Odluka cirkví od štátu, referendum o rodine a svetonázor.

  1. CIRKEV

Veľmi by pomohlo tejto spoločnosti ak by sa podarilo zmeniť tú predstavu, že cirkev je totožná s Rímsko – katolíckou cirkvou poťažmo s evanjelickou AV. Je prekvapujúce, že aj cirkevne nezainteresovaní ľudia rôzni politici, ekonómovia, novinári a ďalšie slovenské intelektuálne kapacity, toto, aspoň vo verejnom a mediálnom priestore, tiež nerozlišujú. Problém je v tom, že považujú tieto menované náboženské organizácie (cirkvi), za cirkev ako predstaviteľku, či „hovorkyňu“ Boha Všemohúceho na Zemi. Alebo ak sú neveriaci, tak ju chápu ako nositeľku morálnych a kultúrnych hodnôt, čo do určitej miery aj je pravda, ale to už nie je prvoplánová agenda cirkvi ako takej. A toto spôsobuje, že jednajú s týmito organizáciami s určitou mierou úcty, ktorá im však nepatrí. Lebo ak by chápali, čo skutočne cirkev je, chápali by že menované organizácie vlastne cirkvou nie sú. Ak teraz to u čitateľa vzbudilo záujem, nech teda uvediem čo cirkev je „keď som taký múdry“. Samozrejme v krátkosti to uvediem, ale  ináč je to už téma na inú sériu článkov, a práca pre Božích teológov dnešných dní odhaliť, že liturgie týchto hore menovaných organizácií sú v mnohých častiach nie len nebiblické, ale dokonca až protibiblické.

Cirkev je povolávaná Bohom, cez kázanie evanjelia, a to tak, že človek dostane od Boha zjavenie, že Ježíš, ten z Nazareta je Mesiáš – Spasiteľ. Zjavenie sa dá charakterizovať jedným slovíčkom: „ahá“, kedy sa v duchu človeka, v okamihu pospája milión súvislostí, vykryštalizujú sa hmlisté kontúry do jasného rozprestierajúceho sa nového obzoru.

Títo ľudia sa znovuzrodia (Ján 3). Na základe tohto zjavenia, sa dajú pokrstiť,  príjmu dar Ducha Svätého, a začlenia sa takto do Božej cirkvi. Teda do všeobecnej, celkovej cirkvi. Do spoločenstva znovuzrodených ľudí, bez ohľadu na denominačnosť. Samozrejme, že táto cirkev Božia má určité organizačné štruktúry, a tie sa realizujú v rôznych cirkevných zboroch po všetkých končinách Zeme, ktorých centrom, je Pán Ježiš Kristus, momentálne sídliaci v Nebi. Nie je potrebná nejaká pozemská centrála, lebo tí, ktorí sú znovuzrodení sa navzájom duchovne rozpoznávajú, a sú v jednote na základe Svätého Ducha, a na základe Božieho Slova – Biblie, nie na základe organizácie.

 

  1. REFERENDUM O RODINE

Výsledok referenda poukázal na určitú skupinu a síce cca 20% so všetkých oprávnených voličov, ktorá sa postavilo proti agende LGBTI. Samozrejme má to čo do činenia s kresťanskou vierou. V podstate to boli vo väčšine ľudia aktívne veriaci Božiemu Slovu, aj keď viem, že boli aj takí, ktorí nie sú aktívne veriaci a praktizujúci túto vieru, ale súhlasia s tou konzervatívnou hodnotou, ktorou pôvodná rodina je, čo svedčí o tom, že rodina je univerzálne zriadenie spolunažívania ľudí. Je tu totižto zaujímavá zhoda s výsledkami sociologických výskumov zameraných na religiozitu v Slovenskej republike, ktoré sa uskutočnili po roku 1989. (Tieto prieskumy spracovali pracovníci v Sociologickom ústave akadémie vied v Bratislave. Sú to prieskumy: Porovnávací výskum religiozity, ktorí sa uskutočnil v roku 1998 v rámci projektu ISSP (International Social Survey Program, a v roku 2008 sa opäť uskutočnilo pokračovanie porovnávacieho výskumu religiozity v rámci projektu ISSP.)

