Spor o skalu. Tradícia pápežstva.

Na to, aby poznanie o pravej cirkvi mohol človek získať, tak musí naozaj nezaujate a netendenčne počúvať Božie Slovo. Ba ešte navyše, myslím si, že musí prijať to zjavenie, že Ježiš, ten z Nazaretu, je Boží Syn a Mesiáš, teda Kristus. Lebo práve ono zjavenie je úplným začiatkom, skalou, koreňom čiže základom cirkvi. Keď Ježiš bol so svojimi učeníkmi v Cézarei Filipovej (na ilustračnej snímke) opýtal sa ich:

Vy čo hovoríte, že kto som ja?A Šimon Peter odpovedal a riekol: Ty si Kristus, Syn živého Boha! A Ježiš odpovedal a riekol mu: Blahoslavený si Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv ti toho nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. A ja ti tiež hovorím, že si ty Peter, Skala, a na tej skale zbudujem svoju cirkev, a nepremôžu ju ani brány ríše smrti.“  Mt 16:15 – 18

Dôležité slovo v tomto Biblickom texte
je skala (gr. πέτρα, petra). Pre tento verš poznáme dve interpretácie, ktoré majú veľmi veľký význam pre správne porozumenie cirkvi.

Postoj Konferencie biskupov Slovenska – katolícka interpretácia.

Na webovej stránke Konferencie biskupov Slovenska v oficiálnom Katechizme Katolíckej cirkvi (ďalej už len KKC) v odstavci č.: 552 (KKC 552), sa dočítame, že tou skalou je osoba apoštola Petra: „Ježiš Kristus, živý kameň, zaručuje svojej cirkvi, postavenej na Petrovi, víťazstvo nad mocnosťami smrti. Peter pre vieru, ktorú vyznal, zostane neotrasiteľnou skalou cirkvi.“ Tento výrok je jedným zo základov pre pápežstvo v Rímskokatolíckej cirkvi. Avšak v KKC 424 sa dočítame, že tou skalou na ktorej postaví Kristus cirkev je vyznanie viery: „Pobádaní milosťou Ducha Svätého a priťahovaní Otcom veríme a vyznávame o Ježišovi: „Ty si Mesiáš, syn živého Boha“. Na skale tejto viery, ktorú vyznal Svätý Peter, postavil Kristus svoju cirkev.“ Podľa logického uváženia, keďže skala je len jedna, tak ňou môže byť buď:
– osoba učeníka, neskôr apoštola Petra, čo práve najrôznejšie teologické štúdie v rímsko-katolickej cirkvi vehementne tvrdia, alebo
– vyznanie viery, že Ježiš je Boží Syn a Mesiáš.
Jedno vylučuje druhé. V Katechizme Katolíckej cirkvi sa takto načrtá istá schizofrénia, rozdvojenosť. Z tohto je cítiť manipuláciu. S cieľom očarovať a zahmliť jasné kontúry pravdy.

Jednak dať zadosť pravde, ako také zadné dvierka. Aby mohli použiť obe interpretácie, ak bude ich teológia pápežstva napadnutá, že nie je biblická, tak vytiahnú uvedený KKC 424, „veď my to tvrdíme tiež“.

Jednak obhájiť svoju s pravdou sa vylučujúcu pozíciu a postoj. Bežná prax a bežné chápanie na Slovensku je však v tomto jednoznačné. A síce: že Peter je prvým pápežom a pravá cirkev je tá, kde je pápež. Výlučne tá cirkev.

