skupinám zo zodpovednosti za zmiznutie tej nemalej časti Kódexu. Na záver trochu idealisticky vyjadruje nad tým pohoršenie. Dáva do kontrastu odkaz, ktorý sa nachádzal v zmiznutých častiach kódexu, voči ľudským vášňam a skutkom, ktoré práve tento odkaz – prikázania Desatora – porušili, a ktorým tento odkaz podľahol.

Práca vyznieva dôveryhodne a je zrejme momentálne pravde najbližšou správou o nesmierne vzácnom rukopise, ktorý je už teraz používaný na Hebrejskej univerzite v rámci biblických štúdií k príprave najpresnejšieho vedeckého vydania Biblie.

K dôveryhodnosti prispieva aj široký zoznam zdrojov informácií z ktorých autor čerpal. Musel im venovať veľa pozornosti a štúdia, aby z nich utkal túto dobré čitateľnú knihu. Zdroje je možné reálne dohľadať v inštitúciách, ktoré sú v zdroji uvedené ako miesta ich uloženia.

Kniha určite poteší záujemcov o poznanie židovského národa, jeho histórie a vzniku štátu Izrael, ako aj „písmakov“ študujúcich texty Starej zmluvy, alebo z literárneho hľadiska milovníkov reportážneho žánru.

Je to český preklad Kláry Mičkovej, vydaný nakladateľstvom Pistorius & Olšanská s.r.o., v roku 2012.

Originálny názov: The Aleppo Kodex
Vydavateľ: Algonquin Books of Chapel Hill (2012)
Preklad: Klára Mičková
Jazyk: CZ
Vydavateľ: Pistorius & Olšanská s.r.o. (2012)
Počet strán: 292
ISBN: 978-80-87053-74-4