Tieto prieskumy napríklad ukazujú, že 22,08% občanov SR (r. 2008) považuje Bibliu za: „živé Božie Slovo, ktoré treba brať doslovne.“ Čo to znamená v súvislosti tohto článku? Znamená to, že vzájomný sexuálny styk osôb rovnakého pohlavia je podľa Božieho slovo jednoducho hriech. Je to teda správanie hodné nulovej tolerancie, správanie hodné nápravy, a nie správanie hodné celospoločenskej legalizácie. A toto tých cca 20% oprávnených voličov prišlo vyjadriť v súlade s Božím Slovom. Napriek tomu, že Aliancia za rodinu sa tento jednoduchý fakt snažila odkomunikovať čo najsofistikovanejšie a nepriamo s obrovskou okľukou, tak ako je to dnes moderné v politických a spoločenských diskusiách, hovoriť nekonfrontačne aj za cenu toho, že vyjadrenia sú nejasné a podstata je medzi riadkami. Ostatní občania SR prejavili svojou neúčasťou určitú mieru nezávislosti od Božieho Slova, a tá ma od človeka k človeku rôznu identitu. Títo sa prikláňali viac názorom ľudským (psychológov, filozofov, sociológov, právnikov a pod., tu dopredu odmietam obvinenie z nevedeckosti a fanatickosti, pretože si cením a používam služby týchto spomenutých profesií) ako Božím. Ďalší zaujímaví a dôležitý údaj, k tejto súvislosti vykazuje Sčítanie obyvateľov bytov a domov (SOBD) 2011, kde ku cirkevnej príslušnosti sa prihlásilo 75,95% obyvateľov SR. Ak dáme do pomeru tých 22,08% ľudí, ktorí považujú Bibliu za živé Božie Slovo, predpokladajúc, že títo majú zároveň príslušnosť k niektorej cirkvi na Slovensku a 75,95 percentnú príslušnosť k cirkvám na Slovensku, tak vidíme údaj (22,08:75,95=0,29), že len 29% členov cirkvi považuje Bibliu za živé Božie Slovo. A to už je údaj zaujímavý pre odluku štátu od cirkvi.

 

  1. FINANČNÁ ODLUKA CIRKVI OD ŠTÁTU.

V Božom Slove vidíme veľmi jasnú finančnú nezávislosť cirkvi od štátu. Podľa slov Pána Ježiša: „Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie.“ (Ev. podľa Matúša 22:21.) Cirkev funguje z dobrovoľných darov ochotných veriacich. V Božom Slove sú opísané ešte viaceré udalosti, ktoré hovoria o finančných zbierkach, z ktorých funguje chod cirkvi, a kázanie evanjelia (2 Kor 9, . Dnes štát prideľuje cirkvám financie na základe množstva veriacich podľa SOBD. Podľa vyššie uvedeného však skutočne veriacich je o 2/3 menej, ako sú oficiálne čísla. Čiže už tu by štát mal ušetriť 2/3 prostriedkov daňových poplatníkov. Ale ak pôjdeme ďalej, tak tú zvyšnú tretina, pre ktorú sú podkladom skutočne veriaci, by ju tí, mali odmietnuť a financovať cirkev z vlastných zbierok, z vlastnej viery. Veď viera sa dokonáva v skutkoch. A aj to je jeden z  dôkazov pravej cirkvi, že je nezávislá od štátu.

Ďalšou vecou je, čo s tými budovami, ktoré väčšinou tvoria architektonické skvosty centier našich miest a obcí, ktorých energetický certifikát sa nevojde ani do škály certifikačných tried. Pre cirkev sú úplne nepotrebné, lebo cirkev sa vie zísť v mnohých iných vhodnejších sálach budov v našich mestách a obciach. To by mal štát vyriešiť ako kultúrne dedičstvo muzeálneho typu. Ale to už záleží na organizáciách („cirkvách“), ktoré tieto budovy vlastnia ako sa rozhodnú s nimi naložiť. Nie je správne ak nám tieto budovy podsúvajú ako jeden z dôvodov nemožnosti odluky cirkvi od štátu, nedajme sa oklamať. Skutočná cirkev také budovy nepotrebuje. Navyše to čo sa odohráva v týchto budovách z duchovného hľadiska vôbec neprospieva tomuto národu a krajine. Ale to je už ďalšia téma.