Na začiatku leta 2012 touto cirkvou, a tým pádom aj Slovenskou verejnosťou otriaslo odvolanie Trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka. Toto odvolanie sa odohralo bez udania jasného dôvodu za zahmlených a doteraz nevyjasnených podmienok. Toto odvolanie je kompetenciou pápeža. Na Slovensku to spôsobilo rozdelenie medzi katolíkmi na takých, ktorí bezo zvyšku prijali rozhodnutie pápeža, a na takých ktorí sa búrili a spochybňovali kompetentnosť pápežského úradu. (V tej dobe bol pápežom Joseph Ratzinger – Benedikt XVI., ktorý o osem mesiacov neskôr podal demisiu, doteraz nevídaný krok.) V periodiku rímsko-kat. cirkvi na Slovensku – Katolícke noviny, preto vtedy vyšiel článok na podporu pápežského úradu s názvom: „Kto sa rozlúči s rímskym biskupom, rozlúči sa s Cirkvou.“ Kde autor, už vyplývajúc aj z názvu vyjadruje, že cirkev je jedine tá, ktorá má rímskeho pápeža. Teda podľa neho ostatní veriaci v Ježiša Krista nepatria do cirkvi. „V postavení, poslaní a úrade Petra, v jeho prítomnosti a smrti v Ríme – ktoré potvrdzuje najstaršia písomná a liturgická tradícia, ale aj archeologické dôkazy – Cirkev kontempluje hlbokú realitu, ktorá je v esenciálnom vzťahu s jeho mystériom spoločenstva a spásy: „Ubi Petrus, ibi ergo Ecclesia“ (Kde je Peter, tam je Cirkev) – ako v 4. storočí vyjadril sv. Ambróz, biskup z Milána.“ Zdroj: Judák Viliam: Kto sa rozlúči s rímskym biskupom, rozlúči sa s Cirkvou, Katilícke noviny, KN 35/2012

Postoj Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania – protestantská interpretácia.

V protestantskom chápaní, teda v chápaní veriacich, ktorí v 16. storočí n.l., na Božie povolanie vykonali prvý krok rekonštrukcie Božej cirkvi, a síce: obnovenie autority Slova Božieho a ospravedlnenia z viery. A tiež v chápaní ich nasledovníkov, dnes na Slovensku známych ako Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) je tou skalou Petrove vyznanie viery, a nie Peter sám.

Na oficiálnej webovej stránke ECAV, v sekcii symbolické knihy sa nachádza spis: „Pojednanie o pápežovej moci a prvenstve“. Napísané zhromaždením teológov v Šmalkaldách, roku 1 537 n.l. Vyberám odstavec týkajúci sa výkladu Mt 16:18, v ktorom popierajú, že by skalou na ktorej Pán zbuduje svoju cirkev bol apoštol Peter, a tým aj popierajú oprávnenosť pápežstva. A vyznávajú, že tou skalou je to spomínané vyznanie viery: „A čo sa týka výpovede „Na tej skale vystavím si cirkev“, je isté, že cirkev nie je postavená na ľudskej autorite, ale na službe onoho vyznania, v ktorom Peter vyznal, že Ježiš je Kristus, Syn Boží. Preto jemu hovorí ako služobníkovi slova: „Na tej skale“, to je „na tej službe“. A ďalej: služba Novej zmluvy sa neviaže na miesta a osoby ako levititská, ale je rozsiata po celej zemi a je tam, kde Boh dáva svoje dary, apoštolov, prorokov, pastierov, učiteľov. A moc tejto služby nespočíva na autorite akejkoľvek osoby, ale na slove, ktoré dal Kristus. A tak nie na osobu ani na zvrchovanosť Petrovu vzťahujú mnohí svätí Otcovia výpoveď „Na tej skale“; napr. Origenes, Ambróz, Cyprián, Hilár, Beda. Takto hovorí Chryzostom: „Na tej skale, nie na Petrovi“ (Super hane petram, non super Petrum). Totiž nie na Petrovi — človekovi, ale na Petrovej viere vystavil si cirkev. Na ktorej viere? „Ty si Kristus, Syn Boha živého“. Hilár hovorí: „Petrovi vyjavil Otec, aby vyznal: „ty si Syn Boha živého“. Teda na tejto skale vyznania je vystavená cirkev. Táto viera je základom cirkvi“  Zdroj: Pojednanie o papežovej moci a prvenstve , str. 4

Je pápežstvo Božou vôľou, alebo vôľou niektorých ľudí? 

Tento teologický spor o skale je, známi ako spor medzi zástancami rímsko-pápežského katolicizmu verzus protestantizmu. Je to možné považovať za jedno z možných rozpoznávacích kritérií medzi pravou a falošnou cirkvou. Ak je apoštol Peter skalou na ktorej je stavaná cirkev, je to základom pre oprávnenú existenciu pápežstva. Ak skalou nie je, tak celý projekt pápežstva nie je Božou vôľou, ináč povedané, nie je to ustanovením od Boha, ale iba od ľudí.

Teraz sa pozrieme na najčastejšie uvádzané argumenty jednej aj druhej strany.

Skalou je vyznanie viery: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ – protestantská línia.

