NÁSLEDKY ATEISTOVEJ VIERY.

Ateisti, ako je známe sú ľudia, ktorí neveria v Boha Stvoriteľa. Boha, Všemohúceho a Spasiteľa. Dá sa to tiež povedať tak, že sú to ľudia, ktorí veria tomu, že Boh neexistuje. Takto štylizované vyjadrenie zvýrazňuje to, že ateizmus je tiež viera. Totižto nemajú žiadne dôkazy o tom, že Boh neexistuje.

Viera je totiž vierou práve preto, lebo nie sú dôkazy. A musíme len nejakej tej teórii, či prísľubu dôverovať.

Ateizmus sľubuje, že po smrti už nie je nič. Tma a nula. Nie sú na to však žiadne dôkazy. Majú vnútorné presvedčenie, že Boh nie je, majú to podporené rôznymi prírodovednými, filozofickými a sociologickými teóriami a výskumami. Občas pochybujú, a majú taký dojem, že Boh je.

Kresťania, ako je známe sú ľudia, ktorí veria vo všemohúceho Boha Stvoriteľa a Spasiteľa. Veria tomu, že Boh existuje, že je živý a reálny. A tomu aj svoje životy prispôsobujú. Nemajú na to žiadne dôkazy, a práve preto, sa to nazýva viera.

Majú vnútorné presvedčenie, že Boh je, a dôverujú Božím Slovám a Jeho prísľubom zapísaným v Biblii. Prísľubom, že keď budú veriť a na základe toho konať – čo sa nazýva živá viera – tak po smrti budú žiť večný , ten pravý, blažený život zoči-voči Bohu. A ak nebudú veriť, tak budú žiť večný život mimo Božej prítomnosti, čo sa nazýva zatratením, premárnením života, alebo peklom. Preto sa snažia presviedčať neveriacich, aby uverili. Chcú pozvať týchto ľudí do toho blaženého večného života s Bohom. Pretože v nich je ten Boží charakter, a síce, dať dobré veci každému, nenechať si to iba pre seba.

Svoju vieru majú tiež podporenú rôznymi prírodovednými, filozofickými a sociologickými teóriami a výskumami. Občas zapochybujú o svojej viere, a majú taký dojem, že Boh nie je.

Kresťania sú od ateistov bežne vystavovaný výsmechu, alebo pohŕdaniu, kdežto ateisti sú od kresťanov vystavovaný láske a súcitu, ktorý je prejavovaný presviedčaním na vieru1 v Ježiša Krista a kázaním evanjelia, čo je ale od ateistov často chápané ako obťažovanie2.

Takže všeobecne aj ateisti, aj kresťania sú veriaci, v tomto rozdiel nie je. Avšak v následkoch ich viery už je rozdiel zásadný.

Ak majú pravdu ateisti, tak je všetko jedno, a život vlastne nemá zmysel, nemajú zmysel ani žiadne pravidlá podľa, ktorých sa riadia aj ateisti (inač vychádzajúce z Biblie). Preto že, keď je po smrti tma a nula, tak či človek žije ako kresťan, alebo ako ateista, tak je to úplne jedno. Ateisti žijú svoj život svojvoľne, často nemorálne3, pôžitkársky, roztopašne, sexuálne neviazane a pod. Kresťania zase podľa Biblie, bez pôžitkárstva a roztopaší, rodinne a konzervatívne založení a pod. Veď keď po tých cca 70-tich, 80-tich rokoch príde smrť, tma a nula, tak čo prehrajú kresťania? Tých pár pôžitkov? 

Ak majú pravdu kresťania, tak ateisti prehrajú všetko. Prehrajú život. A na veky budú v zatratení bez života. Ak slovom život myslime niečo viac ako len život biologický, ak životom myslíme ten život po ktorom „piští“ duša každého človeka, život plný spravodlivosti, radosti a pokoja. Ak plný znamená, že tam niet ani trochu miesta pre krivdu, smútok, bolesť, a rozorvanosť.


1 Nie sú tým myslené násilne, či politicky presadzované náboženské systémy v minulosti, či v súčasnosti, ale kresťania, ktorí šíria vieru kázaním evanjelia a dokazovaním nadprirodzenej Božej biblickej moci.

2 Obťažovanie preto, lebo pri počúvaní Božieho Slova je konfrontované ich svedomie, ktoré vlastne súhlasí z Božím slovom a nastavuje ich zmýšľaniu a konaniu zrkadlo, čo im je nepríjemné. Alebo sa vyplavuje na povrch horkosť ich života, za čo vinia Boha –„lebo keby bol Boh nedopustil by to…“ – a to je tiež nepríjemné.

3 Odkiaľ, je posúdenie morálneho a nemorálneho správania? Ak nie je Boh – sudca z vyššieho princípu, tak v konečnom dôsledku, nič také ako morálka neexistuje.