Základom pre túto teóriu je preklad slov „Peter“ a „skala“ z pôvodného gréckeho
jazyka. Ježiš hovorí: „ty si Peter, a na tej skale zbudujem svoju cirkev“. V greckom origináli
tento text vyzerá takto: „ὅτι σὺ εἶ Πέτρος, καὶ ἐπὶ ταύτῃ τῇ πέτρᾳ οἰκοδομήσω μου τὴν ἐκκλησίαν“ (oti su ej Petros kaj epi taute te petra ijkodomeso mu ten ekklesian). Slovo „petros“ je muž. rodu a jeho preklad je – kameň, skala. Slovo „petra“ je ženského rodu a jeho preklad je – skala, úskalie, skalné pohorie, jaskyňa, kameň. (Zdroj: Václav Prach: Řecko – Český slovník, Scriptum, Praha, 1993).  Takže z tohto vyplývajúci výklad je, že Ježiš povedal, nasledovné: Ty si Peter (kameň, úlomok skaly a pod.) a na tej skale (skalné pohorie, masív) postavím svoju cirkev. Tento
argument vylučuje Petra ako osobu človeka, z možnosti, aby na ňom bola postavená cirkev. A tou skalou na ktorej je postavená cirkev je vyznanie viery: Ježiš, Ty si Kristus, Syn  živého Boha.

Peter a skala sú totožné výrazy, a preto je tou skalou Peter – katolícka línia.

V katolíckej teológii zastáva dôležitú pozíciu pápežstvo, teda jeden ľudský, centrálny, pozemsky vodca celej rímskej katolíckej cirkvi. Táto, tu rozoberaná stať Písma je jedným z pilierov, na ktorom túto pozíciu pápežstva obhajujú, ale v textoch Svätého Písma sa nikde nenachádza a neuvádza takáto pozícia a funkcia pápežstva v cirkvi. Výkladu z predošlého odstavca, kde slová „Petros“ a „petra“ znamenajú „kameň (úlomok skaly)“ a „skala (skalné pohorie)“ oponujú tým, že:

„za prvé Ježiš dáva Šimonovi nové meno Petros v gréčtine, teda Kefa v aramejčine,

za druhé v pôvodnej aramejčine, ktorou hovoril Ježiš a cirkev v Palestíne sú tieto dve slová identické: „Ty si Kefa a na tejto kefa zbudujem svoju cirkev.“ V gréčtine sa tieto dve slová menia kvôli rozdielu v gramatickom rode. Petra je ženský rod. Pretože by bolo nevhodné dať Petrovi (skale) ženské meno, autor evanjelia ho proste uviedol v tvare mužského rodu (petros), aby bolo možné ho bez akýchkoľvek zmätkov prideliť Petrovi.“ (Zdroj: Schreck Alan: Katolíci – čemu opravdu věří, (Jesus: What Catholics Believe), Návrat domů, 2013, str. 77, preložené z češtiny)

Vysvetlenie prečo je protestantský výklad o skale biblický:

1. Isté je len premenovanie zo Šimon na Kefas (Petros).

Dnes nemáme k dispozícii žiadne dôkazové materiáli, teda nikto nemôže s určitosťou povedať, aký výraz pre význam „skaly ako pevného, masívneho základu“ použil vtedy Ježiš hovoriaci aramejsky. Istý je len výraz „Kefas“ pre meno učeníka Petra. V Evanjeliu podľa Jána sa dočítame ako Ježiš premenováva Šimona na Kefas, čo evanjelista preložil do gréčtiny slovom „Petros“  Jn 1:43 (v preklade prof. Jozefa Roháčeka je tento verš, očíslovaný ako 43, v ostatných slovenských prekladoch je to verš č. 42, jedná sa len o odchýlku v číslovaní, text je totožný.)

Ohľadom druhého aramejského výrazu nesúceho význam „skala“, ktorý bol preložený do gréčtiny slovom „Petra“, sa nachádzame iba v rovine hypotéz. V gréckych prekladových slovníkoch výrazy „petra“ a „petros“ znamenajú rôzne. Ako som už uvádzal slovo „petra“ je prekladané ako skalný masív, bralo, čiže dalo by sa povedať aj ako materská skala, z ktorej sa ulamujú synovské skaly – „petros“. „Petros“ sa prekladá ako kameň, skala. Dá sa predpokladať, že ak v gréčtine pre vyjadrenie tejto skutočnosti – že na veľkom skalnom masíve bude budovať stavbu z úlomkov skál – sú dva výrazy, tak aj v aramejčine tomu bolo tak. Veď pôvodný grécky text sa snažil o presnosť. A tiež veríme, že tieto texty sú kanonické a Bohom inšpirované.

2. Otvoril Peter ústa a povedal: V pravde poznávam, že Boh nehľadí na osobu

Najdôležitejší argument, ktorý sa stavia proti pápežstvu je však, ten, že svedectvo Písma sa prieči takejto výnimočnosti nejakého človeka voči ostatným ľuďom. V Písme jasne vidíme takú skutočnosť, že skala je Boh (Žalm 18:3, 1 Kor 10:1 – 4), potom dlho, dlho nič, a až tak človek. Ale medzi ľuďmi v pomere voči Bohu sú už zanedbateľné rozdiely. Totižto, nikto nemá slávy Božej. (Rim 3:10 – 31) Ježiš, keď prišiel do Jeruzalema učil v chráme, a vtedy za ním prišli farizeji – náboženská elita vo vtedajšej Izraelskej spoločnosti, alebo ináč povedané tí, ktorí mali „patent na pravdu“. Tí ho chceli rôznymi teologickými spormi nachytať. Potom ich Ježiš začal pred ľudom aj učeníkmi napomínať, aj za to, že sa radi vyvyšujú nad ostatných ľudí a hovoril: „Ale vy sa nevolajte rabbim, lebo jeden je váš Učiteľ, Kristus, a vy všetci ste bratia. A svojím otcom nenazývajte nikoho na zemi, lebo jeden je váš Otec, ten, ktorý je v nebesiach. Ani sa nenazývajte duchovnými vodcami, lebo jeden je váš vodca, Kristus.“ (Mt 23:8 – 10) Samozrejme, že v Biblickej histórii boli výnimočný ľudia, asi tak dvaja, a to Adam, čo v jeho prípade sa nie je čo diviť, a potom Abrahám (1 Moj 17:7). Určite v histórii spasenia nachádzame aj množstvo ďalších hrdinských ľudí (viď Židom 11 kap.), to nepopieram, ani nechcem nikoho znižovať. (Vzhľadom na cieľového čitateľa – Slováka, ktorý je práve najviac ovplyvnený rim.-kat. teológiou, plnou uctievania svätých, chcem pre neho zdôrazniť, že v Božích očiach nie sú rozdiely medzi ľuďmi, a že aj obyčajný Slovák sa môže stať veľkým Božím človekom.)

Princíp skaly

Keď Peter povedal toto vyznanie viery, že Ježiš je Kristus a Boží syn, Ježiš mu vysvetlil, že to nebola jeho myšlienka,  ale Božia myšlienka. Ak text evanjelia čítame ďalej, tak zistíme, že Ježiš potom začal učeníkom vykladať (podľa môjho názoru z proroctiev Starej zmluvy, ktoré učeníci, ako priemerný Židia dobre poznali), že musí byť zabitý a na tretí deň vstať z mŕtvych. Na to Peter zareagoval tak, že začal Ježiša presviedčať a karhať, za to čo hovorí. (My by sme dnes Ježiša zato možno karhali, že má o sebe zlé, negatívne vyznanie, negatívnu vieru.) Tu Ježiš zase Petrovi vysvetlil, že tento krát to nebola Božia myšlienka, ale ľudská, ktorá v danej súvislosti bola aj satanskou. „Idi za mnou, satane; pohoršením si mi, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.“ (Mt 16:23b) Z tohto sa dá porozumieť princípu – skaly.

Človek je skalou vtedy ak vyznáva Božie zjavenie. Každý človek, nie len Peter, je takto skalou svojmu životu a svojmu okoliu, lebo upevňuje Božiu prácu na Zemi, a je s Bohom = Skalou zjednotený.

Ak človek vyznáva ľudské zjavenie, tak je nepriateľom Boha a neupevňuje Božie dielo na zemi, ale ho kazí.

Toto je ešte ďalšie vysvetlenie toho čo nám Ježiš odkazuje svojim výrokom: „ty si skala“. V takomto prenesenom význame je možné označiť skalou aj človeka, ale nie len Petra jedinečne, ale každého človeka, ktorý vyznáva zjavenie od Boha.